Marie Hloušková, prvá pedagogička spevu na novozaloženej Hudobnej škole pre Slovensko

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 29. júna uplynie osemdesiat rokov od úmrtia českej mezzosopranistky Marie Hlouškovej (narodila sa 2. januára 1895 v Čáslavi, zomrela 29. júna 1940 v Brne), prvej učiteľky spevu na novozaloženej Hudobnej škole pre Slovensko (1919 – 1921), sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v sezóne 1921 – 1922.

Marie Hloušková študovala spev súkromne v Prahe u Marie Nedbalovej a na konzervatóriu u Egona Fuchsa (1916). V Prahe často vystupovala na koncertoch, príležitostne aj na koncerte Českej filharmónie, napr. pod taktovkou Ludvíka Vítězslava Čelanského predniesla áriu Dalily zo Saint-Saënsovej opery Samson a Dalila (1919). V Městskom divadle Královských Vinohrad spievala pohostinsky Verunu v opere Viléma Blodka V studni (1919), kde kritiku zaujala krásnym, sýtym a dobre školeným altom.

Prvý učiteľský zbor Hudobnej školy pre Slovensko, 1919 – 1920, v strede Marie Hloušková, zdroj foto: archív

Keď v roku 1919 založil profesor Miloš Ruppeldt Hudobnú školu pre Slovensko v Bratislave (škola sídlila v budove, ktorá bola na mieste terajšieho hotela Devín, v roku 1928 bola premenovaná na Hudobnú a dramatickú akadémiu, po poštátnení v roku 1941 Štátne konzervatórium, v súčasnosti Konzervatórium), pozval na odporúčanie pražského konzervatória a jej prof. Egona Fuchsa Marii Hlouškovú na miesto pedagogičky spevu. Marie Hloušková ponuku prijala a v rokoch 1919 – 1921 bola prvou učiteľkou spevu na tejto škole. K jej žiakom patrili napr. operný a koncertný spevák František Furch (viac o ňom sme písali TU…), Oľga Kraftová-Staneková a jej sestra Milina Kraftová (vyd. Moravčíková), známe interpretky ľudových piesní, Milan Žarnovický, autor divadelných hier, publicista a evanjelický farár v Pezinku.

Hloušková vystúpila aj na prvom komornom koncerte profesorského zboru školy s klaviristkou Edou Kajetánovou vo februári 1920, kde predniesla áriu panny Rózy zo Smetanovho Tajomstva a dve piesne z Foersterovho poetického cyklu Pohádka o dlouhé touze. Kritika vyzdvihla jej technicky výborne školený a príjemný hlas, čisto znejúci aj vo vyšších polohách a precítený prednes. Na druhom koncerte interpretovala piesne Antonína Dvořáka a Emanuela Maršíka s klavírnym sprievodom Růženy Květovej.

Účinkovala aj na ďalších koncertoch Hudobnej školy v Bratislave a viacerých slovenských mestách, napr. v Prešove, Ružomberku, Trenčíne s klavírnym sprievodom Anny Zochovej (neskôr vydatá Kafendová) alebo Miloša Ruppeldta. Na slovenských národných slávnostiach v Martine a Nitre veľmi úspešne interpretovala piesne Mikuláša Schneidera-Trnavského, Vladimíra Meličku (dlhoročného korepetítora, zbormajstra a dirigenta SND) a podľa tlače ju nadšené obecenstvo odmeňovalo dlhotrvajúcim potleskom. V repertoári mala aj piesne Leoša Janáčka, Josefa Bohuslava Foerstera, Vítězslava Nováka, piesne z Dvořákovho cyklu Biblické písně. Na slávnostnom večere v dvorane vládnej budovy v Bratislave venovanému 100. výročiu narodenia Andreja Sládkoviča predniesla pieseň Augusta Horislava Krčméryho Hojže, Bože na text rovnomennej hymnickej básne Sládkoviča.

Z kritiky koncertu Hudobnej školy v Trenčíne, zdroj: Národné noviny, 17. 6. 1920, r. 51, č. 134, s. 3

V Slovenskom národnom divadle vystúpila pohostinsky v apríli 1920 v Blodkovej opere V studni, kde mala príležitosť v úlohe starej Veruny poskytnúť dôkaz o svojom krásnom, zvučnom alte s dobrou speváckou technikou. Dobrý dojem, navzdory zjavnému nedostatku javiskovej skúsenosti, umocnila svedomitým naštudovaním svojho partu, presnou intonáciou a dynamickým tieňovaním. Po príchode šéfa opery Milana Zunu sa stala v sezóne 1920 – 1921 hosťujúcou sólistkou a v nasledujúcej sezóne stálou členkou operného súboru.

Pod Zunovým vedením naštudovala nové postavy, v ktorých rástla a dozrievala aj herecky. Krásnym farebným, vo všetkých polohách vzácne vyrovnaným hlasom spievala Pannu Rózu v Smetanovom Tajomstve (1920) a Radmilu v Libuši (1920). Farebný a sýty hlas uplatnila v postave Niklausa v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1920). Stvárnila postavu temperamentnej Zuzky vo Foersterovej Eve (1921), doštudovala Radku vo Fibichovej Šárke (1921, insc. 1920), pekným farebným hlasom spievala Suzuki v Pucciniho Madame Butterfly (1921, insc. 1920). Poslednou veľkou úlohou Hlouškovej v Bratislave bola herecky presvedčivá Martinka v Smetanovej Hubičke (1922) pod taktovou Milana Zunu, kde opäť uplatnila svoj ušľachtilý, kultivovaný hlas a jemný zmysel pre presnosť hudobného výrazu.

Z menších postáv naštudovala tretiu lesnú žienku v Dvořákovej Rusalke (1920) a Kačinu matku v Čertovi a Káči (1921), Smetanovu tretiu žnicu v Libuši (1920), Dečanu v Braniboroch v Čechách (1921) a Hátu v Predanej neveste (1921, insc. 1920). Spievala Janáčkovu Richtárku v Jej pastorkyni (1922, insc. 1920), Giovannu vo Verdiho Rigolettovi, (1920), Mercedes v Bizetovej Carmen (1921) a Javottu v Massenetovej Manon (1922).

G. Bizet: Carmen, Marie Hloušková (Carmen), zdroj foto: Divadelní list ND Brno, 9. 3. 1929, r. 4, č. 37, s. 1

Naďalej sa venovala i koncertnej činnosti. V spolupráci s Umeleckou besedou Slovenska interpretovala slovenskú, českú a ruskú piesňovú tvorbu spolu s Hermou Žárskou, Bronislavom Chorovičom a Josefom Munclingerom. V máji 1922 sa s Bratislavou rozlúčila koncertom operných árií v Redute za spoluúčasti basistu Josefa Munclingera a klaviristky Anny Zochovej, na ktorom predniesla áriu z Händlovho Xerxa a Dalily zo Saint-Saënsovej opery Samson a Dalila.

V roku 1922 sa Marie Hloušková vrátila sa do Prahy, kde vystupovala na koncertoch Českej filharmónie. Spievala sólo v prvom uvedení nového diela Ladislava Vycpálka Kantáta o posledních věcech člověka (1922) pod taktovkou dirigenta Jaromíra Herleho, sólistami Valy Černou, tenoristom Emilom Burianom a basistom Leo Švarcom. S dirigentom Herlem spievala sólo vo Vianočnej kantáte Maxa Regera a s Václavom Talichom v Beethovenovej Deviatej symfónii. Po úspešnom hosťovaní v postave Amneris vo Verdiho Aide (1923) bola prijatá do pražskej Nemeckej opery, kde pôsobila do konca sezóny.

V Brne spievala Marie Hloušková ako hosť Martinku v Smetanovej Hubičke (1922) a v rokoch 1923 – 1935 bola sólistkou opery Národného divadla (od roku 1931 Zemského divadla). Svoju brilantnú spevácku techniku, mimoriadne herecké schopnosti i krásny zjav uplatnila v mnohých ďalších postavách českého i svetového repertoáru. Po Radane vo Fibichovej opere Pád Arkuna (1924) vynikla ako Amneris v novonaštudovanej Verdiho Aide (1924), ušľachtilým tmavým hlasom a hereckým výrazom upútala ako Dalila v Saint-Saënsovej opere Samson a Dalila (1925).

Po prvých úspechoch ju dirigent František Neumann obsadil do úlohy Panny Rozy v Smetanovom Tajemství (1925). Zo Smetanových postáv naštudovala Ludmilu (Prodaná nevěsta, 1924), Martinku (Hubička, 1924). Bola vynikajúcou Dvořákovou Ježibabou (Rusalka, 1934), spevácky štýlovou Vlastou vo Fibichovej Šárke (1931). Pozoruhodný výkon podala v postave Babičky v Kovařovicovej opere Na Starém bělidle (1931).

Marie Hloušková (1895 – 1940), zdroj: archív

Z klasického repertoáru spievala Verdiho Azucenu (Troubadour, 1926) v roku 1929 s Celestinom Sarobem ako Lunom, Ulriku (Maškarní ples, 1932), harmonický spevácky a herecký výkon podala ako Magdalena v Rigolettovi (1933). Bizetovu Carmen (1924) podala ako záhadnú, osudovú ženu. Kritika vysoko ocenila jej Ortrudu vo Wagnerovom Lohengrinovi (1926), farebným hlasom zaujala ako Fricka vo Valkýre (1927), bola štýlovou Erdou v Siegfriedovi (1931). Zvučným hlasom spievala a výrazovo výstižne podala Klytaimnestru z Elektry (1927) Richarda Straussa, uplatnila sa ako Herodias v Straussovej Salome (1932).

Upútala speváckym výkonom v úlohe Vesny (Rimskij-Korsakov: Sněguročka, 1928), dobre vystihla Končakovnu (Borodin: Kníže Igor, 1930), v Čajkovského operách stvárnila Filipjevnu (Eugen Oněgin, 1931), plasticky podala grófku v Pikovej dáme (1931). Marinu v Musorgského Borisovi Godunovovi spievala aj v predstavení s Fiodorom Šaľapinom v titulnej postave (1932). Jeden z najlepších výkonov podala ako Marfa v Musorgského Chovanštině (1933).

Významne sa podieľala na uvedení niekoľkých pôvodných operných noviniek. Po menšej postave Matky Anči v opere režiséra a skladateľa Otu Zítka Pád Petra Králence (1923) vynikla v postave Maliny v komickej opere na námet Plautusa od Bohuslava Martinů Voják a tanečnice (1928). Spevácky a herecky zaujala ako intrigánka Govedarka v premiérovom uvedení opery Jakova Gotovaca Morana (1930). Sugestívny výkon podala v postave Smrti (La Morte) v opere Ervina Schulhoffa Plameny (1932), vytvorila nezabudnuteľnú, lyricky prežiarenú titulnú postavu Kmotřičky Smrt v opere Rudolfa Karla (1933). Stvárnila aj menšiu postavu pestúnky v premiére pôvodnej rozprávkovej opery Otakara Ostrčila Honzovo království (1934).

R. Karel: Smrt kmotřička, Marie Hloušková (Kmotřička Smrt), zdroj foto: Divadel. list ND Brno 15. 2. 1933, r. 8, č. 14, s. 1

Ako Ježibaba v Dvořákovej Rusalke (1928) dosiahla pekný umelecký úspech na pohostinskom vystúpení v pražskom Národnom divadle, kritika ocenila jej príjemný, farebný alt a presvedčivý herecký výkon. V postave dramatickej, ráznej i milej Govedarky sa páčila aj na zájazde brnianskeho súboru s Gotovacovou Moranou v Prahe v roku 1932.

Bohatá bola koncertná činnosť Marie Hlouškovej v spolupráci s Filharmonickým spolkom Besedy brněnské. Na koncertoch tohoto spolku spievala altové sóla napr. vo Verdiho Requiem (1923) pod taktovkou Františka Neumanna, v kantátach Dvořákových, v Mozartovom Requiem. Interpretovala Mahlerove Piesne o mŕtvych deťoch (1927) s dirigentom Vladimírom Helfertom, pod taktovkou Jaroslava Kvapila spievala sólo v Händlovom oratóriu Judáš Makabejský (1928). Naštudovala altový part v premiérovom uvedení Glagolskej omše Leoša Janáčka v Brne (1927) s dirigentom Jaroslavom Kvapilom, sopranistkou Alexandrou Čvanovou, komornými spevákmi Stanislavom Tauberom (známy sólista Moravských učiteľov) a Ladislavom Němečkom.

Glagolskú omšu uviedol spolok i na medzinárodnom hudobnom festivale v Ženeve (1929) v tom istom obsadení, iba indisponovaného Taubera zastúpila Čvanová. Krásnym farebným hlasom spievala sólo v Mahlerovej 3. symfónii (1928, spievala sólo vo Vianočnom oratóriu Johanna Sebastiana Bacha (1929), vo Foerstrovom oratóriu Svatý Václav (1930) a i. V Brne často vystupovala na koncertoch Klubu moravských skladateľov.

Zo zdravotných dôvodov ukončila Marie Hloušková v roku 1935 umeleckú činnosť a založila svoju súkromnú opernú školu. Jej žiakmi boli napr. tenorista, operný spevák a pedagóg Josef Válka, basista a koncertný spevák Jaroslav Hromádka, mezzosopranistka Růžena Hořáková, v rokoch 1950–1979 sólistka opery Teatro Colón v Buenos Aires.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku