Magnificat slovenského skladateľa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pomaly sa končiaci Rok slovenskej hudby, ktorý pripomínal mená jubilujúcich skladateľov r. 2016, vyniesol do povedomia aj meno Jána Zimmera (1926 – 1993). Tohto skladateľa si ešte mnohí pamätajú ako na introvertného, veľmi skromného, najmä do svojho kompozičného s klavírneho sveta ponoreného umelca. Nežil v centre bohémskeho diania Bratislavy, skôr sa izoloval. (Alebo ho izolovala spoločnosť? Bol pre ňu v dobe socializmu nábožensky či názorovo nežiaduci…). Do r. 1952 pôsobil ako pedagóg klavíra a teoretických predmetov na Konzervatóriu v Bratislave, neskôr sa venoval iba interpretačnej a kompozičnej činnosti. Tohto roku si pripomíname jeho nedožitých 90 rokov.

Ako veľa slovenských autorov (nielen hudobných), zapadol Ján Zimmer po smrti takmer do zabudnutia. Pritom bol skvelý klavirista (žiak známej klavírnej pedagogičky Anny Kafendovej), hru na organe študoval u Jozefa Webera, v kompozícii bol odchovancom Eugena Suchoňa. Vo vzdelávaní pokračoval na Vysokej škole Franza Liszta v Budapešti a krátko aj v Salzburgu. Je jedným z umelecky najplodnejších slovenských skladateľov: napísal dvanásť symfónií, sedem klavírnych koncertov, tri opery (Oidipus, Herakles, Odlomený čas), nespočetný rad komorných klavírnych skladieb. Slovenská filharmónia a jej dramaturgia však našťastie na Jána Zimmera nezabudla. V predvianočnom čase veľmi primerane vybrala z jeho odkazu Magnificat, dielo 25 ročného skladateľa, ktoré napísal po pobyte v Salzburgu. (Zaujímavé je, že sa nenachádza ani v súpise autorových skladieb – v ináč podrobnom knižnom sprievodcovi skladateľov z r. 1998, ktorý vyšiel pod názvom: „100 slovenských skladateľov).

Ján Zimmer (1926 – 1993), foto: Archív HC

Ján Zimmer
(1926 – 1993),
foto: Archív HC

Magnificat (z lat. Magnificat anima mea Dominum… t. j. Velebí moja duša Pána) je Chválospev Panny Márie, ktorý je uvedený v Evanjeliu sv. Lukáša (prvá kapitola, verše 46  55). Celý text je pevnou súčasťou večernej modlitby kňazského breviáru, tzv. vešpier, ale je i modlitbou veriacich pri každodennom poďakovaní Matke Božej.

Do realizácie Zimmerom zhudobneného Magnificat-u sa zapojil Slovenský filharmonický zbor so zbormajstrom Jozefom Chabroňom a Slovenská filharmónia s dirigentom Leošom Svárovským. Pre dynamického, stáleho hosťujúceho dirigenta SF Leoša Svárovského to bola ďalšia z úloh, ktoré mu okrem „klasiky“ často prideľuje náš filharmonický dom. Oddal sa jej s plným nasadením, jemu príznačnou energiou  a doviedol zbor i orchester k maximálnemu účinku i pocte už nežijúceho skladateľa. Slovenský filharmonický zbor bol pripravený Jozefom Chabroňom poctivo vo všetkých hlasových skupinách a celkovom farebnom vyznení i dynamických nuansách. Hoci nejde v bohatom repertoári SFZ o dielo najťažšie – nepochybne je nové. A tak bolo treba do neho vložiť prvotné objaviteľstvo interpretácie. To sa podarilo  v rámci danej partitúry a jej duchovného odkazu.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Slovenský filharmonický zbor, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Dielo začína krátke tenorové sólo – akoby oslovenie Anjela, zvestujúceho Márii tajomstvo jej počatia božieho syna. Nasleduje pokorný chválospev Panny: Velebí moja duša Pána/a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,/lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice./Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,/lebo veľké veci mi urobil ten,/ktorý je mocný,/a sväté je jeho meno/a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie/s tými, čo sa ho boja… Skladba pre orchester a miešaný zbor zaznela v latinčine – v striedaní ženskej a mužskej zborovej skupiny, prípadne v celom miešanom zbore. Najúčinnejšie zapôsobili tiché, akoby šepkané úseky, pripomínajúce modlitbu – a nie záverečná gradácia v patetickom finále. V pianissimových častiach orchester, zbor a  dirigent vystihli vnútornú hĺbku modlitby a oddanosť voči Božiemu rozhodnutiu. Zimmer v Magnificat-e skomponoval 16 – minútové, relatívne veľké zborovo – orchestrálne dielo, ktoré síce nie je náročné v harmonickej štruktúre či nebodaj v modernistickej hudobnej reči, ale v meniacich sa náladách a v striedaní farebných zložiek mužského a ženského elementu v miešanom zbore. Celok je napísaný tonálne, v pestrom, dynamickom reflektovaní obsahu. Slovenský filharmonický zbor v spolupráci s presne hrajúcim orchestrom Slovenskej filharmónie, splnili úlohu objaviteľov umlčaného diela Jána Zimmera, ktoré 65 rokov od svojho vzniku zaznelo v pravý adventný čas. Ten by nemal byť len obdobím hmotného zásobovania, ale aj duchovnej prípravy. Zimmerovo Magnificat malo teda premiéru na dvojici koncertov cyklu Hudba troch storočí (15. a 16. decembra 2016).

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Leoš Svárovský, Jozef Chabroň, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Leoš Svárovský, Jozef Chabroň,
foto: Ján Lukáš

V ďalšej časti koncertu (recenzujem koncert 15. decembra) hral sólo v Beethovenovom Koncerte pre klavír a orchester č. 3 c mol, op. 37 mladý japonský laureát viacerých medzinárodných ocenení – klavirista Takashi Yamamoto. Klavirista zostal po štúdiu na Hudobnej akadémii Fryderyka Chopina vo Varšave (absolvoval ju r. 2008), ďalej žiť v hlavnom meste Poľska V Malej sále SF mal pred svojím „veľkým“ koncertom so SF aj sólový recitál z diela F. Chopina (13. decembra). Zo Chopina zahral aj nocturnový prídavok po nekončiacom potlesku vďačného publika – 15. decembra. Takashi Yamamoto účinkuje v Európe i rodnom Japonsku (v Tokiu a Osake), kde nahral pre vydavateľstvo Classics dva CD so Chopinovou hudbou. Zrejme i vďaka štipendijnému pobytu japonskej vlády pre talentovaných umelcov získal na štúdiách vo Varšave cit pre štýl európskej hudby. To je dôležitý moment pre množstvo ázijských umelcov, ktorí sú perfektní v technike hrania, no často nepreniknú do detailov hudobného myslenia a cítenia európskych skladateľov. Yamamoto pochopil štýl klasicizmu nielen v brilantnosti prstovej techniky v l. časti Beethovenovho koncertu č. 3, kde – po dlhšom orchestrálnom úvode – nastupujú v klavíri hrdinské i lyrické časti, nehovoriac o sólovej kadencii, kde je veľká príležitosť na preukázanie rôznej kultúry tónu. Jeho pochopenie snivej nálady „ukrytého“, láskyplného Beethovena, odhalil v 2. časti – Largu, ktoré začína snivým uvedením hlavnej témy. Orchester ju opakuje v mezzoforte, pričom klavirista vstupuje do vzájomného v zdržanlivom dynamickom výraze. Páčilo sa mi, že nevyužil sentimentalitu tejto hudby, ale lyriku udržal uzdou vkusu a dynamickej striedmosti. Vďaka Slovenskej filharmónii a dirigentovi bolo pritom cítiť nádherné vlnenie klavíra aj pod citlivo vedeným orchestrálnym tokom. Takmer attacca začala 3. časť koncertu – Rondo v prudkom Allegre. Hra sólistu tu vyznela energicky, občas s miernym rubatom, vybočujúcimi s klasicistického prúdu hudby. Práve jemné zvoľnenia dokázali, že Takashi Yamamoto je hráč so srdcom – nielen perfektnou technikou. Páčil sa obecenstvu – i recenzentke…

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Takashi Yamamoto, Leoš Svárovský, Slovenská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Takashi Yamamoto, Leoš Svárovský, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Na záver  koncertu z cyklu Hudba troch storočí zaznela romantická Symfónia č. 3 c mol, op. 78 – Organová od francúzskeho skladateľa Camillea Saint-Saënsa (1835 – 1921). Hoci autor žil v dobe rôznych kompozičných premien a štýlových prevratov, zostal verný svojmu romantickému duchu a veľkolepej forme symfónie, hoci v jej trochu uvoľnenom formovom rámci. Životným vzorom Saint-Saënsa bola totiž lisztovská symfonická báseň – no nie literárnou obsahovosťou, ale monotematickým princípom práce s hudobným materiálom. A tak relatívne veľká  plocha 36 – minútovej symfónie s organom (ktorý má však väčší podiel v názve, než v celom komplexe diela), pracuje s niekoľkými hudobnými témami, uvedenými v úvode. Tie rôznym spôsobom variuje a permutuje. Sólistom na organe bol popredný český organový virtuóz Aleš Bárta, ktorý hravo zvládol svoje vstupy a farebné dotvorenia bohatej orchestrálnej sadzby. Hoci dielo znelo monumentálne a po stránke orchestrálnej interpretácie vybrúsene, nemalo až takú dojmovú silu, aby prekonalo zážitok z jasavej a čistej hudby Beethovena.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Aleš Bárta, Slovenská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Aleš Bárta, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

I tak obdiv za naštudovanie náročnej francúzskej partitúry patrí Leošovi Svárovskému a jednotlivým nástrojovým skupinám SF, ktoré Saint-Saëns vo svojom vrcholnom symfonickom diele bohato využíva s technickými nárokmi a pestrou farebnosťou inštrumentácie. Potlesk predvianočného obecenstva patril tak celej Slovenskej filharmónii, ktorej hráči do diela vložili profesionálnu samozrejmosť – a do koncertu bezproblémové zvládnutie troch rôznych dobových štýlov. Dirigent prezentoval okrem obdivuhodne oddaného predvedenia skladieb aj (pre neho typické) nadmerné fyzické zaangažovanie.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia koncertu z 15. decembra 2016

Zimmer, Beethoven, Saint-Saëns
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
15. decembra 2016

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Leoš Svárovský dirigent
Jozef Chabroň zbormajster
Takashi Yamamoto klavír
Aleš Bárta organ

program koncertu

Ján Zimmer: Magnificat (premiéra)
Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č. 3 c mol, op. 37
Camille Saint-Saëns: Symfónia č. 3 c mol, op. 78 Organová

www.filharmonia.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár