Maroš Potokár o francúzskej opere, ale aj svojich najbližších umeleckých aktivitách

Na predposlednom koncerte 46. sezóny Štátnej filharmónie Košice bude netradične dominovať francúzska operná hudba. 11. júna v podaní sólistiek Andrey Vizvári a Zuzany Šveda zaznie popri v Košickej filharmónii menej hrávaných dielach aj jeden z najznámejších operných duetov, Kvetinový duet z opery Lakmé od Léa Delibesa. Iniciátorom tohto projektu je huslista, dirigent a zbormajster Maroš Potokár, ktorý v rozhovore pre Opera Slovakia hovorí o tomto koncerte, interpretácii francúzskej opery, ako aj o svojich súčasných umeleckých aktivitách.

Francúzska opera sa už od svojich začiatkov zakladala na iných princípoch ako susedná talianska, ktorá dominuje na našich operných pódiách. Záľuba v ilustratívnosti, tanečnosť a francúzska noblesa, okrem iného, od začiatkov profilovali tvár operného žánru v tejto krajine. Obligátne, až hýrivé baletné vsuvky nájdeme takmer v každom opernom opuse. Až koncom 19. storočia sa domáci operní skladatelia približujú k tendenciám drámy u nás populárnejšej talianskej opery.

Charles Gounod, Jules Massenet, Leo Delibes, Jacques Offenbach či Camille Saint-Saens sú známi ako tvorcovia francúzskej opery, ktorá bude dominovať na koncerte 11. júna 2015 v Štátnej filharmónii Košice. Maroš Potokár sa v opernom projekte na koncertnom pódiu Štátnej filharmónie Košice predstaví ako dirigent po prvýkrát.

Čo Vás viedlo práve k francúzskej opere?

Keď sme sa spolu s dramaturgiou ŠfK rozhodli pre operný galavečer, chcel som, aby to nebolo opäť o tých notoricky najznámejších ,,repertoárovkách“ ako ,,Měsíčku na nebi…“, ,,Una furtiva lagrima“ či Mascagniho ,,Intermezze“. Viem, že dlhé roky u nás v rámci tohto typu koncertu nezaznel napríklad slávny Kvetinový duet z opery Lakmé, ktorý pre mňa osobne vyžaruje akúsi mimoriadnu atmosféru, tak mi napadlo postaviť program v duchu skladieb príbuzných tejto. Vznikol z toho teda večer francúzskych operných árií a duetov, obohatený o dva širšie orchestrálne vstupy; Bizetovu suitu Arlesienne a Gounodovu baletnú hudbu.

Oslovili ste teda interpretov, ktorí sa venujú aj francúzskej opere? 

Dnešné nároky na interpretov umožňujú len málokomu venovať sa výhradne nejakému vymedzenému štýlu repertoáru, preto aj sólistky ktoré na koncerte vystúpia nemožno považovať za špecialistky na francúzsky repertoár. Som však veľmi rád, že obe dámy prijali moje pozvanie účinkovať na tomto projekte, pretože obe ako viem majú s francúzskym repertoárom skúsenosti a prejavili veľké nadšenie, že môžu do dramaturgie ponúknuť aj árie, ktoré sú na našich pódiách zriedkavé (napr. árie z Massenetových opier Manon a Werther). Zuzana Šveda s úspechom stvárňuje postavu Carmen v SND a bravúrne koloratúry Andrei Vizvári ma už pred rokmi presvedčili napríklad v árii Olympie z Offenbachových Hoffmannových poviedok.

Potrebuje francúzska opera iný prejav ako talianska opera?

Nemožno to zovšeobecniť. Pre mňa sa zdá byť talianska opera priamejšia, jednoznačnejšia, čitateľnejšia. Bel canto jednoducho musí byť dominantné, dokonalé a všetko ostatné často krát slúži k jeho čo najintenzívnejšiemu účinku. Francúzska opera je rafinovanejšia, elegantnejšia, komplikovanejšia v inštrumentácii, melodike, tektonike.

Čo si žiada tento typ hudby od orchestra?

Určite je to dômyselný balans širokej palety inštrumentačných kombinácií, pozorný, ohľaduplný a elegantný sprievod komplikovaných rubát vokálnych partov, či brilantné sólové vstupy nástrojov.

Čo zaujímavé pripravujete v budúcej koncertnej sezóne?

Okrem iného sa v budúcej sezóne osobne najviac teším na mimoriadne intenzívne duchovné dielo Stabat Mater, poľského skladateľa Karola Szymanowského, ktorý so ŠfK uvediem v spolupráci s Košickým speváckym zborom učiteľov v marci budúceho roka.

 Čo je pre Vás najväčšou výzvou v dirigentskej činnosti?

Z doterajších skúseností môžem konštatovať, že dirigentskou výzvou je každá opera. Zosúladiť orchester so sólistami a zborom, ktorí dielo interpretujú aj herecky, a udržať obrovský formový oblúk niekoľkých dejstiev je podľa mňa skutočne náročné. Zo symfonického repertoáru by som v budúcnosti určite rád čelil výzvam ako sú napríklad symfónie G. Mahlera či D. Šostakoviča.

Publikum v Košiciach Vás vníma predovšetkým ako disponovaného huslistu, koncertného majstra orchestra ŠfK. Idú tieto dve profesie dokopy? Dopĺňajú sa v niečom, resp. máte v niečom výhodu? 

Určite je to výhoda z oboch uhlov pohľadu. Každý koncertný majster musí byť tak trochu dirigent, musí rozumieť partitúre a dirigentskej technike. Tak isto dirigent, ktorý dokonale rozumie problematike nástroja má potom prácu s orchestrom rýchlejšiu a jednoduchšiu.

Ste dirigujúci koncertný majster?… a čo zbor?

K zboru mám špecifický vzťah. Keď som sa po štúdiách v Bratislave vrátil do Košíc ako koncertný majster, prišla ponuka spolupracovať aj s Košickým speváckym zborom učiteľov, kde som zotrval v pozícii zbormajstra dodnes. Bola to pre mňa prvá pravidelná dirigentská prax, za ktorú som vďačný, hoci ide o amatérske teleso. Špecifiká zborového dirigovania určite ovplyvnili a obohatili moje dovtedajšie ,,zručnosti“. Počas môjho pôsobenia sme so zborom naštudovali niekoľko veľkých oratoriálnych diel, medzi ktorými nechýba napríklad Rossiniho Petite messe solennelle, Dvořákova omša D dur, či Mozartova Korunovačná omša. Teda sú to vzácne skúsenosti.

Aký projekt Vás čaká najbližšie? 

Úplne najbližšie ma čaká záverečný koncert sezóny ŠfK, kde sa ako koncertný majster popasujem s náročným husľovým sólom v Korsakovovom Španielskom capricciu. Potom ma čaká až nová sezóna, kde okrem dirigovania v ŠfK pokračuje aj moja spolupráca s košickou operou a pribudne spolupráca so Štátnym komorným orchestrom Žilina, zároveň ma čaká diplomový koncert s Filharmóniou Brno, ktorým zavŕšim svoje štúdium dirigovania.

Večer francúzskych árií pod taktovkou dirigenta Maroša Potokára ponúkne košickému publiku príťažlivé interpretačné výkony skvelých sólistiek a nezabudnuteľné umelecké zážitky. Koncertu Štátnej filharmónie Košice 11. júna bude dominovať francúzsky šarm a noblesa.

Maroš Potokár vyštudoval hru na husliach na konzervatóriu v Košiciach a VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia získal v roku 2007 post koncertného majstra Štátnej filharmónie Košice, s ktorou pravidelne vystupuje aj ako sólista. Od roku 2010 je členom komorného súboru Quasars Ensemble, ktorého úspechy boli nedávno ocenené prestížnou cenou „Krištáľové krídlo“. Dirigovanie študoval na košickom konzervatóriu, neskôr na VŠMU v Bratislave a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v triede R. Štúra a R. Hališku. Absolvoval majstrovské kurzy u renomovaného dirigenta Zsolta Nagya. Ako dirigent vystúpil s Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín Moravskou filharmóniou Olomouc, Symfonickým orchestrom AKS Pražskej AMU, Štátnou filharmóniou Košice, Komorným orchestrom ZOE, Komorným orchestrom Musica Cassovia, Národnou filharmóniou S. Lunchevici Kišiňov. Od roku 2007 pôsobí tiež ako zbormajster Košického speváckeho zboru učiteľov, s ktorým pravidelne vystupuje na významných koncertoch, festivaloch a súťažiach doma i v zahraničí. V uplynulej sezóne ako dirigent s úspechom debutoval aj na scéne opery Štátneho divadla Košice v tituloch Dialógy Karmelitánok F. Poulenca a Rigoletto G. Verdiho. V roku 2012 bol odbornou porotou spomedzi mnohých kandidátov vybraný pre festival Talentinum 2014 ako dirigent otváracieho koncertu festivalu v Zlíne.

www.sfk.sk

Pripravila: Mariana Lechmanová, ŠFK