Magický Don Giovanni – nielen s Bršlíkom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Posledné predstavenie sezóny 2013/2014 bolo v Historickej budove venované Mozartovmu Donovi Giovannimu (28. júna) v legendárnej (piatej) opernej inscenácii Jozefa Bednárika v Slovenskom národnom divadle.

Dobrá myšlienka návratu scénicky (Vladimír Čáp) a kostýmovo bohatej, nápaditej (Ľudmila Várossová), spevácky vydarenej, hudobne preštudovanej inscenácii (Friedrichom Haiderom – po dirigentovi Wolfdieterovi Maurerovi), prežila, žiaľ, aj svojho režiséra Jozefa Bednárika, ktorý zomrel pred necelým rokom – 22. augusta 2013. Pre mnohých to bola aj tichá spomienka na tohto významného slovenského umelca a dobrého človeka.

Od premiéry tejto pôvodnej (ostatnej) podoby Dona Giovanniho na našej národnej opernej scéne uplynulo 25. a 26. mája t. r. už 13 rokov. To je na život inscenácie (a najmä na vývoj súčasnej opernej réžie) v rýchlo plynúcom čase, veľa. Tým viac prekvapuje, že bratislavský Don Giovanni zostal stále živý, umelecky aktuálny a orchestrálne i spevácky svieži. V detailoch by v obnovenej premiére možno prísny Bednárik kde – čo prebrúsil, resp. v detailoch usmernil pôvodných i nových sólistov, ale celkový tvar najgeniálnejšej opery W. A. Mozarta je v bratislavskom predvedení hodný obdivu. Obecenstvu nadšenie – po záverečnom vokálnom ensembli – nechýbalo, ba vyústilo v nadšené bravo! Patrilo nielen hosťujúcemu tenoristovi Pavlovi Bršlíkovi, ktorý v úlohe Dona Ottavia preukázal všetky odtiene svojho vokálneho umenia, ale aj ostatným skvelým domácim sólistom, zúčastneným na tomto poslednom opernom večere práve skončenej sezóny.

Don Giovanni, Opera SND, Eva Hornyáková (Donna Elvira), Luisa Albrechtová (Donna Anna), Pavol Bršlík (Don Ottavio), foto: Jozef Barinka

Don Giovanni, Opera SND,
Eva Hornyáková (Donna Elvira), Luisa Albrechtová (Donna Anna), Pavol Bršlík (Don Ottavio),
foto: Jozef Barinka

Scénická podoba Giovanniho je výtvarne veľkorysá: vyráža dych iluzórnou hĺbkou javiska a viacúčelnosťou mobilne sa meniacich „minipriestorov“, ktoré dotvárajú dej rôznych obrazov. Názor, že „smrť je hlavná postava Dona Giovanniho“ je zdôraznený v Bednárikovej inscenácii „prikomponovanou“ (režisérom tak obľúbenou!) postavou tanečníka – Majordóma, ktorý viac než náplň názvu tejto role (správca domu), predstavuje tieň Zla, ktoré usmrcuje a vťahuje do duševného pekla hlavnú postavu. Giovanni v koncepcii Bednárika síce zostal silnou, slobodu hlásajúcou osobnosťou – quasi ideál klasicistického hrdinu, žiaľ, neuznávajúcou žiadnu morálku, určujúcu spoločenské konanie. Večnou otázkou pre diváka (resp. čitateľa literárno-dramatických podôb Dona Giovanniho) zostáva, čo si zaslúži podobný antihrdina…? V Bednárikovej koncepcii sa neprepadáva do romantizmom vykresleného pekelného ohňa, ale zostáva uväznený v kazajke pomäteného, porazeného Ega. Existujú pre človeka väčšie muky? „Ocení to“ azda len ten, kto aspoň raz v živote prežil hrôzu duševnej choroby a z nej plynúcej samoty.

Jozef Bednárik odhalil v Donovi Giovannim jemne diferencované charaktery ôsmich hlavných postáv, ktoré javiskovo premyslene sformoval, diferencoval, opierajúc sa o herecké nadanie sólistov, z ktorých však z pôvodného obsadenia zostali v záverečnej podobe sezóny len Pavol Remenár a Peter Mikuláš. Hudobnú charakteristiku v obnovenej inscenácii mimoriadne precízne predviedol s orchestrom SND Friedrich Haider. Škoda len, že náš vynikajúci dirigent sa v hudobnom prúde občas nechá príliš unášať tempom. Stihnúť jeho vášnivý orchestrálny prúd – hoci v klasickom diele – znamená pre sólistov ozajstné umenie preteku. Treba však uznať, že Haider sa i podvolí legátovým frázam a dynamickému vypracovaniu árií. Ukážkovo si v tomto rozumel najmä s Pavlom Bršlíkom v prvej veľkej árii Dona Ottavia – Dalla sua pace (1. dejstvo). Tenorista so štíhlym, mozartovsky dokonalým bel cantom, jemným sotto voce i umením messa di voce bol ideálnym interpretom geniálnej hudby. V 2. dejstve bezproblémovo zaspieval efektnú áriu Il mio tesoro, so vzostupnými a zostupnými koloratúrami, vokálno-technickú výzvu pre tenorové umenie lyrických, neobyčajne technicky zdatných hlasov, dokomponovanú Mozartom do viedenskej verzie Dona Giovanniho. (Bršlík ju pre jej tempo a rýchly sled koloratúr prirovnáva ku Kalašnikovovi). Krásne boli jeho dueta s Donnou Elvírou – a ensembly s menším či väčším kolektívom sólistov, pri ktorých stačilo zavrieť oči a nechať sa unášať hudbou. Tu aj ináč mimoriadne javiskovo náročný Jozef Bednárik zastavil javiskový pohyb a nechal znieť IBA hudbu s jej jemným chvením a vnútorným pohybom. V speváckom prejave nášho (a svetového) tenoristu je úctyhodná vzorová výslovnosť, s ktorou zvláda taliansky (inokedy iný) jazykový základ spevu. Ďalším bodom jeho umenia je obdivuhodné umenie strohých secco i dramatických accompagnato recitatívov, ktoré u Mozarta plynulo, no náročne prechádzajú do árií, duet a ensemblov.

Don Giovanni, Opera SND, Miloslav Krajčík ( Majordomus), Pavol Remenár (Don Giovanni)

Don Giovanni, Opera SND,
Miloslav Krajčík ( Majordomus), Pavol Remenár (Don Giovanni)

V nich – ale aj v sólach dám, serenáde, registrovej árii Leporella, prípitku Giovanniho etc., podobne v recitatívoch s čembalom či orchestrom – bola kultúra sólového spevu dokonale podporená orchestrom i ďalšími sólistami:

– v postave Donny Elvíry so zamatovejším sopránom Evy Hornyákovej;

– vo výškach s ostrejším, ale vokálne precízne vypracovaným partom Donny Anny hosťujúcej Luisy Albrechtovej (oboma dámami podobnými nielen zjavom, ale i hlasom);,

– so skvelým, ako dobré víno zrejúcim komediálnym herectvom (a vokálnym situáciám sa prispôsobujúcim) basom Petra Mikuláša, ktorého ani 13 rokov trvajúci Leporellov hravý maratón vokálne neunavil;

– do koncertu sólistov skvele zapadajúcim „zvončekovo“ znejúcim sopránom s komediálno – subretnou iskrou Zerliny Jany Bernáthovej;

– s prostým, čistým, sedliacky úprimným Masettom v podaní zvučného, čoraz zaujímavejšieho barytónu Martina Mikuša;

– v hlavnej role s mladistvým, hoci nie zhýralo vyzerajúcim, hlasovo komornejším barytonistom Pavlom Remenárom, ktorý mal premyslenú partitúru Giovanniho tak, aby v nej gradoval herecky i vokálne scény až do obrazu vnútorného rozvratu postavy;

– s Jánom Gallom ako impozantným Komtúrom v 1. obraze – škoda však, že v záverečnej scéne sa jeho hlas umelo „zväčšoval“ mikroportom. Mal by naplniť hrôzou hľadisko aj bez tejto elektroakustickej barličky;

– s Majordomom, ktorého od premiéry (!) tančí v nezmenenej podobe i pohybovej kondícii Miloslav Krajčík.

Don Giovanni, Opera SND, Eva Hornyáková (Donna Elvira), Peter Mikuláš (Leporello) foto: Jozef Barinka

Don Giovanni, Opera SND,
Eva Hornyáková (Donna Elvira), Peter Mikuláš (Leporello)
foto: Jozef Barinka

Lákadlom pre mnohých návštevníkov posledného operného večera v Historickej budove SND bol teda hosťujúci vzácny sólista Pavol Bršlík. Treba však s uspokojením konštatovať, že nielen tenorista, ale celý večer s ďalšími domácimi tvorcami tejto stále výtvarne, režijne a najmä hudobne krásnej podoby Mozartovho Dona Giovanniho bol ozdobou za vydarenou uplynulou sezónou 2013/2014.

Autor: Terézia Ursínyová

Recenzované predstavenie

Wolfgang Amadeus Mozart: Don Giovanni

repríza predstavenia

historická budova, sobota 28. jún 2014 – 19:00

inscenačný tím

Dirigent: Friedrich Haider

Réžia: Jozef Bednárik

Scéna: Vladimír Čáp

Kostýmy: Ľudmila Várossová

Choreografia: Jaroslav Moravčík

Zbormajster: Ladislav Kaprinay

osoby a obsadenie

Don Giovanni: Pavol Remenár

Donna Anna: Luisa Albrechtová

Don Ottavio: Pavol Bršlík

Komtúr: Ján Galla

Donna Elvira: Eva Hornyáková

Leporello: Peter Mikuláš

Masetto: Martin Mikuš

Zerlina: Jana Bernáthová

Majordomus: Miloslav Krajčík

Spoluúčinkoval orchester a zbor Opery SND

www.snd.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár