Magdaléna Hajóssyová získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Dňa 28. novembra 2016 sa v Obradnej sieni Zichyho paláca v Bratislave uskutočnilo slávnostné odovzdávanie Cien za celoživotné dielo a Výročných cien Literárneho fondu za divadelnú a rozhlasovú tvorbu a dabing. Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla si spolu s ostatnými odniesli aj operná speváčka, sopranistka a vokálna pedagogička prof. Magdaléna Hajóssyová a tanečník a choreograf Juraj Goga.

Literárny fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorej hlavným poslaním je podporovať tvorivú činnosť v oblasti slovesnej, divadla, filmu, rozhlasu, televízie, zábavného umenia, videotvorby ako i počítačových programov s osobitným zreteľom na pôvodnú krásnu literatúru, vedeckú a odbornú literatúru, novinárstvo a novinársku fotografiu, prekladateľstvo, divadlo, film, rozhlas, televíziu, videotvorbu a zábavné umenie. Každoročne odovzdáva Ceny za celoživotné dielo a Výročné ceny Literárneho fondu v oblasti divadla, rozhlasu a dabingu.

Odovzdávanie cien sa v tomto roku uskutočnilo 28. novembra 2016 sa v Obradnej sieni Zichyho paláca v Bratislave. Na úvod sa prítomným prihovoril predseda Výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia doc. Dušan Jamrich a stručne zbilancoval činnosť a hospodárenie Literárneho fondu za uplynulý rok.

odovzdávanie Ceny Literárneho fondu, 2016, Magdaléna Hajóssyová, foto: Peter Procházka

odovzdávanie Ceny Literárneho fondu, 2016,
Magdaléna Hajóssyová,
foto: Peter Procházka

Z hudobnodramatických umelcov si Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla odniesli operná sólistka, sopranistka a vokálna pedagogička prof. Magdaléna Hajóssyová a tanečník a choreograf Juraj Goga.

Magdaléna Hajóssyová absolvovala štúdium operného spevu na bratislavskom konzervatóriu u Márie Smutnej-Vlkovej a VŠMU u Anny Hrušovskej. Ešte počas posledného ročníka štúdia nastúpila na sólistické angažmán v Opere SND (1971 – 1979), od roku 1976 tu pôsobila ako hosť. Od roku 1978 sa stala stálou členkou a jednou z vedúcich osobností Nemeckej štátnej opery v Berlíne. Pôsobila tiež ako stály hosť operných domov vo vtedajšom Západnom Berlíne, Mníchove, Bonne a v pražskom Národnom divadle. Doménou jej jasného, brilantného, technicky perfektne školeného lyricko-mladodramatického sopránu s koloratúrnou pohyblivosťou bol predovšetkým klasický a romantický nemecký repertoár. Zaskvela sa ako interpretka partov mozartovských – Fiordiligi v Così fan tutte, Pamina v Čarovnej flaute, Elvíra a Donna Anna v Donovi Giovannim, Elektra v Idomeneovi. Z wagnerovských Elsa von Brabant v Lohengrinovi, straussovských Arabella v rovnomennej opere, Maršálka v Gavalierovi s ružou či Grófka Madeleine v Capricciu. Bola očarujúcou Agathou vo Weberovom Čarostrelcovi, lyricky precítenou Tatianou v Eugenovi Oneginovi, dojemnou Violettou v La traviate a tiež oddanou a zanietenou interpretkou tvorby slovenských skladateľov či už na javisku alebo koncertných pódiách. Počas pôsobenia v Opere SND vytvorila vzorové kreácie. Kritika pri koncertných a javiskových kreáciách Magdalény Hajóssyovej vysoko oceňovala nielen technickú dokonalosť a vokálnu kvalitu jej sopránu, ale aj muzikalitu a inteligenciu vokálneho i hereckého prejavu. Berlínčania ju v roku 1979 ocenili titulom Kammersängerin. Bohaté znalosti a skúsenosti odovzdáva nasledujúcej generácii a pôsobí aj ako členka porôt významných európskych speváckych súťaží.

S Magdalénou Hajóssyovou Opera Slovakia v najbližšom čase pripravuje veľký rozhovor.

video

Juraj Goga

Juraj Goga

Juraj Goga začínal ako tanečník v Ukrajinskom súbore piesní a tancov v rodných Medzilaborciach v roku 1953, odkiaľ prešiel v roku 1955 do Bratislavy do SĽUK-u a neskôr do Vojenského umeleckého súboru. Vďaka svojej vybrúsenej technike opustil v roku 1958 folklórny tanec a stal sa členom Baletu Štátneho divadla Košice. V roku 1962 sa prepracoval na post sólistu Státního divadla Oldřicha Stibora v Olomouci, v rokoch 1964 – 1971 pokračoval v sólistickej kariére opäť v Balete ŠD Košice. Ako vyhranený tanečník predovšetkým charakterových postáv klasickej baletnej literatúry naďalej rozvíjal nielen výrazovú škálu, ale aj techniku. Preto celkom prirodzene na sklonku tanečnej kariéry prijal v roku 1971 post pedagóga a choreografa Podduklianskeho ľudového umeleckého súboru v Prešove. V roku 1983 sa po tretí raz vrátil do košického baletu a ujal sa funkcie umeleckého šéfa a choreografa. V roku 1996 odišiel do dôchodku. Z tanečných kreácií sa ku Gogovým najvýraznejším interpretáciám radili predovšetkým tituly klasického repertoáru: Šašo v Labuťom jazere, Hilarion v Giselle, Cárovič Ivan vo Vtákovi Ohnivákovi či Danilo v Kamennom kvietku. Ako choreograf pripravil v PUĽS-e mnoho celovečerných hudobno-tanečných programov, s ktorými sa súbor prezentoval doma i v zahraničí. Košický balet profiloval popri klasickej literatúre aj podielom na vzniku viacerých pôvodných baletov, ako napríklad Cikkerove Slovenské nálady a Stračinovi Ej, husári z roku 1984.

Výročné ceny v oblasti divadla získali sopranistka Linda Ballová za stvárnenie postavy Emilie Marty v inscenácii opery Leoša Janáčka Věc makropulos pod taktovkou Ondreja Olosa a s nemeckým režisérom Petrom Konwitschným (premiéra 6. novembra 2015) a mezzosopranistka Monika Fabianová za stvárnenie postavy Dorabelly v inscenácii opery Così fan tutte v hudobnom naštudovaní rakúskeho dirigenta Friedricha Haidera a poľského režiséra Mareka Weissa (premiéra 22. januára 2016). Pre Magdaléna Hajóssyovú aj Moniku Fabianovú bolo príjemným prekvapením a zadosťučinením, že získali ocenenia od inštitúcie podporujúcej skôr slovesné, ako hudobné umenie. ,,Som veľmi vďačná všetkým ľuďom v SND, ktorí mi umožnili naštudovať postavu Dorabelly v opere Così fan tutte. Toto Mozartové majstrovské dielo ma hneď od začiatku pohltilo a k role Dorabelly som pristupovala s veľkou zodpovednosťou, nasadením, ale zároveň s veľkou radosťou. Teší ma, že moju disciplínu ohodnotili s pozitívnym ohlasom. Aj spolupráca s ansáblom a dirigentom bola pre mňa progresom. Úprimne, vôbec som nečakala akékoľvek ocenenie z Literárneho fondu a bolo pre mňa veľkým prekvapením. Atmosféru akcie vyšperkovalo mnoho významných umelcov. Jednou z nich bola aj sopranistka pani Magdaléna Hajossyová, ktorá si prebrala ocenenie za celoživotné dielo. Tieto momenty a samotná cena ma inšpirovali a povzbudili do ďalšej tvorivej činnosti.” – uviedla pre Opera Slovakia Monika Fabianová.

odovzdávanie Ceny Literárneho fondu, 2016, Monika Fabianová, foto: Peter Procházka

odovzdávanie Ceny Literárneho fondu, 2016,
Monika Fabianová,
foto: Peter Procházka

Cena Literárneho fondu, foto: Peter Procházka

Cena Literárneho fondu,
foto: Peter Procházka

Výročnú cenu v oblasti rozhlasu získal aj hudobný publicista a redaktor Tomáš Boroš za redakčnú prípravu fíčra „Šperky madony“ o procese zrodu výnimočnej nahrávky rovnomennej opery nemecko – talianskeho skladateľa Ermanna Wolfa – Ferrariho, ktorá vznikla v kooperácii Opery Slovenského národného divadla a Slovenského rozhlasu. Na projekte sa zúčastnilo množstvo sólistov na čele s Nataliou Ušakovou, Kyunghom Kimom a Danielom Čapkovičom, technický štáb SRo, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s dirigentom Friedrichom Haiderom a Operný zbor SND so zbormajstrom Pavlom Procházkom.

Na záver slávnostného odovzdávania cien novým laureátom pogratuloval riaditeľ Literárneho fondu JUDr. Ladislav Serdahély.

Ďržiteľmi ocenení sú:

Cena za celoživotné dielo

Oblasť DIVADLO

kostýmová výtvarníčka Helena Bezáková
herec a riaditeľ Divadla Astorka Vlado Černý
bábkoherečka Milada Filipčíková
operná speváčka a vokálna pedagogička Magdaléna Hajóssyová
tanečník a choreograf Juraj Goga
herec a divadelný riaditeľ Ján Greššo
bábkoherec Ján Hrmo
bábkoherečka Mariana Kysučanová
herečka Xénia Gracová-Kubová
dramaturgička a scenáristka Jana Liptáková
herečka Elena Petrovická
režisér a riaditeľ divadla Stoka Blahoslav Uhlár
herec Anton Živčic

Oblasť ROZHLAS

televízna a rozhlasová režisérka Oľga Janíková
redaktorka a dramatička Táňa Kusá
herec Alfréd Swan
spisovateľ Ján Uličiansky

Výročné ceny

Oblasť DIVADLO

Marián Amsler za réžiu hry Ingmara Bergmana Fanny a Alexander s prihliadnutím na réžiu inscenácie hry Višňový sad (SND Bratislava)

Marián Balog za réžiu pôvodnej rómskej hudobnej rozprávky Kúzelný zvonček (Romathan Košice)

Ladislav Cmorej za choreografiu muzikálu Mačky (Nová scéna Bratislava)

Karol Čálik za postavu Múz v muzikáli Mačky s prihliadnutím na postavu Biskupa v muzikáli Madam de Pompadour (Nová scéna Bratislava)

Silvia Donová za postavu Jany z Arku v rovnomennom pôvodnom slovenskom muzikáli (Divadlo J. Záborského Prešov)

Jana Eliášová za postavu Iriny Nikolajevny Arkadinovej v inscenácii hry Čechov na ulici (Bábkové divadlo Žilina)

Zuzana Fialová za  postavu Lady Croomovej v inscenácii hry Arkádia s prihliadnutím na postavu mladej slepej ženy Absolut v inscenácii hry Nevina (SND Bratislava)

Vladimír Hajdu za postavu divadelného režiséra, herca a statkára Lea Gajeva v inscenácii hry Višňový sad (SND Bratislava)

Viktor Horján za postavy Premiéra, Autora a Viktora v inscenácii hry Divná doba, divná láska, divné životy (Divadlo GUnaGU Bratislava)

Jana Kolesová Hriadeľová za postavu pestúnky Aie v balete Bajadéra (ŠD Košice)

Michal Jánoš za postavu Adolfa Eichmanna v inscenácii hry Na Gut, začíname! (Divadlo J. Palárika Trnava)

František Kovár za postavu Riaditeľa v inscenácii hry Rivers of Babylon s prihliadnutím na postavu Izáka Jacobiho v inscenácii hry Fanny a Alexander (SND Bratislava)

Peter Kuba za réžiu inscenácie hry Džungľa (Divadlo LUDUS Bratislava)

Daniela Kuffelová za postavu Karolin v inscenácii hry Hamlet je mŕtvy s prihliadnutím na postavu Matky v inscenácii dramatizácie novely Podivný prípad so psom (Divadlo A. Bagara Nitra)

Iveta Marcineková za postavu Ally v inscenácii hry Sliepka s prihliadnutím na postavu Zity v inscenácii hry Zajatec vlastného príbehu (Divadlo J. Gregora-Tajovského Zvolen)

Jana Oľhová za postavu Žo v inscenácii hry Vtedy v Bratislave (Slovenské komorné divadlo Martin)

Táňa Pauhofová za postavu Sissi v inscenácii hry Viliama Klimáčka Sissi (SND Bratislava) s prihliadnutím na stvárnenie dabingovej postavy Máše v animovanom seriáli Máša a medveď

Tatiana Poláková za postavu Adriany Silenzi v inscenácii hry Rimanka (ŠD Košice)

Robert Roth za postavu Septima Hodgea v inscenácii hry Arkádia s prihliadnutím na postavu Ďulu v inscenácii hry Rivers of Babylon (SND Bratislava)

Vasiľ Rusiňák za postavu Veničku v inscenácii hry Moskva petušky s prihliadnutím na postavu Repáňa v inscenácii hry Krčma pod zeleným stromom (Divadlo A. Duchnoviča Prešov)

Oľga Schrameková za postavu Tety Ľudmily v inscenácii bábkovej hry Čin-Čin s prihliadnutím na postavu Gazdinej v inscenácii bábkovej hry O múdrom Kokoškovi (Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre)

Marta Sládečková za postavu Ľuby v inscenácii hry Višňový sad (SND Bratislava) s prihliadnutím na postavu Pamely vo filme Zachráňte pána Banksa

Richard Stanke za postavu biskupa Eduarda Vergérusa v inscenácii hry Fanny a Alexander (SND Bratislava) s prihliadnutím na dabingovú postavu vo filme Dobrodružstvá Hucka Finna a za réžiu Rozprávok bratov Grimmovcov

Petra Vajdová za postavu Emílie Ekdahlovej v inscenácii hry Fanny a Alexander s prihliadnutím na postavu Hany Jarvisovej v inscenácii hry Toma Stopparda Arkádia (SND Bratislava)

Ľubomír Záhon za postavu Andrého v inscenácii hry Otec (Malá scéna ŠD Košice)

Oblasť ROZHLAS

Matej Haász za hudobno-zvukové stvárnenie fíčra „Silný mikrofón“

Peter Hájek za zvukové stvárnenie cyklu povestí „Bola raz jedna povesť“

Gabriela Horečná za redakčnú prípravu fíčra „Umrieť a žiť večne“

Ladislav Kerata za réžiu rozhlasovej hry „Šialená lokomotíva“

Dušan Kozák za zvukové stvárnenie fíčra „Silný mikrofón“

Ľubica Olšovská za zvukové stvárnenie rozhlasovej hry „Tetula“

Oblasť DABING

Mirka Brezovská za slovenské dialógy seriálu Garfield IV. a hranej rozprávky Svätojánsky venček

Julianna Ďurišová za režijné stvárnenie seriálu Hádaj, ako veľmi ťa mám rád s prihliadnutím na celoročnú prácu na mnohých, hlavne animovaných seriáloch

Marek Fašiang za postavu Barteka v poľskom seriáli Správna Agáta

Ľubomír Gregor za réžiu dabingu filmu Kronika in memoriam

Peter Krajčovič za dabingovú postavu Alvina vo filme Alvin a Chipmunkovia

Marián Slovák za dabingovú postavu Gandalfa vo filme Hobit ‑ Smaugova pustatina

Gabriela Škarabáková ‑ Kreutz za postavu Marthy vo filme Osamelé srdcia s prihliadnutím na dabingovú postavu Agáty v poľskom seriáli Správna Agáta

Martin Zatovič za dabingovú postavu Sherlocka v televíznom seriáli Elementary: Sherlock a Watsonová

pripravil: Ján Marták

zdroj: Literárny fond

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár