Lukáš Pohůnek: Interpretácia hudobného diela je o vzájomnom zdieľaní umeleckých ideí

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Lukáš Pohůnek, absolvent pražskej Akademie múzických umění patrí k poslednej generácii absolventov nemeckého velikána, Maestra Kurta Masura. Rodák zo Žiliny, ktorý sa koncom januára t. r. debutovo predstavil aj na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie, si už napriek mladému veku stihol vytvoriť dirigentský profil hodný povšimnutia.

Doposiaľ vystúpil s mnohými poprednými orchestrami (okrem iného s orchestrom MSM Symphony Orchestra New York, Leipziger Symphonieorchester, s ktorým debutoval v Gewandhause v Lipsku ako aj so Štátnou filharmóniou ,,Oltenia” v Craiove v rámci programu ,,EUROPA SEASON” ako najmladší hosťujúci dirigent zo všetkých 28 krajín Európskej Únie).

V novembri 2017 bol angažovaný orchestrom London Philharmonic Orchestra ako Asistent šéfdirigenta, Maestra Vladimira Jurowského, v symfonickom projekte so svetoznámou huslistkou Juliou Fischer. V predošlej sezóne sa ako dirigent podieľal na príprave spoločného orchestrálneho projektu londýnskych telies Southbank Sinfonia London a Academy of St. Martin in the Fields.

Lukáš Pohůnek, foto: Roderik Kučavík

Nezabúda však ani na rodné Slovensko. Od roku 2015 hosťuje, či inak spolupracuje so Štátnym komorným orchestrom Žilina – Slovak Sinfonietta, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym divadlom Košice i Slovenským národným divadlom.

Koncom januára (23. – 25. 1. 2020) debutoval so Slovenskou filharmóniou v bratislavskej Redute. Na programe bol celovečerný koncert, dve hudobné akadémie a koncert pre rodiny s deťmi, ktorý Slovenská filharmónia organizuje pravidelne niekoľkokrát do roka (rozhovor s Martinom Vanekom o projektoch pre deti, z roku 2014, si prečítate TU…, pozn. red.).

Lukáš, ty pochádzaš z hudobníckej rodiny. Hru na trúbku si vyštudoval na žilinskom konzervatóriu u svojho otca, Jana Pohůnka. Tvoje zameranie na hudbu je teda logické. Ale prečo práve dirigovanie?

Je pravda, že som si veľmi obľúbil inštrumentálnu hru – sólovú aj orchestrálnu – avšak od určitého momentu som vnímal, že sa v rámci svojho budúceho pôsobenia v hudobnom svete chcem profilovať iným smerom. Akoby som pocítil istý limit možného uspokojenia na mojej dráhe inštrumentalistu a kládol som si otázky, aké je zmysluplné riešenie v tejto situácii.

Jedného dňa, ešte počas štúdia na konzervatóriu, prišla ponuka sprevádzať s orchestrom kresťanskú bohoslužbu „Veni Sancte“, ktorou sa začínal akademický rok na Žilinskej univerzite. Rozpísal som vtedy do orchestrálnej podoby jednu z piesní poľského skladateľa Piotra Rubika a dielo som aj oddirigoval. Považujem tento moment za počiatok svojej dirigentskej kariéry, nakoľko práve táto skúsenosť ovplyvnila moje ďalšie rozhodovanie a zodpovedala otázku, ako pokračovať ďalej.

Lukáš Pohůnek, Julia Fischer, počas spolupráce v Royal Festival Hall, 2017, zdroj: lukaspohunek.com

Momentálne žiješ striedavo na Slovensku a vo Veľkej Británii. Už počas štúdií si však precestoval veľkú časť Európy a ako dirigent si už debutoval aj v Spojených Štátoch. Čím ťa tak zaujala Británia a najmä Londýn, že si sa rozhodol zakotviť tam?

Vychádzal som z vtedajšieho diania a snažil som sa vnímať smer, ktorým sa uberá, resp. ide sa uberať môj život. Londýn dával obrovský zmysel. Nielen, že som v čase rozhodovania obdržal ponuku angažmánu od London Philharmonic Orchestra, no aj z hľadiska osobného života toto mesto znelo zmysluplne.

Nebolo náročné zorganizovať debutový koncert z takej vzdialenosti?

Model, v ktorom sa uskutočňuje príprava koncertných vystúpení je viac-menej všade veľmi podobný. V štandardnom formáte skúšky s orchestrom trvajú zväčša tri až štyri dni. V takomto nastavení nie je podobná realizácia problém nielen z Londýna, ale z ktoréhokoľvek iného miesta.

Ako došlo k nápadu dirigovať „Mocnú hŕstku“?

Pôvodný návrh zahŕňal Španielske capriccio Rimského-Korsakova, niektoré z výberu koncertantných diel filharmónie pre danú sezónu a Taliansku symfóniu Mendelssohna-Bartholdyho. Tú však Slovenská filharmónia uviedla pomerne nedávno a tak bolo treba program koncertu upraviť. Osobne preferujem čím väčšiu ucelenosť programu – obsahovú, historickú – nakoľko je to možné.

Musorgského Obrázky z výstavy sa mi teda hneď javili ako ideálna voľba a potešilo ma, keď dramaturgia filharmónie tento návrh akceptovala. Neskôr som zistil, že autor koncertantnej skladby, ktorou bol Dvojkoncert pre vibrafón, marimbu a orchester, Emmanuel Séjourné, pochádza z Limoges – francúzskeho mesta, v ktorom je ,,zhodou okolností” situovaný aj dej jedného z Obrázkov.

Martin Vanek, Lukáš Pohůnek, koncert Slovenskej filharmónie, 2020, foto: Ján Lukáš

Musorgského Obrázky z výstavy následne zazneli aj na Edukačných koncertoch a na Rodinnom koncerte. Nepovažuješ hudobný obsah tohto diela pomerne náročný pre dané publikum?

Vôbec nie. Veľmi ma táto iniciatíva zo strany Slovenskej filharmónie potešila. Celý projekt tak získal širší rozmer. Osobne vnímam veľkú potrebu „doručiť“ kultúrny zážitok tohto formátu práve našim najmenším poslucháčom. A keďže Obrázky z výstavy obsahujú celú paletu zvukov veľkého symfonického orchestra, sú zvukomalebné a na mnohých miestach znejú až „hravo“, vnímam ich ako ideálnu voľbu pre vzdelávacie a rodinné koncerty. Obrovský dopyt verejnosti dokladuje úspešnosť tejto iniciatívy. (Záznam koncertu je k dispozícii v on-line archíve Slovenskej filharmónie TU…, pozn. red.)

Ako sa ti spolupracovalo po prvý raz s orchestrom Slovenskej filharmónie?

Musím povedať, že veľmi dobre. Toto teleso je flexibilné, iniciatívne, kompaktne hrajúce. Bol to pre mňa nesmierne tvorivý čas. Pevne verím a mám nádej, že toto naše ,,zoznámenie“ bolo vzájomným obohatením.

Čo bolo pre teba najväčšou inšpiráciou počas celého týždňa tejto spolupráce?

Naša vzájomná komunikácia s orchestrom, spoločné odkrývanie príbehov ukrytých v jednotlivých dielach, vzájomné zdieľanie umeleckých ideí… Celý týždeň sa odohrával v harmonickej atmosfére a symbióze, ktorá našej práci vdýchla život. Skutočnou „čerešničkou na torte“ bola pre mňa spolupráca so sólistami Petrom Kosorínom a Kirilom Stoyanovom. Ich súhra, jednotnosť a nadšenie nás s celým orchestrom natoľko inšpirovali a vtiahli do ich umeleckého sveta, že už len samotný skúšobný proces bol čírou radosťou z interpretácie Séjourného Dvojkoncertu. Verím, že všetky tieto skutočnosti boli neskôr hmatateľné aj pre verejnosť, ktorá koncerty navštívila. (Záznam koncertu je k dispozícii v on-line archíve Slovenskej filharmónie TU…, pozn. red.)

Lukáš Pohůnek, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Ján Lukáš

Zajímalo by ma, ako sa ti dirigovalo počas edukačných koncertov a koncertu pre rodiny. Čím boli tieto špecifické a odlišné od koncertu večerného?

Tieto koncerty sa od večerného líšili svojím formátom aj dramaturgiou – na programe boli výlučne Musorgského Obrázky z výstavy. Pre orchester i pre mňa boli tieto koncerty odlišné najmä tým, že sme tentokrát dielo neuvádzali ako jednoliaty celok. Naopak, jednotlivé obrazy sme interpretovali separátne, pričom každý z nich najprv publiku predstavil v moderátorských vstupoch brilantný Martin Vanek. Ten veľmi umne, s žartom a bravúrou previedol celé obecenstvom dejom, ktorý v sebe Obrázky ukrývajú. Bonusom týchto koncertov bola príležitosť pre najmenších poslucháčov vyjsť na javisko a na tabuľu nakresliť obraz, ktorý práve znel v symfonickom orchestri.

Ako u teba obvykle prebieha proces vlastnej, individuálnej prípravy, než sa stretneš s orchestrom na prvej skúške?

Za ideálnych okolností sa začína oboznámením s jednotlivými charaktermi skladateľov, ktorých diela sú na programe. Cieľom je porozumieť ich vnútornému prežívaniu, spoznať ich identitu, realitu každodenného života a okolnosti, v ktorých sa odohráva. Pričom túto fázu prípravy vnímam ako polpriamku – raz sa začne a už nekončí. Ďalej sa zaoberám orchestráciou, historicko-spoločenským pozadím vzniku diela, snažím sa oboznámiť aj s ďalšou tvorbou daného skladateľa. V praktickej fáze je to potom individuálne – raz volím štúdium výlučne bez akéhokoľvek nástroja, len čítam text, inokedy si naopak sadnem za klavír a partitúru si prehrám.

Lukáš Pohůnek, MSM Symphony Orchestra New York, Dirigentský seminár Kurta Masura, 2015, foto: Brian Hatton

Nie zriedka volím variantu, že si zahrám určité úseky na trúbke, či krídlovke. Najmä ťažiskové témy diela. Pomáha mi to bližšie zakúsiť vnútornú štruktúru týchto ,,pilierov” skladby, od ktorých sa zväčša odvíja všetko ostatné. Finálne fázy už smerujú skôr k intelektuálnemu načúvaniu konkrétneho diela a vnútornému rozjímaniu o ňom. Moment, v ktorom začínam vnímať skladbu v spektre súvislostí, považujem za úspešný počiatok celoživotného poznávania ústrednej idey diela, ktorá sa v mnohých prípadoch javí ako nevyčerpateľná.

Venuješ sa okrem koncertnej činnosti aj príprave operných inscenácií?

Áno, hoci aktuálne predstavujú skôr menšiu časť môjho dirigentského portfólia. V minulosti som naopak práve cez túto sféru vkročil do hudobného sveta. Avšak koncertných ponúk bolo viacej a to bolo určujúce. Výhodou je, že aj v rámci koncertných vystúpení sa mi v repertoári objavuje literatúra akou sú operné árie, či sólové ansámbly z opier. Ostávam teda s touto oblasťou naďalej v kontakte a beriem súčasnú situáciu ako určitú ,,predprípravu” na operné naštudovania, s ktorými sa stretnem v budúcnosti.

Lukáš Pohůnek na wagnerovskom festivale v Bayreuthe, zdroj: FB

Keď už spomíname túto tému, máš aj nejaký tajný dirigentský sen v oblasti opernej tvorby?

Keď som pripravoval so Slovenskou filharmóniou Musorgského Obrázky z výstavy, opäť som sa započúval do Borisa Godunova. To je jedna z mojich veľkých túžob. Rovnako dôležitými sú tituly Krútňava, Jenůfa, Turandot a Tannhäuser. Vo všeobecnosti je na poli opery pre mňa lákavé české, nemecké, talianske a ruské operné dielo.

A čo plánuješ v najbližšej dobe?

Aktuálne pôsobím ako zmluvný partner orchestrálnych telies a operných ansámblov. Som teda „na voľnej nohe“, bez stálej pracovnej zmluvy, či profesnej afiliácie s konkrétnym hudobným telesom. Jednou z ambícií pre tento rok je práve posun v tejto oblasti.

Rozprávala sa: Klára Madunická

Viac informácii o dirigentovi nájdete na www.lukaspohunek.com

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Klára Madunická

študentka VŠMU, odbor Divadelné štúdiá (divadelná teória, história a kritika)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku