Mária Porubčinová: Spev len pre efekt nie je mojou šálkou kávy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská sopranistka Mária Porubčinová v posledných rokoch prešla veľkou a príjemnou životnou zmenou – vydala sa a stala sa matkou dvoch detí. V súčasnosti je už po materskej dovolenke a postupne sa vracia na operné javiská a koncertné pódiá. S Máriou Porubčinovou sme sa rozprávali o jej rozbiehajúcej sa speváckej kariére doma aj v zahraničí, o tom, aký pozitívny vplyv má materstvo na jej umeleckú prácu, ale aj o repertoárových postavách, ktoré stvárňuje, o tých, ktoré ju čakajú, či o jej operných zážitkoch.

Ste po materskej dovolenke a už vás avizujú na plagátoch operných predstavení a koncertov. Vaše leto bolo skôr oddychové, alebo ste už pracovali v plnom nasadení?

Moje leto bolo ešte z časti oddychové, venovala som sa svojim dvom detičkám, chodili sme na výlety, hrabali sme sa v záhradke, jednoducho, krásne rodinné. Takže napriek tomu, že som odspievala dva koncerty už počas leta, užila som si ho s mojou rodinou. Štartom po mojej materskej dovolenke bol operný koncert, v projekte Veľké slovenské hlasy, na ktorom som bola hudobným hosťom Štefana Kocána v Slovenskej filharmónii vo februári 2015. Už aktívnejšie tento rozbeh pokračoval tohtoročným augustovým koncertom Beethovenovej 9. symfónie v rámci festivalu Operalia Banská Bystrica a tiež som spievala na Opernom benefičnom galakoncerte Opera Slovakia v Kežmarku. Na začiatku divadelnej sezóny som stála na javisku Opery SND ako Katrena v Suchoňovej Krútňave. No a takto rodinno-pracovne som odštartovala túto sezónu.

Štefan Kocán, Mária Porubčinová, koncert agentúry Kapos, 2015, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán, Mária Porubčinová,
koncert agentúry Kapos, 2015,
foto: Milan Krupčík

Verím, že hlavne čitateľky Opera Slovakia bude zaujímať, ako sa operná speváčka opäť začlení do operného procesu, ak má aj materské povinnosti.

Je to odlišné najmä v načasovaní. Ak porovnám môj čas v deň predstavenia dnes a pred materskou, kedy som mala čas sama na seba, na relax, kávičku, oddych a pohodovú prípravu, teraz je to už aj o skoršom rannom vstávaní, starostlivosti o moje milované deti a o všetkom s tým súvisiacim. Takže si musím dobre rozložiť svoj čas medzi deti a rodinu, a umeleckú prácu či relax. V tomto mi veľmi pomáhajú najmä moji rodičia, keďže manžel je pracovne veľmi vyťažený a hlavne ďaleko v Zürichu. Takže aj touto cestou celej rodine zo srdca ďakujem, ze keď mam prácu, môžem sa na ňu dokonale sústrediť. Je to obrovská psychická úľava.

Je to pochopiteľné. Deti sú veľmi veľkou a príjemnou zmenou v živote človeka. Pocítili ste zmeny aj týkajúce sa vášho hlasu?

Na prvom koncerte som bola trochu neistá, ale to súviselo so speváckou kondíciou. Mám však pocit, že mne pôrod s hlasom pomohol. Cítim, že sa mi spieva lepšie, ale je to len môj subjektívny pocit. Ako to znie divákom, musia posúdiť oni sami.

Takže vrelo odporúčate operným speváčkam v súvislosti s ich hlasovým zrením otehotnieť?

Veľmi. A hlavne všetkým sopránom môjho oboru… Ale to len žartujem! (smiech).

Až ma mrzí, že čitatelia nemôžu z textu vycítiť príjemnú atmosféru vašej odpovede na moju otázku. Takže po materskej dovolenke ste začínali koncertami a náročnou postavou Katreny v Suchoňovej opere Krútňava na javisku Opery SND. Katrena je mladá žena, matka dieťaťa. Skôr ako prejdeme k čisto umeleckým záležitostiam, nedá sa mi neopýtať na to, či túto postavu vnímate, už ako matka, inak.

To samozrejme áno, lebo Katrena je zrelá žena – matka, a napriek tomu, ze vždy som deti milovala, je iné keď ma žena už svoje dieťa, lebo je to celkom odlišná emócia.

Diváci, ktorí vás mali možnosť vidieť v tejto náročnej postave na javisku Opery SND mohli sledovať, ako túto rolu prežívate. Katrena vo vašej interpretácii je pestrá vo výrazových prostriedkoch – hudobných, ale aj hereckých. Vaše vzťahy k dieťaťu, k Ondrejovi a, prirodzene, aj k ostatným postavám opery sú vypracované a dobre čitateľné. Ako vnímate túto postavu?

Katrena je moja srdcová záležitosť. Či po hudobnej stránke, alebo aj po stránke charakterovej. Táto postava má svoj vývoj: od zraneného, sťaby naivného dievčaťa, cez rýchle vytriezvenie a prechádzanie k vyzretiu ženy-matky. Takže ju jednoznačne môžem nazvať mojou obľúbenou rolou. Maestro Suchoň napísal túto postavu akoby ušitú pre mňa po všetkých stránkach.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, Mária Porubčinová (Katrena), Miroslav Dvorský (Ondrej), foto: R. Rehák

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND,
Mária Porubčinová (Katrena), Miroslav Dvorský (Ondrej),
foto: R. Rehák

V Opere SND ste stvárnili viaceré postavy. Okrem Katreny to bola Mimi v Pucciniho Bohéme či Mařenka v Smetanovej Predanej neveste. Sú to všetko mladé dievčatá. Ako by ste tieto postavy porovnali?

Všetky tri postavy majú svoj vývoj. Napríklad hudobný vývoj Mařenky prechádza z lyrického spievania do dramatického a celý príbeh skončí nadľahčene a šťastne. Ostatnú bratislavskú inscenáciu Predanej nevesty mám rada, bola z nášho prostredia. Zároveň to nebola žiadna moderna, ktorej by ľudia nerozumeli. Katrenin vývoj po šoku z vraždy jej milého, a s tým súvisiacim dramatickým spievaním v úvode opery, prechádza s naberaním životných skúseností, láskou k dieťaťu a životným nadhľadom do lyrična. Čo sa týka Mimi, do predošlej Věžníkovej inscenácie Pucciniho Bohémy v Opere SND som doskočila, a tak som sa nezúčastnila skúšobného procesu inscenácie, a tým pádom som túto postavu nemohla kreovať tak, ako by som si to predstavovala ja. Mimi nevnímam ako prvoplánovú uplakanú naivku. Myslím si, že napriek tomu že žila sama a bola chorá, bola veľmi realistická a nechcela nikoho zaťažovať, lebo si veľmi uvedomovala svoj zdravotný stav. Ale to, ako každú postavu vnímam, vychádza samozrejme aj z môjho naturelu (smiech).

Názory na jednotlivé postavy sa rôznia a aj ich výklad je vždy iný. Ten závisí však nielen od režiséra, ale aj od samotných interpretov a ich vzájomnej diskusie počas skúšobného procesu. Niektoré diela a postavy majú v každom režijnom poňatí úplne iný charakter. V súčasnosti je operné herectvo oprostené od ,,operných klišé” a realistický pohľad na jednotlivé postavy možno dokáže osloviť súčasného diváka aj bez násilnej a nepremyslenej aktualizácie.

Súhlasím, nezáleží to len od režisérov, ale aj od nás spevákov. Stávajú sa aj prípady, že režiséri majú až zvrátenú predstavu. Ale aj od tejto zvrátenej predstavy sa dokáže dobrá interpretácia odkloniť. Ja mám rada, keď môžem postavu stvárniť s jej realistickými myšlienkovými pochodmi.

B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2009, Miroslav Dvorský (Jeník) a M. Porubčinová Mařenka, foto: SND

B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2009,
Miroslav Dvorský (Jeník) a M. Porubčinová Mařenka,
foto: SND

Pred materskou dovolenkou ste účinkovali aj na zahraničných operných javiskách a stále angažmán ste mali v nemeckom Staatstheater Braunschweig. Ktoré postavy, okrem už spomínaných, máte ešte vo svojom repertoári?

V Brauschweigu som stvárnila Isabellu z Gomesovej opery Salvator Rosa, Isabeau z Mascagniho rovnomennej opery či Agátu z Weberovho Čarostrelca. Ďalej, okrem spomínaných postáv, je to Rusalka, ktorú som pripravila v Brne. No a vo svojom repertoári mám aj postavy, ktoré som ešte nikde nestvárnila, a to Ameliu z Verdiho Simona Boccanegru, Desdemonu z Verdiho Otella, či Tatianu z Čajkovského Eugena Onegina a ďalšie krásne role, na ktoré sa čoskoro teším.

Ako ste sa dostali do nemeckého divadla?

Ukončila som štúdium a zúčastnila som sa súťaže Hans Gabor Belvedere Competition, na ktorej som získala tretie miesto. Nato sa konala súťaž Competizione dell` Opera v Drážďanoch, a tú som vyhrala. Na tejto súťaži som získala aj cenu publika, takže to bolo veľmi príjemné. Túto skutočnosť vnímali pozitívne aj agenti, ktorých som oslovila nielen ako výherkyňa odbornej poroty a následne mi môj agent navrhol ísť do menšieho divadla a tam si v pokoji budovať repertoár. Tak som sa dostala do tohto milého divadla na veľmi dobrej úrovni, v meste Braunschweig na juhovýchode spolkovej krajiny Dolné Sasko. Divadlo má veľmi dobré vedenie a je veľmi milosrdné voči názoru speváka. Navrhli mi repertoár, ale nikdy ma nikto do ničoho nenútil. Nastavenie predstavení, alebo premiér, bolo absolútne v mojej réžii, bez nejakého nátlaku, takže mi tam bolo veľmi dobre a páčila sa mi aj kolektívna práca v tomto divadle.

P. Mascagni: Isabeau, Staatstheater Braunschweig, Mária Porubčinová (Isabeau), foto: Karl-Bernd Karwasz

P. Mascagni: Isabeau, Staatstheater Braunschweig,
Mária Porubčinová (Isabeau),
foto: Karl-Bernd Karwasz

Viacerí slovenskí speváci angažovaní v nemeckých operných divadlách si pochvaľujú prísny, ale zato profesionálny prístup a pre nich typickú disciplínu.

Musím to potvrdiť aj ja. Nespievala som ešte vo veľkých nemeckých operných scénach, ale len málokto začal svoju kariéru práve tu a preto si dovolím tvrdiť, že precíznosti, s ktorou umelci pracujú vo veľkých divadlách, sa naučili práve v týchto malých. Funguje to tak, že ak niekto príde z malého divadla do veľkého, nezažije veľký kultúrny ani pracovný šok (smiech).

Mám pocit, že v slovenských operných divadlách, ale aj celkovo v našej spoločnosti, je disciplína vnímaná ešte skôr s nepochopením. Ako ju vnímate vy po skúsenostiach v nemeckých divadlách? Prekáža vám?

Čo sa týka divadelnej disciplíny v Nemecku, tak tú mám rada, neprekáža mi, skôr naopak. V Nemecku je v rámci tejto divadelnej disciplíny aj prehľad. Vie sa presne čo, kto, kde, kedy, s kým a ako dlho má robiť. Mne táto disciplína, ktorá sa z organizácie práce automaticky prenáša aj do prístupu k umeleckej práci, veľmi vyhovuje. Viem, čo mám robiť a viem, čo očakávať. Možno sa to niekomu, kto to nezažil, zdá zvláštne, ale ja osobne sa pri disciplinovanom prístupe cítim pohodlnejšie. Mám rada, keď sa môžem spoľahnúť, čí už na zmluvu, alebo slovo zodpovednej osoby.

A. C. Gomes: Salvator Rosa, Staatstheater Braunschweig, Mária Porubčinová (Isabella), Ray M. Wade Jr. (Salvator Rosa), foto: Staatstheater Braunschweig

A. C. Gomes: Salvator Rosa, Staatstheater Braunschweig,
Mária Porubčinová (Isabella), Ray M. Wade Jr. (Salvator Rosa),
foto: Staatstheater Braunschweig

Ako dlho ste pôsobili v tomto divadle?

Bola som tam dve sezóny, po ktorých som mala v rámci posunu mojej kariéry účinkovať na festivale Glyndebourne v Anglicku, kde som mala spievať Rusalku. Keďže som už bola tehotná a réžia bola veľmi komplikovaná – boli tam napríklad rôzne laná, na ktorých som sa mala pohybovať, takže to bolo pre mňa, ale aj pre dieťa veľmi ohrozujúce – dohodli sme sa, že z tejto produkcie odchádzam a pokračovala som v materskej dovolenke.

Viem o vás, že rodina je pre vás na prvom mieste.

Áno, je to pravda a navždy to tak ostane. Napriek tomu, som zistila, že opera je mojou druhou láskou a nevedela by som už žít bez obidvoch. A ďakujem Bohu a svojej rodine, že môžem žít svoj sen a venovať sa obidvom láskam na 100%.

Pochopenie partnera je veľmi dôležité. Aj váš manžel je hudobník a máte za sebou aj nejaké spoločné projekty. Prezraďte o nich niečo našim čitateľom.

Môj manžel je koncertný gitarista a okrem koncertnej činnosti sa vo Švajčiarsku venuje pedagogickej práci. Spoločne sme nahrali vianočné CD. V našom repertoári sú nielen úpravy operných árií pre spev a gitaru, ale aj sakrálny repertoár. Dokonca sme v Mirbachovom paláci v Bratislave robili Brahmsove piesne s gitarou. S manželom každoročne robíme spoločný koncert v mojom rodisku v Považskej Bystrici. Na tento koncert si vždy pozvem niektorého kolegu z opery, bol tam už aj Paľko Bršlík, Števko Kocán, Pali Remenár, Maťko Malachovský a mnohí ďalší. Veď to už robím viac ako dvadsať rokov, takže Považská Bystrica videla a počula už mnohých umelcov.

Opera je zážitkové umenie a záleží od interpreta, akým spôsobom tento zážitok divákovi sprostredkuje. Ako to vnímate Vy?

Dať najesť publiku nekonečne dlhým alebo silným tónom, či ultra pianom, nie je mojou šálkou kávy. Takéto ,,predvádzanie sa“ je veľmi prvoplánové. Úlohou speváka je navodiť v divákovi emócie. Mojim veľkým želaním je, aby divák prežíval spolu so mnou to, čo prežívam na divadelnom javisku, alebo na koncertom pódiu ja. Pri opere sú ale veľmi dôležití aj javiskoví partneri. Pracovala som s kolegami, ktorí krásne pracovali s emóciami, na ktoré som reagovala. A fungovalo to aj opačne. No zažila som už aj akademické spievanie bez emočného prežitia. Je dôležité poznať postavu detailne, aby spevák pochopil jej konanie. Pravdivé emócie sú pre mňa prioritou. Moje heslo je, že len zapálený môže zapáliť.

P. Mascagni: Isabeau, Staatstheater Braunschweig, Mária Porubčinová (Isabeau), foto: Karl-Bernd Karwasz

P. Mascagni: Isabeau, Staatstheater Braunschweig,
Mária Porubčinová (Isabeau),
foto: Karl-Bernd Karwasz

Ako ste povedali, pre správne poňatie opernej postavy je dôležité zoznámiť sa s ňou detailne. Ako sa zoznamujete s opernou postavou Vy?

V rámci prípravy na postavu sa rada zoznamujem nielen s libretom opery, ale aj s jeho predlohou. Táto fáza je veľmi dôležitá pri profilovaní charakteru opernej postavy. Potom, s poznaním rôznych iných okolností, je aj osobný vklad úplne iný. Mnohé emócie poznáme aj z bežného života a našim osobným vkladom túto emóciu postave s jej okolnosťami prepožičiame. Tieto emócie, samozrejme ak na javisku sú, divák aplikuje na seba a prežíva svoj vnútorný príbeh. Také niečo zažívam ako diváčka aj ja, a viem, že ak spevákom prejde pravá emócia, nemôže sa v nej pomýliť ani divák. Tieto moje zážitky diváčky potom uplatňujem aj na javisku a divákom chcem odovzdať len pravé emócie. Ak si vezmeme napríklad Pucciniho Bohému, každý z nás zažil veľkú lásku a pri sledovaní Bohémy verím, že aj každému divákovi prebieha mysľou počas večera jeho vlastný príbeh veľkej lásky, a tak sa s príbehom na javisku stotožňuje.

Na javisku Opery SND vás čaká postava sestry Angeliky z Pucciniho rovnomennej opery. Čo prezradíte o tejto postave?

Sestra Angelika je príbeh šľachtičnej, ktorá porodí nemanželské dieťa a je vhnaná za múry kláštora, kde sa aj dozvedá o smrti svojho dieťaťa a to ju doženie k samovražde. To je veľmi v skratke, napriek tomu, už týchto pár slov nám prezrádza, že na relatívne malej hudobnej ploche, nám bude ponúknutý neuveriteľne emotívny príbeh. Veľmi mám rada tento typ postáv.

Je zaujímavé sledovať život opernej postavy v jednotlivých stvárneniach. Aký bol váš silný zážitok z niektorej opernej postavy?

Moja prvá rola na javisku bola Rusalka v Brne. Bolo to ešte počas školy a bol to pre mňa veľký ,,zážitkový“ šok. Bola to odrazu veľmi veľká plocha a ešte som nemala dostatočnú kondíciu a prax na takúto rolu. Až teraz si uvedomujem, že to bola šialená odvaha. No čo sa týka zážitku z vypracovávania opernej postavy, veľmi som si užila prácu práve na opere Sestra Angelika v Banskej Bystrici, na ktorej sme robili s Andrejkou Hlinkovou. Dôsledne sme išli po obsahu, po charakteroch postáv a Andrejka mi nechala priestor sa vyhrať (smiech). Po skúsenosti s prácou na Krútňave s pánom Polákom, sa už teraz teším na túto operu aj v Opere SND.

E. Suchoň: Krútňava, Štátna opera v Banskej Bystrici, foto: Archív Štátnej opery

E. Suchoň: Krútňava, Štátna opera v Banskej Bystrici,
foto: Archív Štátnej opery

Aký je váš vzťah ku koncertnému spevu a k piesňam?

Ku koncertnému spevu mám veľmi pozitívny vzťah. Spevák sa sústredí na hudbu, je ,,oslobodený” od hereckej akcie, ale výraz a obsah musí byť o to precítenejší. Baví ma aj sprostredkovanie deja na malej ploche, a tiež cítim pri koncertoch užší kontakt s publikom. Čo sa týka piesní, napriek tomu, že pohodlnejšie sa cítim v opere, mám piesne veľmi rada.

Prijali ste pozvanie na náš benefičný koncert Operné gala v Kežmarku. Aký je vás vzťah k takýmto koncertom?

Aj k týmto typom koncertov je môj vzťah veľmi kladný, pretože my speváci môžeme pomôcť naším darom, naším talentom a to je to najmenej, čo môžeme pre tých, ktorí to potrebujú, urobiť. Aj myšlienka Opera Slovakia usporiadať koncert spevákov, na ktorom sa spolu so skúsenými spevákmi predstavia aj mladí, je veľmi dobrá. Keď som študovala a začínala, bolo pre mňa vzácne, ak si ma niekto všimol, pretože tých príležitosti pre začínajúcich spevákov, ale aj pre zabehnutých, je vždy veľmi málo. Začínajúci speváci majú šancu odspievať si koncert, a zároveň zodpovednosť ešte nie je na ich pleciach. I ja si veľmi rada zaspievam s mladými spevákmi, rada ich spoznávam a bola som príjemne prekvapená, pretože táto akcia v Kežmarku bola veľmi pekná.

Operné gala v Kežmarku 2016, Júlia Grejtáková, Peter Berger, Mária Porubčinová, Pavol Kubáň, foto: Zdenko Hanout

Operné gala v Kežmarku 2016,
Júlia Grejtáková, Peter Berger, Mária Porubčinová, Pavol Kubáň,
foto: Zdenko Hanout

Som rád, že vás tento rok uvidíme na javisku Opery SND v Sestre Angelike. Prezraďte, čo vás ešte tento rok čaká?

Túto sezónu ma vo februári 2017 čaká postava Chrysothemis v Straussovej opere Elektra v Slovenskej filharmónii. Oslovili ma aj s Wagnerovou operou Víly, ktorú túto sezónu pripravuje košická opera. Je to jedna z prvých Wagnerových opier, tým pádom ešte trošku romantická, takže sa na to veľmi teším.

Ďakujem za rozhovor.

Mária Porubčinová

Mária Porubčinová

Mária Porubčinová, soprán

Spev vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Zlatice Livorovej. Svoj talent rozvíjala aj na majstrovských kurzoch u významných speváckych osobností (Magdaléna Hajóssyová, Naděžda Kniplová, Peter Dvorský) a účasťou na viacerých medzinárodných súťažiach – na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave, kde získala Cenu za najlepšiu interpretáciu diel slovenského autora, na súťaži Hans Gabor Belvedere Singing Competition vo Viedni, kde sa prebojovala do finále, a na súťaži Concorso Iris Adami Coradetti v talianskej Padove. V roku 2008 sa stala finalistkou Medzinárodnej speváckej súťaže Montserrat Caballé v španielskej Zaragoze, v roku 2009 obsadila tretiu priečku na Medzinárodnej speváckej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Viedni a získala najvyššie ocenenie spolu s cenou publika na Competizione dell´ Opera v Drážďanoch. Javiskový debut mladej sopranistky sa uskutočnil v roku 2005, v titulnej role v Dvořákovej opere Rusalka, na scéne Janáčkovej opery v Brne. V sezóne 2007/2008 stvárnila v Štátnej opere v Banskej Bystrici postavu Múdrej ženy v rovnomennej jednoaktovke Carla Orffa a Pucciniho Sestru Angeliku. V SND následne naštudovala postavu Katreny v Jakubiskovej inscenácii Suchoňovej Krútňavy a neskôr Mařenku v Smetanovej Predanej neveste (za ktorú získala Cenu Literárneho fondu a nomináciu na Dosky 2009). Od sezóny 2010/2011 spolupracovala so Staatstheater Braunschweig v Nemecku, kde účinkovala v inscenácii opery A. C. Gomesa Salvator Rosa a v Mascagniho opernom titule Isabeau. V roku 2010 absolvovala so SND zájazd na Cyprus, kde sa predstavila ako Mimi v Pucciniho Bohéme. Na Vianoce v roku 2012 vydala spolu s gitaristom Borisom Bertokom a Hummelovým sláčikovým orchestrom vianočné CD s názvom Tichá noc. Koncertovala v Českej republike, Poľsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku a USA. V roku 2015 sa bratislavskému publiku opätovne predstavila po materskej dovolenke na koncertom pódiu v projekte „Veľké slovenské hlasy“ po boku Štefana Kocána. A už túto divadelnú sezónu sa na ňu môžu diváci tešiť na divadelných doskách doma i v zahraničí.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

fotogaléria

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár