Dnes je: štvrtok, 16. 8. 2018, meniny má: Leonard, zajtra: Milica

Marek Piaček: V každej opere vždy skúšam niečo nové

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V sobotu 14. marca 2015 o 16:00 hod. zaznie na rádiu Devín v priamom prenose premiéra novej slovenskej rozhlasovej opery Stručné dejiny vesmíru skladateľa Marka Piačeka. O inšpirácii k jej vzniku, o librete, obsadení a priebehu realizácie sme sa rozprávali krátko pred jej uvedením v rámci festivalu Radio_Head Awards. O premiére sme informovali TU…

Ide o rozhlasovú operu, určená je pre dieťa, rozprávača, detský zbor a inštrumentálny súbor. Čo vás inšpirovalo k jej napísaniu?

Inšpirácia sa odvinula od predchádzajúcej opery – 2‘16“ a pol: Vesmírna odysea, ktorú sme pripravovali s deťmi zo Stanice Žilina-Záriečie, kde nám jedna malá osemročná dievčina Nelli Horváthová začala rozprávať fyzikálne teórie Stephena Hawkinga – ako ho má rada, vedela ich svojimi slovami popísať – čiže im viac menej rozumela – čo sa deje vo vesmíre, ako vzniká vesmír, ako sa točia planéty, Hawkingove teórie, teórie čiernych dier, cestovanie v čase, čierne diery, vznik života na Zemi… Toto všetko svojim detským rozumom ovládala a vedela o tom rozprávať. Tak sme sa rozhodli, že nám nahovorí viac textu, ten sme potom spracovali, upravili, trošku sme  opravili niektoré fyzikálne a gramatické chyby, ktoré tam mala, doplnili sme to ďalšími vtipnými vecami, ktoré obklopujú celý tento svet teórií a javov napr. teóriami antických Grékov, novovekých fyzikov Newtona, Galilea, Giordana Bruna, až po moderných vedcov Einsteina, Heisenberga či Hawkinga.

Okrem filozofií a fyzikálnych teórií sme spracovali rôzne svetové mytológie a kozmológie z rôznych kultúrnych okruhov, od indických véd, cez taoistické chápanie vzniku vesmíru, mayské teórie, samozrejme aj náš kresťanský okruh – to všetko sa v opere objaví a dostáva sa do konfrontácie s týmito vedeckými poznatkami. Mnoho z nich sa samozrejme podobá – čítanie véd je ako by sme svojim spôsobom čítali Hawkinga.

Stručné dejiny vesmíru

Čo tvorí podstatu tejto opery?

Bolo treba nájsť kľúč, pointu… a prišli sme na to, že by to mohli byť riekanky, takže napr. pri  Tálesovej teórii o Zemi, ktorá pláva ako placka uprostred mora a keď sa more vlní, tak to spôsobuje zemetrasenia, sa z tejto teórie vyvinula riekanka ,,Voda, voda, samá voda, Zem uprostred mora…”. Postupne sme aj ostatné teórie prepracovali do podobnej podoby.

Dôležitou zložkou sú tam  procesy, ktoré sme nazvali  ,,súboj povier s rozumom”. Princípom je, že  ak ľudia nechápu filozofické teórie, tak ich radšej zničia. Z antických Grékov – keďže sa zachovali hlavne v slovnej podobe, idú deti zabudnúť slová, pomotať ich, skomoliť. Keď príde na rad Newton, Bruno, tam už takmer ,,trhajú  knižky”, až po dnešné vedecké schémy a diagramy, kedy deti idú lámať ceruzky.

Samozrejme tým sa to trošku odklonilo až do roviny, že aj deti vedia byť tak trošku kruté, ale zároveň to stále osciluje medzi detskou zvedavosťou  a zložitými fyzikálnymi javmi až po najťažšiu filozofiu.

Tretie dejstvo v skutočnosti asi pre deti nebude určené, je príliš komplikované čo sa teórie týka, ale sme si povedali, že nebudeme deti podceňovať. Nikdy človek nevie – možno o nejakých 5 rokov sa začnú o takúto fyzikálnu vedu zaujímať a čo keď si na našu operu spomenú? Aj my sme Vesmírnu odyseu videli ako 16 roční a tiež sme nerozumeli, čo sa tam presne deje, o čo tam presne ide, ale v človeku to zostalo. Nechceme deti podceňovať.

Vy ste autorom hudby, kto sa ešte podieľal na príprave opery?

Martin Ondriska je autorom libreta. Adrián Kokoš ju diriguje a uvedú ju rozhlasové súbory. V opere účinkujú dvaja rozprávači – Štefan Bučko, ktorého hlas predstavuje všetkých filozofov a 15 ročná herečka Barbora Tallová z Detskej dramatickej rozhlasovej družiny – hrá hlavnú postavu malej Nelli, reprezentuje ten detský pohľad. Má veľmi dobrý hlas, výborne číta, má vynikajúci prejav, sme s ňou veľmi spokojní.

Dirigent Adrián Kokoš, foto: Radio_Head Awards

Dirigent Adrián Kokoš,
foto: Radio_Head Awards

V čom sú Stručné dejiny vesmíru zaujímavé po hudobnej stránke? 

Nájdeme tu veľmi veľa hudobných citátov – môžme si urobiť taký test, kto tam čo spozná. Sú tam všetky veci, ktoré súvisia s vesmírom – Na krásnom modrom Dunaji, Tak vravel Zarathustra, z pop kultúry Bowieho Space Oddity, Out of Space od Prodigy, samozrejme narážky na filmovú hudbu s tematikou vesmíru ako sú Blízke stretnutia tretieho druhu alebo Kin-dza-dza, čo ma veľmi bavilo, pretože ide o také hudobné vtipy, ktoré majú ľudia radi. Asi ich nepochopia všetci, ale aj muzikanti počas skúšok sa neraz smiali, keď zrazu začuli tému z  ,,Unanswered question” od Charlesa Ivesa v momente, keď Štefan Bučko prednáša zložitú filozofickú otázku. V lesnom rohu zaznie téma z ,,Nezodpovedanej otázky” a bolo  vidieť na hráčoch, ako si to okamžite spájali. Robil som to celé zámerne a je to spôsob práce s hudobným materiálom, ktorý ma nesmierne baví.

S akým nástrojovým obsadením sa stretneme?

Je tam komorný súbor v nie úplne bežnom obsadení – ale išlo o to urobiť relatívne silný zvuk malými prostriedkami, takže sú tam dve priečne flauty, z toho jedna altová, klarinet, basklarinet, lesný roh, trombón, viola, kontrabas a bicie. Čiže 9 ľudí – aj sláčiky, aj plechy, aj drevá. Majú spoločne naozaj zvláštnu farbu. Musím veľmi pochváliť muzikantov – Ronald Šebesta ako umelecký vedúci tohoto súboru vybral hráčske obsadenie veľmi dobre a naozaj vie byť zvuk v ich podaní veľmi čarovný. Vidieť, že počas príprav pracovali na detailoch.

Vaše minulé produkcie zvykli byť často multimediálne, platí to aj tentokrát?

Keďže ide o rozhlasovú operu, tak pôjde čisto o nástroje, zvuky, hlasy a prednes. Musím povedať, že ma rozhlas ako médium od malička baví a veľmi rád preň robievam. Je to zároveň isté obmedzenie – že ide o rozhlasové vysielanie. Zobral som to nielen ako výzvu, ale ako zámer, že takto to chceme robiť a s ničím iným tam nerátame. Pôvodne sme zamýšľali, že operu obohatíme o nejakú scénu, ale nakoniec sme ostali pri verzii, že pôjde o formu koncertu a pre ľudí na opačnej strane – pri rozhlasových prijímačoch – bude plynúť len z  reproduktorov a malo by to stačiť. Aj preto sme vybrali Štefana Bučka ako hlas, pretože s ním mám veľmi dobrú skúsenosť po akustickej stránke. Tým, že je skvelý recitátor, tak všetko spolu vychádza veľmi dobre.

Vynikajúci prejav má aj naša detská herečka Barbora Tallová, ktorá má skúsenosti z Detskej dramatickej rozhlasovej družiny, zároveň spieva v detskom rozhlasovom zbore, čiže veľmi dobre reaguje na gestá dirigenta, má presné nástupy. Takže ideálna zostava, ktorá je predpokladom, že to dobre dopadne.

skúška opery Stručné dejiny vesmíru, A. Kákoš, Š. Bučko, orchester a zbor

skúška opery Stručné dejiny vesmíru,
A. Kákoš, Š. Bučko, orchester a zbor

Ako dlho trvalo napísať a na uvedenie pripraviť Stručné dejiny vesmíru?

Tentoraz to bolo veľmi náročné, vzhľadom na to, že človek sa okrem komponovania musí venovať aj svojim iným zamestnaniam a úlohám. O tom, že sa takýto projekt bude realizovať vieme od augusta 2014. Reálne sme sa do toho mohli pustiť až  na jeseň – začali sme budovať libreto. Potom som na tom intenzívne pracoval v januári a februári, čo už však trochu bolo za hranicou únosnosti.

Koľko opier ste už slovenskému publiku predstavili?

To už som prestal počítať. Pred rokom pri Apollke som si urobil zoznam, ale teraz skúsim len tak z hlavy – Posledný let, to bola prvá taká komorná opera, Zbojníci, Malevich – Malevich, Lesť rozmyslu – opera o rozdelení Československa, Zlet – za účasti tanečnej zostavy o Sokolskom hnutí, potom prišli tie väčšie – Kráľ duchov, 66 sezón, Apolloopera, 2’16” a pol: Vesmírna odysea a teraz Stručné dejiny vesmíru.

Zaujímavé je, že všetky sú rôzne – aj štandardné, klasické, v ktorým nájdeme zbor, sóla, spev, až po niektoré experimentálne o dvoch postavách, alebo zborová opera Apollo pre zbor, trombón a rozprávača, teraz pre zmenu spolupráca s detským zborom vo Vesmírnej odysee, v podstate si vždy skúšam niečo nové. Tentokrát je to opäť iné – komorný súbor, detský zbor a dvaja rozprávači. Apollo bola napríklad opera, kde ťažiskom bol zborový part, nebol tam orchester, ale takým niečim som nemohol trápiť deti. Museli sme si viac pomôcť hudobnými nástrojmi.

Aká bola s nimi spolupráca? Málokedy tvorí väčšinu účinkujúcich v opere detské osadenstvo.

Majú vynikajúce vedenie a sú to dievčatá, ktoré v zbore pôsobia od roku 2004, začínali vtedy ako 6 ročné, majú 10 ročnú skúsenosť a veľmi ju pri práci cítiť. V  zbore ich spieva takmer 60, 40 menších a 20 starších dievčat, ktoré tvoria už ten dievčenský zbor (16-18r). Veľmi cítiť, že je to praktický zbor – majú prax – nahrávajú filmovú, rozhlasovú hudbu, koncertujú, sú zvyknutí na prenosy, pohotovo reagujú. Takže na to, že sú to malé deti, profesionálne sú veľmi ďaleko.

Premiéru opery Stručné dejiny vesmíru si môžete vypočuť  na rádiu Devín v sobotu 14. marca 2015 tu:  http://devin.rtvs.sk/player/

Marek Piaček – hudobný skladateľ, flautista, pedagóg, režisér internetových prenosov Slovenskej filharmónie, autor hudby k animovanému seriálu Mimi a Líza.

Animovaný seriál Mimi a Líza, foto: www.marekpiacek.sk

Animovaný seriál Mimi a Líza,
foto: www.marekpiacek.sk

​www.marekpiacek.sk

Pripravila: Natália Dadíková

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Natália Dadíková

spravodajkyňa a publicistka

Zanechajte komentár