Maličká slzička – koncert hudby, obrazu a slova v Košiciach. Umenie umlčané nacizmom

V košickom v Dome umenia sa konal spomienkový koncert, organizovaný Židovskou náboženskou obcou v Košiciach a košickou skupinou organizácie The Hidden Child Slovensko, pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. september. Vtedy predstavitelia Slovenského štátu prijali odsúdeniahodný Židovský kódex. Názov podujatia Maličká slzička, inšpirovaný evergreenom slovenského skladateľa Karola Elberta mal na titulnej upútavke aj podnázov „Kto našim deťom o tom rozpovie?“

Názov evergreenu K. Elberta Maličká slzička inšpiroval slovenskú muzikologičku, hudobnú vedkyňu, historičku a kritičku, rodáčku z Levoče PhDr. Agatu Schindler (je tiež spolupracovníčkou Opera Slovakia), žijúcu od r. 1981 v Drážďanoch, takže svoju slovensko-anglickú knižnú publikáciu o živote umelcov, tragicky postihnutých holokaustom, opatrila týmto symbolickým názvom.

Tridsaťročie, ktoré venovala výskumu a zbieraniu správ o tragických osudoch československých a stredoeurópskych židovských hudobníkov, tanečníkov i spevákov v období rokov 1933 – 1945, sprístupnila v troch knižných publikáciách.

Čo najrelevantnejšie pramenné správy získala aj na cestách, spojených s prednáškovou činnosťou a bádaním v odborných prameňoch okrem Slovenska i v Čechách, Maďarsku, Rumunsku, Izraeli, USA a Indii. Podieľala sa i na spolupráci s filmármi slovensko-českého filmu V tichu (In Silence) ako autorka námetu, ktorý odzrkadľuje výsledky jej dlhoročnej a mimoriadne cennej bádateľskej činnosti.

Viaceré projekty, realizované Semperovou operou v Drážďanoch pochádzajú práve z autorskej dielne A. Schindler, ktorá ako autorka mimoriadne obsažného a historicky podloženého textu dominovala ako prednášajúca na spomienkovom podujatí v košickom Dome umenia.

Cieľom projektu a podujatia v Košiciach bolo priblížiť umeleckú činnosť československých klaviristov, skladateľov, dirigentov, speváčky i baletky židovského pôvodu, ktorých nádejnú činnosť násilne prerušil tragický osud, spojený s holokaustom. Mnohým život ukončila smrť v lágroch a tých, ktorým sa podarilo zachrániť, poznačila celoživotná trauma.

A. Schindler sa z vyše tridsiatich zozbieraných a publikovaných osudov umelcov židovského pôvodu sústredila na deviatich rodákov zo Slovenska, Čiech a Rakúska. Všetci zanechali významnú umeleckú stopu nielen na území bývalého Československa, ale mnohí z nich aj v  Európe a zámorí.

Prečítajte si tiež:
• Agata Schindler o svojom projekte Maličká slzička v Semperovej opere v Drážďanoch
• Veľké slzy muzikologičky

Josef Weiss, rodák z Košíc (1864 – 1945) pochádzal z umelecky zameranej židovskej rodiny. Hru na klavíri a kompozíciu študoval na odporúčanie F. Liszta v Budapešti. V štúdiu pokračoval vo Viedni, kde k jeho spolužiakom patril aj Leoš Janáček a v Berlíne. Na klavíri ho počuli hrať a jeho interpretačné umenie vnímali v Berlíne i Weimare, kde hral pod taktovkou Richarda Straussa svoj vlastný Klavírny koncert. Vystupoval v Petrohrade a dva razy aj v Amerike.

Samozrejme, hral na koncertoch aj doma v Košiciach i v Maďarsku. Popri tom sa venoval vyučovaniu. Ako klavirista sa v 20-tych rokoch minulého storočia uplatnil aj v novovzniknutom rozhlase (v tom čase ešte neboli záznamy, koncerty sa vysielali naživo). Ako skladateľ a klavirista spolupracoval aj s filmom. Záchranu hľadal v Budapešti i Košiciach, no neúspešne. Jeho snahy o emigráciu sa tiež skončili fiaskom. Po roku 1944 sa po ňom stopy stratili v budapeštianskych getách.

Prečítajte si tiež:
Košickí bratia Weiss a Berény v Berlíne, New Yorku, Paríži a Budapešti

Úspešná sopranistka Margit Bokor, rodáčka z Lučenca (1900 – 1949) pochádzala zo židovskej rodiny. Diplom opernej speváčky získala po štúdiu spevu na Hudobnej akadémii v Budapešti. Po trojročnom účinkovaní ako sólistka v Drážďanskej opere musela pre svoj židovský pôvod toto miesto opustiť. Nakrátko nastúpila do opery vo Viedni, kde spievala po boku slávneho tenoristu Richarda Taubera. Obdiv si získali jej vystúpenia na hudobných festivaloch v Salzburgu.

Najkrajšie kritiky získala za postavu Zerliny v Mozartovej opere Don Giovanni. Medzi inými spievala hlavnú úlohu vo Weberovej opere Oberon, či Amora v Gluckovom Orfeovi a Eurydike. V jej umení našlo zaľúbenie aj bratislavské obecenstvo, keď tu po roku 1936 viackrát vystupovala, prvý raz v operete J. Straussa Cigánsky barón. V tom čase spievala často v produkciách, ktoré dirigoval slávny Bruno Walter.

Zachovali sa aj správy o jej spolupráci s rozhlasovým štúdiom Radio Wien. Keď nacistické Nemecko anektovalo Rakúsko, M. Bokor prepustili z Viedenskej štátnej opery. Po krátkom pobyte v Paríži sa pre ňu stalo útočiskom zámorie. Emigrovala a tam dostala príležitosti účinkovať v sólových postavách v Rio de Janeiro a na operných scénach v Chicagu, San Franciscu, Los Angeles a New Yorku, kde po ťažkej chorobe 9. novembra 1949 zomrela a je tam aj pochovaná.

Prečítajte si tiež:
Sopranistka Margit Bokor – z Lučenca na operné javiská Viedne či Salzburgu

Za „zázračné dieťa“ považovali šesťročnú klaviristku Juliette Arányi, rodáčku z Brezna (1906), ktorá vystupovala verejne už v tomto veku. Hru na klavíri študovala v Bratislave a k jej pedagógom patril aj slovenský skladateľ a klavirista Alexander Albrecht. Pozornosť vzbudzovala ako interpretka Mozartových skladieb.

Ako dobrú klaviristku si ju všimli dvaja tvorcovia: svetoznámy český skladateľ Bohuslav Martinů a rakúsko-český skladateľ Viktor Ullmann. Obaja jej venovali svoje skladby pre klavír. V. Ullmann zahynul v koncentračnom tábore v Osvienčime r. 1944. J. Arányi hrala niekoľko koncertov aj počas internovania v koncentračnom tábore v Terezíne. Boli to jej posledné. Z Terezína ju deportovali do Osvienčimu, kde r. 1944 zomrela (orchester Štátnej filharmónie Košice uvedie na jednom zo svojich koncertov v sezóne 2023/24 slovenskú premiéru Klavírneho koncertu V. Ullmanna).

Prečítajte si tiež:
Život klaviristky Julietty Arányi, rodáčky z Brezna, sa po deportácii skončil tragicky

Tristo koncertov v Terezíne odohrala i ďalšia skvelá klaviristka Edith Kraus, najmladšia žiačka známeho rakúskeho klaviristu Arthura Schnabela. Ďalšie štúdium absolvovala na Vysokej hudobnej škole v Berlíne. Pochádzala z Viedne (nar. 1913), ale žila v Karlových Varoch a Prahe. Bola internovaná v gete v Terezíne. Útrapám svojho pobytu v neľudských podmienkach sa nevyhla. Napokon sa pred smrťou zachránila a geto prežila.

Hudobný historik, skladateľ, klavirista, dirigent, hudobný riaditeľ činohry v Drážďanoch Arthur Chitz, narodený r. 1882 v Prahe zahynul v pracovnom tábore Riga-Kaiserwald pravdepodobne r. 1944.

Viacero koncentračných táborov prežila baletka Alica Flachová-Pastorová (volali ju Licka), ktorá sa narodila v Tešíne r. 1928. Ako 14-ročnú ju deportovali do koncentračného tábora v Terezíne, kde ťažko pracovala v záhradníctve. Tu, v divadle geta, balansujúc medzi životom a smrťou, tancovala v 40. predstaveniach, tu s veľkým úspechom naštudovala v scénickom stvárnení poéziu Françoisa Villona.

V roku 1944 bola deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz a nasledoval ešte tábor Bergen-Belsen, v ktorom našťastie unikla smrti. Poznamenaná na zdraví sa liečila v českých liečebniach a v sanatóriu v Tatrách. Vybojovala napokon svoj život, porazila aj chorobu a po oslobodení potešila mnohých milovníkov baletu a tanca už ako známa sólistka Baletu Slovenského národného divadla v Bratislave.

Prečítajte si tiež:
Alica Flachová-Pastorová – z koncentračného tábora po špičkách na javisko Slovenského národného divadla

Walter Kaufmann (1907) patril medzi hudobníkov s akademickým vzdelaním. On ho mal však vo viacerých odboroch. Bol muzikológom, etnomuzikológom, skladateľom, dirigentom, libretistom, profesorom klasickej hudobnej vedy. Ovládal hru na viacerých nástrojoch. Kompozíciu študoval v Berlíne, hudobnú vedu v Prahe, sám pochádzal z Karlových Varov. Pred vyčíňaním nacistov unikol ako 27-ročný raritne, a to do Indie. Ako riaditeľ európskeho rozhlasového vysielania propagoval aj českú hudbu.

Komponoval hudbu pre rozhlas a rozhlasová zvučka, ktorú zložil pred 90 rokmi, sa v Indii používa doteraz. Komponoval aj hudbu k filmom. Hral v Bombayskom komornom orchestri, ktorý sám založil. Na diaľku sa oženil s Gerti, neterou spisovateľa Franza Kafku. Pricestovala za ním z Prahy parníkom, čo jej zachránilo život. Kafkovská rodina takmer celá zahynula.

V roku 1946 sa presídlil do Ameriky a o dva roky sa stal šéfdirigentom novozaloženého The Winnipeg Symphony Orchestra (jeho hudobným riaditeľom je súčasný šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin). Počas deviatich rokov, čo stál na jeho čele, dirigoval 100 koncertov. V poslednom období svojho života bol profesorom klasickej hudobnej vedy v USA v Bloomingtone, v štáte Indiana, kde r. 1984 zomrel. V oblasti etnomuzikológie zanechal šesť obsiahlych publikácií, čo ho zaradilo medzi jedinečných znalcov exotickej hudby.

Peter Kolman (1937 – 2022), známy slovenský skladateľ, ktorého preslávilo najmä avantgardné smerovanie jeho hudby a to, že patril k „odvážnym“ zakladateľom Elektroakustického štúdia v Bratislave, ktorého sa stal aj vedúcim. Toto štúdio vzniklo ako druhé v Československu. Prvé založili českí skladatelia v Plzni. Jeho vybudovanie umožnilo „politicky uvoľnenejšie“ ovzdušie v bývalom Československu, ktoré nakrátko zavanulo v 60-tych rokoch 20. storočia.

Skupina hudobne progresívne uvažujúcich skladateľov, ku ktorým patril aj P. Kolman, sa snažila preraziť brány silného konzervativizmu a potieranie tzv. “západných vplyvov“ na „socialistickú kultúru“, panujúce v bývalom Československu. Rodák z Bratislavy P. Kolman sa ocitol v gete v Terezíne ešte ako dieťa. Podarilo sa mu však zachrániť, no napokon predsa len r. 1977 emigroval do Rakúska. Zomrel len nedávno, v r. 2022 v Deutsch-Wagram.

Karol Elbert (1911 – 1997), popredný a veľmi obľúbený slovenský skladateľ prevažne populárnej a operetnej hudby, bol žiakom skladateľa a uznávaného pedagóga Alexandra Moyzesa. Elbertov populárny evergreen, pieseň Maličká slzička bola mottom tohto, v súčasnosti veľmi potrebného spomienkového podujatia v Košiciach, zameraného na hudobných umelcov židovského pôvodu.

Skladateľ a klavirista K. Elbert sa narodil v Trnave r. 1911. Ešte v r. 1937 ho mohli stretnúť aj obyvatelia Košíc, keďže istý čas pracoval v tunajšom divadle, v meste, ktoré potom vymenil za Žilinu. Pri prvej vlne deportácií dostal prezidentskú výnimku, tzv. „žltú kartu“. Práve v čase, keď sa živil v Grandhoteli v Žiline ako džezový hudobník – klavirista, napísal aj slávny šláger slovenskej populárnej a tanečnej hudby Maličká slzička. Jeho prvými interpretkami boli výborné speváčky Viera Repková, Melánia Olláryová, či Gabriela Hermélyová.

Prečítajte si tiež:
Keď mal Karol Elbert 33 rokov, vážil 40 kg. Je autorom šlágru Maličká slzička

Deportácia zasiahla najprv Elbertovu rodinu – manželku, rodičov, sestru, ktorých deportovali do lágrov z Trnavy r. 1942. Napokon sa jej nevyhol ani K. Elbert. Po potlačení Slovenského národného povstania ho totiž r. 1944 zatkli a bol odvlečený do pracovného tábora v Seredi. Neskôr sa ocitol v koncentračných táboroch Auschwitz a Ebensee. Našťastie ich prežil, ale na Slovensko sa vrátil v zúboženom stave. Mal vtedy 33 rokov a vážil sotva 40 kg. Pohľad na jeho život a tvorbu vyčerpávajúco podáva knižná publikácia A. Schindler s identickým názvom ako koncertné podujatie – Maličká slzička. K. Elbert zomrel v Bratislave r. 1997.

Zdroj informácií o umelcoch: muzikologička PhDr. Agata Schindle

Organizátori podujatia v Košiciach sprístupnili aj fotografie spomínaných umelcov, vizualizované vo zväčšenom formáte. Niektoré skladby, ktoré sa podarilo zachovať, odzneli na koncerte v interpretácii sólistov opery Národného divadla v Košiciach Mariána Lukáča a Miroslavy Havryliuk. Na klavíri sprevádzala a aj sólovo vystúpila Júlia Grejtáková. Hudobný priestor na vystúpenie dostala tiež skupina Kaschauer Klezmer Band.

Úvod koncertu, Uhorská rapsódia č. 12 F. Liszta bola zaujímavou a vzácnou pripomienkou hry klaviristu Jozefa Weissa, rodáka z Košíc, ktorého život pohltilo niektoré z budapeštianskych get r. 1944. Vypočuli sme si ju totiž z historickej nahrávky v autentickej interpretácii tohto umelca.

Skladby a piesne, ktoré zazneli na koncerte, neboli rozsiahle a ani ich nebolo veľa, splnili však svoju funkciu pripomenúť, ako bola činnosť a činorodosť talentovaných hudobníkov bezdôvodne násilne prerušená nezmyselnou smrťou uprostred ich tvorivého života.

Poznámka: Škoda, že úspešný projekt, navrhnutý Dr. A. Schindler nebol dotiahnutý zo strany organizátorov do úplného a veľmi želaného záveru. Obecenstvo nedostalo do rúk veľmi chýbajúci bulletin s menami spomínaných osobností a aspoň krátky popis ich profesionálneho života.

O pár dní neskôr (10. septembra 2023) audiovizuálna prednáška Agaty Schindler Maličká slzička zaznela aj v Bratislave v rámci festivalu klasickej hudby Konvergencie. Hudobnými hosťami boli Daniel Rumler (husle), Jozef Lupták (violončelo) a Haakon Smith (klavír).

Autor: Dita Marenčinová

písané z podujatia 7. 9. 2023

Maličká slzička, kto to našim deťom rozpovie?
Židovská náboženská obec Košice a The Hidden Child Slovensko
Dom umenia Košice
7. septembra 2023

Miroslava Havryliuk, mezzosoprán
Marián Lukáč, barytón
Júlia Grejtáková, klavír
Kaschauer Klezmer Band (adaptácia piesní Karola Eberta do salónneho štýlu)
Agata Schindler, muzikologička, autorka projektu a knihy Maličká slzička, sprievodné slovo

Franz Liszt: Uhorská rapsódia č.12
Jozef Weiss, klavír, historická nahrávka
Arthur Chitz: Pieseň bábkinho otca z rozprávky Jakub letí do zázračnej krajiny
Paul Ábrahám: Good night. Pieseň a pomalý valčík z operety Viktória a jej husár
Karel Švenk: Všechno jde. Terezínska hymna
Wolfgang Amadeus Mozart: Fantázia d mol KZ 397
Walter Kaufmann: Mesačná noc
Karol Elbert: Ja viem, že mňa už nemiluješ, slow fox
Maličká slzička, swing fox