Maestro Ondrej Lenárd a Jan Mráček v Košiciach opäť excelovali

Pred dvomi rokmi, v apríli 2016, hosťovali na festivale Košická hudobná jar, český huslista Jan Mráček ako mimoriadny talent, ktorý presvedčil Beethovenovým husľovým koncertom a nezabudnuteľnou bola Čajkovského „Patetická“ symfónia v stvárnení košických filharmonikov pod taktovkou jubilujúceho dirigenta Ondreja Lenárda. Neskôr (v roku 2017) sa obaja znova predstavili na košickom pódiu s koncertom pod názvom „Fantastické husle“, ktorého recenziu sme priniesli TU… Obaja umelci prisľúbili, že sa do Košíc opäť vrátia a ich vystúpenie na tohtoročnom festivale bolo splneným sľubom a plnohodnotným slávnostným večerom.

Nie je jednoduché slovami obsiahnuť kvalitu, nadšenie, bohatstvo a krásu, akou obdarovali svojich poslucháčov 4. mája 2018. Na koncerte zazneli dve diela, ktoré si žiadajú maximálne sústredenie, profesionalitu, muzikantskú dôslednosť a zanietenie od každého účinkujúceho počínajúc koncertným majstrom Marošom Potokárom, prvou violončelistkou Taťánou Čisárikovou, klarinetmi, hobojkou, fagotmi, flautami či hornami, pozaunami…, a vlastne všetkými hráčmi orchestra Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou svetoznámeho dirigenta, nášho rodáka Ondreja Lenárda a jedného z najtalentovanejších českých umelcov Jana Mráčka.

Tentokrát zazneli dve veľké, reprezentatívne diela hudobného romantizmu, najprv snáď najnáročnejší Koncert pre husle a orchester D dur, op. 77, dielo Johannesa Brahmsa. Koncert si žiada nielen virtuózne zdatného sólistu, alebo vynikajúcich hráčov v orchestri, ale majstrovské stvárnenie celého hudobného prúdu dirigentom, keďže tu skladateľ prejavil svoje symfonické hudobné myslenie. Hoci sám klavirista, dokázal part sólistu vyšperkovať najnáročnejšími technikami a hudobným cítením aj na základe rád, ktoré získal od priateľa slávneho huslistu Josepha Joachima. Koncert pozostáva z troch častí, ale jeho hudobná krása spočíva v duchovnom prelínaní tém a vzájomných súvislostí. Jan Mráček je vskutku mimoriadne nadaným umelcom, má prekrásny znejúci, farebne príjemný tón, nerobí mu problémy žiadna technická finesa, ba dokáže z fortissima prejsť na najkrajšie pianissimá, ešte vždy znelé s plným tónom. Kadencie vzbudzovali úžas a obdiv, dokázal spolu so vstupmi orchestrálnych nástrojov komunikovať ľahko a prirodzene, bez akýchkoľvek výkyvov v rytme, fráze alebo melodike. Najmä pomalá druhá časť koncertu zasiahla city každého poslucháča svojou hĺbkou výrazu a intimity. Zásluhu na spoločnom nádhernom vyznení mal jednoznačne aj maestro Ondrej Lenárd.

Jeho umenie, schopnosti, skúsenosti a zmysel pre orchestrálne farby, štýlovú jednotu sme mohli obdivovať v diele, ktoré patrí k vrcholom symfonickej hudby, Symfónii č. 8 G dur, op. 88 Antonína Dvořáka. Patrí k jeho stálemu repertoáru, dirigoval ju spamäti, čo sa o sebe svedčí o veľkom nadhľade, vnútornom precítení a hlbokom poznaní diela. „Je treba vedieť počúvať , čo všetko tam je, v tej hudbe“ – povedal mi dirigent krátko skončení skladby, ale myslel tým aj niečo viac, že túto hudbu treba milovať, poznať a rozumieť jej. Každý tón, ktorý sme počuli bol premyslený, precítený a hudobne neomylný. Celý orchestrálny zvuk bol pod Lenárdovou taktovkou bohatší, mäkší a krajší. Rozsiahlu prvú časť hrali s odhodlaním, akoby velebili prírodu, les a jeho pokoj. Slávnostnou romantickou náladou prebiehalo pomalé Adagio, bezstarostné Scherzo a láskavá hudba Tria dospeli k úžasnému záveru, v ktorom sólové trúbky a celý záver patrili k strhujúcim momentom skladby.

U publika dosiahli veľký ohlas, frenetický potlesk a vďaku. Bol to ďalší z neopakovateľných zážitkov, aké v tomto roku svojim priaznivcom pripravili organizátori Košickej hudobnej jari.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 4. 5. 2018

O programe 63. ročníka Košickej hudobnej jari sme písali TU…

Košická hudobná jar 2018
Dom umenia 4. máj 2018

Štátna filharmónia Košice
Ondrej Lenárd, dirigent
Jan Mráček, husle

J. Brahms: Koncert pre husle a orchester D dur, op. 77
A. Dvořák: Symfónia č. 8 G dur, op. 88

www.sfk.sk