Dnes je: štvrtok, 16. 8. 2018, meniny má: Leonard, zajtra: Milica

Malá žilinská bilancia s veľkými zážitkami

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V sídle žilinského Štátneho komorného orchestra v Dome umenia Fatra pulzuje neustále tvorivý pohyb. V ostatných mesiacoch pribudlo v rámci abonentného cyklu niekoľko koncertov, ktoré ostanú zapísané v análoch inštitúcie s adjektívom mimoriadny.

Z rodu takých bola dvojica februárových koncertov (8. a 9.), na ktorých sa pred orchester postavil jeden z hudobných favoritov Žilinčanov, dirigent ruského pôvodu Misha Katz. Na Slovensko sa vracia pomerne často, najviac však do Žiliny, kde si charizmatický umelec získal osobitnú popularitu. S orchestrom si porozumel, na dobrom, inšpirovanom kontakte postavil už celý rad kvalitných koncertov, ktoré sa priradili k ozdobám nielen abonentných cyklov, ale aj spoločných zahraničných turné s ŠKO. Osobitnou špecialitou dirigenta je aj „dobrý zvyk“ prezentovať v importovaných programoch excelentných sólistov. Treba podotknúť, že aj keď nejde vždy len o notoricky známe mená, teda „stars“, je tu vzácna príležitosť zoznámiť sa s výnimočným interpretačným umením. Toho je vo svete „ukrytého“ nadostač a tak je radosť objavovať stále nové talenty, ďalšie kvality, umelecké pohľady…

Koncert v Dome umenia Fatra Žilina, 2018,
Misha Katz, Štátny komorný orchester Žilina,
foto: Roderik​ Kučavík​

Jedným z okruhu Katzovej interpretačnej ponuky je klavirista pôvodom z Bieloruska, v západnej Európe pôsobiaci skvelý Timur Sergeyenia. Do Žiliny sa opakovane vracia, čo svedčí aj o tom, že ŠKO mu v arzenáli orchestrov, s ktorými spolupracuje osobitne konvenuje. Potvrdil to teda znova, tentokrát vo famóznom opuse Sergeja Rachmaninova, v Rapsódii na Paganiniho tému op. 43.

Koncert v Dome umenia Fatra Žilina, 2018, Timur Sergeyenia,
foto: Roderik​ Kučavík​

Dispozície Sergeyeniu sú mimoriadne, to nehovorím len o bazálnej manuálnej technickej výbave. Tá je iba samozrejmým prostriedkom, spoľahlivou základňou, od ktorej umelec odvíja svoje veľkolepým umením nasýtené koncepty. Náročný part „prerozprával“ klavirista s ľahkosťou, prirodzene formuloval epizódy, virtuózne modelované kaskády, popri tom jeho ponor do jadra kompozície bol absolútny, výklad poetiky skladateľa naplnený imaginatívnosťou, bravúrou aj kontemplatívnymi komentármi. Zážitky, aké poskytol pianista – komplexne s dirigentom a inšpirovaným orchestrom, si treba uchovať v pamäti, ako skvost. A tiež veriť v ďalšie návraty umelcov…

Zvláštne a prekvapujúce bolo jedno z marcových (15. 3. 2018) stretnutí, ktoré prebehlo v Dome umenia pod tematickým titulom Exotické inšpirácie. Interpretačnými protagonistami programu boli dirigent pôvodom z Indie Debashish Chaudhuri, hráč na sitar Jonathan Mayer a český špecialista v hre na tablá Tomáš Reindl. V dnešných časoch sa pomerne často stretávame s mnohými formami etno-, folk- či world- hudby, pestovanie týchto smerov, priznajme, sa praktikuje na rôznych úrovniach, zavše poznačených dosť neúplnými až nekompetentnými informáciami či znalosťami. Aj preto nás – ako opozitum k povedanému – exotický večer naplnený autentickým, znalým umením tak nadchol.

Koncert v Dome umenia Fatra Žilina, Exotické inšpirácie, 2018,
Tomáš Reindl, Jonathan Mayer, Debashish Chaudhuri, Štátny komorný orchester Žilina,
foto: Roderik​ Kučavík

Dirigent zvolil časť programu s ukážkou štylizácií či kompozičných východísk, rezultátov so spracovaním bohato štrukturovanej hudby (najmä) indickej. Skvelí interpreti fascinovali sugestívnymi ,,zažitými“ kreáciami, osobitne zaujal Koncert pre sitár, tablá a orchester od J. Mayera, skvelý to počin vybudovaný ako impozantný syntetický celok. Čerpá z elementov rozličných proveniencii, jednak národnej hudby Indie, opiera sa o klasické európske podnety, jazzové impulzy…, všetky zdanlivo rôznorodé segmenty sa v skladbe stretli v spoločnom, exkluzívne pôsobivom homogénnom tvare. Ak hovorím o prekvapení, v pozitívnom zmysle, mierim najmä na osobnosť dirigenta. Chýr o dobrom umelcovi, pôsobiacom aj v Čechách, k nám prenikol vo forme tohto žilinského hosťovania akoby len „nevdojak“. Pritom jeho umenie, ako sme mali možnosť zažiť na spomínanom koncerte, je viac než presvedčivé, podporené mocnou dávkou hudobného dôvtipu a všestrannej erudovanosti. Sympatický bol aj jeho exkurz do menej poznanej a takmer nehrávanej hudobnej literatúry z nedávnej minulosti francúzskej, ruskej či anglickej hudby. Možno len dúfať, že „objav“ v podobe kvalitnej dirigentovej produkcii s ŠKO bude mať perspektívne pokračovania.

Koncert v Dome umenia Fatra Žilina, 2018, Debashish Chaudhuri,
foto: Roderik​ Kučavík

Malú bilanciu so vzorkou z hudobného života Žiliny uzavriem pristavením sa pri aktuálne poslednom podujatí, Veľkonočnom koncerte (5. a 6. 4. 2018). Veľkoryso koncipovaný program mal dve ťažiská. Jednou bola téma obsahu večera, zosobnená v opuse Franza Schuberta, jeho Omši č. 5 As dur. Vedľa domáceho orchestra sa na pódiu stretli sólisti Stanislava Maggioni Dubanová, Terézia Kružliaková, Jozef Gráf a Peter Mikuláš v optimálne vyrovnanom, harmonicky pôsobiacom kvartete, popri hosťujúcom Slovenskom filharmonickom zbore (vedenom Jozefom Chabroňom), sa všetko realizovalo pod umeleckou réžiou poľského dirigenta Pawła Przytockého. Schubertovo velebné dielo naplnené zbožnou bázňou, umocnenou nesmiernym romanticky modelovaným melodickým tokom, s dôslednou architektúrou fráz, oblúkov doslova atakovali poslucháča, udržujúc jeho permanentnú pozornosť. Dirigent Przytocki so Žilinčanmi už v minulosti úspešne spolupracoval, vo veľkonočnom programe potvrdil svoje charakteristiky ako cieľavedomý, senzitívny líder so schopnosťou koncentrácie aj pohotových reakcií.

Veľkonočný koncert v Dome umenia Fatra Žilina, 2018,
Stanislava Maggioni Dubanová, Terézia Kružliaková, Paweł Przytocki, Jozef Gráf, Peter Mikuláš,
Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Roderik​ Kučavík

Ak je reč o „dvoch ťažiskách“, to druhé (či prvé?) vytvoril umelecký príspevok huslistu Dalibora Karvaya. Náš mladý, populárny umelec je prítomný na koncertných pódiách doma aj v zahraničí už neuveriteľné celé desaťročia. Jeho počiatočné entrée ako „zázraku“ nesublimovalo do stratena, ako býva častým javom v prípadoch podobne obdarených mimoriadnych detí. Naopak, Karvay nielenže pevne zotrval v pozíciách, ale svoj fundament a panoramatické danosti skultivoval jednak garantovanými školeniami, ale najmä osobnostnými dispozíciami: obdivuhodnou pracovitosťou, akurátnosťou, disciplínou. Keď k tomu pripočítame jeho Dar, vyjde nám ideálny súčet. S hodnotou, s ktorou sa nedá hazardovať.

Veľkonočný koncert v Dome umenia Fatra Žilina, 2018,
Dalibor Karvay, Paweł Przytocki, Štátny komorný orchester Žilina,
foto: Roderik​ Kučavík

Karvay vo svojom „východiskovom“ meste Žilina (prvé odborné školenia u prof. Urbana), v jeho Dome umení Fatra znova bodoval. To, že je miláčikom publika pozostávajúceho zo všetkých vekových kategórií netreba zdôrazňovať. Huslista svoje pozície hrdo obhajuje, obdiv vracia – v podobe tvaru rýdzeho umenia. Tentokrát siahol po sólovom parte v 2. koncerte d mol od Henryka Wieniawského. Skladba je to pre zdatného interpreta vďačná, poznamenaná jasnou koncepciou znalého, nástrojovo výsostne cítiaceho autora. Virtuózna sadzba, na efekte postavené postupy, nie príliš nápaditý či prehnane osobitý hudobný dej, to všetko je umne, znalým autorom deklarované v organizme kompozície. Virtuóznou zdatnosťou disponujúci hráči po jej lesku radi siahnu. Nie vždy sa však z jej obsahu podarí abstrahovať to, čo sa podarilo (a darí) Karvayovi. Okrem perfektne „prečítaného“ hudobného textu dodal skvostnú „pridanú hodnotu“. Nadhľad, arómu noblesného humoru a silnú dávku hudobnej inteligencie…

Autor: Lýdia Dohnalová

www.skozilina.sk

video


 

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár