Marta Krásová, oslnivá interpretka Goldmarkovej Kráľovnej zo Sáby

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 20. februára t. r. uplynie päťdesiat rokov od úmrtia významnej českej opernej speváčky Marty Krásovej, sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v Bratislave v rokoch 1922 – 1928, dlhoročnej sólistky opery Národného divadla v Prahe (1928 – 1966).

Marta Krásová (narodila sa 16. marca 1901 v Protivíne v okrese Písek, zomrela 20. februára 1970 vo Vráži v okrese Beroun, manžel Karel Boleslav Jirák, hudobný skladateľ a dirigent) vyrastala v hudbymilovnom rodinnom prostredí, od mladosti sa učila hrať na husliach a na klavíri. V roku 1915 začala študovať na učiteľskom ústave v Českých Budějoviciach, súčasne navštevovala hudobnú školu Bohuslava Jeremiáša, kde popri hre na klavír dostala prvé lekcie spevu.

Spev študovala súkromne u Olgy Borovej-Valouškovej, Ruženy Maturovej a Ludmily Procházkovej-Neumannovej. Spevácke vzdelanie si priebežne dopĺňala u známych pedagógov Konrada Wallersteina, Carla Emericha a Apolla Granforteho, v dvadsiatych rokoch u prof. M. Ullanovského vo Viedni. Ešte ako žiačka prof. Valouškovej hosťovala v divadle v Českých Budějoviciach.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Opera SND, 1927, Marta Krásová (Dalila), zdroj: Pestrý týden, 18. 8. 1928, roč. 3, č. 33, s. 19

Široké spektrum postáv mladej nádejnej speváčky

V roku 1922 predspievala Marta Krásová šéfovi opery Slovenského národného divadla Milanovi Zunovi, ktorý ju bez váhania angažoval do operného súboru. Tu v priebehu šiestich rokov naštudovala bohatý repertoár v odbore sopránovom, mezzosopránovom až po úlohy altové. Krásnym hlasom i zjavom odbornú kritiku zaujala už svojím debutom v postave Julie v Dvořákovom Jakobínovi (1922) pod Zunovou taktovkou. Pekný výkon podala v postave Cudzej kňažnej z Rusalky (1922), spievala postavu komornej Berty v opere Šelma sedliak (1922). Vokálne i herecky brilantne stvárnila Zuzanku v opere Wolfa-Ferrariho Zuzankino tajomstvo (1922), sviežim hlasom spievala Zélidu v Adamovej opere Keby som bol kráľom (1923).

Z menších postáv spievala Kate (Puccini: Madame Butterfly, 1923, insc. 1921), Mercedes (Bizet: Carmen, 1923), Tretiu žienku (Dvořák: Rusalka, 1923), Feklušu (Janáček: Káťa Kabanová, 1923), Smetanovu Tretiu žnicu (Libuša, 1926). V Massenetom Kaukliarovi u Matky Božej (1924), v prvej opere uvedenej v slovenskom jazyku, spievala part Druhého anjela. Pri Oľge v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1923) jej kritika vytýkala neistotu v nižších polohách a nedostatok temperamentu (väčší úspech mala v novej inscenácii 1925). Pozitívne však zhodnotila jej spevácky a herecký výkon v postave Maddaleny vo Verdiho Rigolettovi (1923).

Na mezzosopránový odbor prešla Marta Krásová definitívne po príchode Oskara Nedbala, ktorý rozpoznal je spevácke danosti a zveroval jej čoraz náročnejšie party od mladodramatických mezzosopránových až po altové. Pekný štýlový výkon podala v postave Anežky v Smetanových Dvoch vdovách (1924), i keď part nezodpovedal jej hlasu. Krásny timbre mladej umelkyne sa skvelo uplatnil v ďalšej smetanovskej postave panny Rózy v Tajomstve (1927), spievala aj Hátu (1924) i Ľudmilu (1926) z Predanej nevesty.

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 1927, Marta Krásová (Ortruda), foto: Győri a Boros/Archív DÚ

Vzorným frázovaním a dynamickým prednesom kritiku zaujala v postave Veruny v Blodkovej opere V studni (1925). Precítene spievala i hrala symbolickú postavu starej židovky vo Foerstrovej opere Debora (1926) a starenky Buryjovky v Janáčkovej Jej pastorkyni (1926). Vzácny spevácky štýlový a herecký výkon podala ako vznešená Isabella vo Fibichovej Messinskej neveste (1928), kde uplatnila krásne tvorenú kantilénu s jedinečnou deklamačnou schopnosťou. Vytvorila dobrú a rozvážnu postavu Mary vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1923), bola strhujúcou, zvodnou satanskou Ortrudou v Lohengrinovi (1927).

Stvárnila Antoniu v d´Albertovej Nížine (1924), zmysel pre grotesknú komiku prejavila ako Čarodejnica v Medovníkovej chalúpke Engelberta Humperdincka (1924). Vytvorila štýlovo čistú postavu Marceliny v Mozartovej Figarovej svadbe (1924). Po stránke speváckej a hereckej bola štýlovou interpretkou grófky z Čajkovského Pikovej dámy (1927). Krásnym hlasom a precíteným speváckym prejavom vynikla ako Marina v Musorgského Borisovi Godunovovi (1927).

Umelecké dozrievanie a prvé úspechy

Impozantný zjav, dramatický výraz a sýty, mohutný hlas predurčovali Krásovú pre úlohu princeznej Amneris vo Verdiho Aide (1923), ktorú po stránke speváckej i hereckej zvládla výborne (v roku 1925 spievala Amneris v SND aj pod taktovkou hosťujúceho Pietra Mascagniho). Do najmenších detailov mala vypracovanú postavu Azuceny z Trubadúra (1924), kde zaujala timbrom svojho altu, rytmickým a dramatickým temperamentom. Bola spevácky dobrou Suzuki v Pucciniho Madame Butterfly (1924), zjavom však nezodpovedala predstavám malej Japonky. Stvárnila matku Luciu v Mascagniho Sedliackej cti (1925, insc.1921) a Grófku de Coigny v Giordanovom André Chénierovi (1925) v hudobnom naštudovaní hosťujúceho talianskeho dirigenta Carla Waltera.

Výborne charakterizovala postavu Rosy v Delibesovej Lakmé (1923), krásnym farebným hlasom s expresívnym výrazom sa uplatnila v postave Giulietty z Offenbachových Hoffmannových poviedok (1924). Stvárnila Martu z Gounodovho Fausta a Margaréty (1924, insc, 1922; 1925), Gertrudu zo Charpentierovej Luisy (1924) a Pamelu v Auberovovej opere Fra Diavolo (1926), ktorá však nezodpovedala jej speváckemu žánru.

Marta Krásová sa uplatnila aj v modernej opere ako Magdalena v opere Wilhelma Kienzla Evanjelista (1925). Maskou a hereckým výrazom vynikla v postave speváčky Horovej v prvom uvedení Študentskej lásky (1925) a speváckym výkonom ako Grófka Brodeová v opere Čiernom lekne (1928) Emanuela Maršíka. Bola dobrou a starostlivou babičkou v Novákovom Lampáši (1928). Obdivuhodný, do detailov vypracovaný, dramaticky výrazný spevácky a herecky strhujúci výkon podala v postave Bathildy v prvom uvedení Kováča Wielanda od Jána Levoslava Bellu (1926). Kritika ocenila i jej vzorný prednes slovenského textu.

Marta Krásová ako Carmen, Opera SND, 1927, foto: Procházka, zdroj: Pestrý týden, 30. 9. 1927, roč. 2, č. 39, s. 5

Pod vedením Oskara Nedbala spevácke umenie Krásovej postupne dozrievalo a Nedbal jej v novom naštudovaní Bizetovej Carmen na jeseň 1926 zveril titulnú postavu. Spievala ju krásnym zvučným hlasom príjemnej farby, správne vyakcentovala silné dramatické momenty. Ešte nezrelý herecký výkon v reprízach „pretavila ohňom“ a Carmen sa podľa kritiky stala jednou z jej „najkrajších a najdokonalejších postáv“ za celý čas pôsobenia na bratislavskej scéne.

Elegantná a krásna kráľovná zo Sáby, zvodná Dalila, noblesný Octavian

Vytrvalosťou sa Marta Krásová vypracovala na prvotriednu umelkyňu, galéria jej výrazných postáv rástla do šírky i do hĺbky. Jednou z jej najúspešnejších postáv bratislavského obdobia bola titulná úloha v Goldmarkovej Kráľovnej zo Sáby (uvádzaná ako Sábska kráľovná) v hudobnom naštudovaní Oskara Nedbala a v réžii Achille Viscusiho. V náročnom parte upútala pružným, zamatovo hebkým a vo všetkých polohách vyrovnaným hlasom, umocneným oslnivým vzhľadom speváčky. Z postavy vášnivej ženy vytvorila „typ orientálnej krásy, sily a energie.“ V jednej z repríz bola dôstojnou partnerkou svetoznámeho tenoristu Lea Slezaka v postave Assada.

K. Goldmark: Kráľovná zo Sáby, Opera SND, 1926, Marta Krásová (Kráľovná zo Sáby), foto: Győri a Boros/Archív DÚ

Mäkkým, pohyblivým zamatovým hlasom vo všetkých polohách vzácne vyrovnaným spievala Dalilu v opere Saint-Saënsa Samson a Dalila (1927). Celkový umelecký dojem umocnil herecky prepracovaný rafinovaný obraz zvodnej Filištínky.

V prvom uvedení opery Richarda Straussa Gavalier s ružou (1928) pod skvelým, hodnotným vedením Oskara Nedbala, vytvorila noblesnú, herecky bravúrnu kreáciu „nohavicového“ Octaviana. Kritiku čarila svojím mladistvým pôvabným zjavom, nádherným, teplým farebným hlasom, virtuózne ovládaným vo všetkých registroch a harmonicky vyváženým hereckým prejavom. O jej výkone sa s uznaním vyjadril aj autor Richard Strauss, ktorý operu pohostinsky dirigoval v roku 1929 a chcel jej sprostredkovať angažmán do Viedenskej štátnej opery. Toto výnimočné predstavenie však spievala už iba ako hosť.

Koncertná speváčka

Marta Krásová sa začala prezentovať aj na koncertných pódiách. S klavírnym sprievodom M. Ruppeldta alebo J. Holého vystupovala nielen v Bratislave, ale aj na koncertoch v Modre, Šamoríne, Ružomberku. Interpretovala predovšetkým piesňovú tvorbu Smetanu, Dvořáka, Křičku, Ostrčila, Schuberta, Čajkovského, Dargomyžského a i. Po založení rozhlasu účinkovala aj v rozhlasových programoch, kde okrem piesní spievala za klavírneho sprievodu Oskara Nedbala alebo Anny Kafendovej-Zochovej aj operné árie.

R. Strauss: Gavalier s ružou, Opera SND, 1928, Marta Krásová (Octavian), foto: Archív DÚ

Na koncerte na počesť 50. narodenín Emanuela Maršíka interpretovala jeho piesňovú tvorbu spolu s Bronislavom Chorovičom, Romanom Hübnerom a klaviristom Vilmosom Antalffym. V Dóme sv. Martina (1926) spievala sólo v chrámovej skladbe Jána Móryho Ave Maria s dirigentom Alexandrom Albrechtom a organistom Štefanom Némethom-Šamorínskym. Pod vedením Oskara Nedbala spievala spolu s Mariou Šponarovou, Bronislavom Chorovičom a Aloisom Urbanom sólový part v Beethovenovej 9. symfónii, uvedenej na koncerte v divadle pri príležitosti 77. narodenín prezidenta T. G. Masaryka v marci 1927. O deň neskôr dirigoval Beethovenov opus v tom istom sólistickom obsadení Alexander Albrecht na koncerte Osvetového zväzu pre Slovensko v rámci 100. výročia úmrtia skladateľa.

Pohostinské vystúpenia

Marta Krásová sa v roku 1924 zúčastnila s Oskarom Nedbalom na historickom zájazde opery do Barcelony a Madridu v Španielsku, kde spievala Hátu v Predanej neveste, Cudziu kňažnú a tretiu žienku v Rusalke. Hátu spievala aj zájazde opery vo Viedni (1925). Úspešne sa prezentovala na zájazde súboru v Prahe, kde pod taktovkou Pietra Mascagniho spievala Azucenu v Trubadúrovi (1925). Počas pražského angažmán spievala Krásová v Bratislave pohostinsky ešte okrem vyššie spomínaného Octaviana aj Carmen (1929, 1935), Azucenu (1931) a Janáčkovu Kostolníčku Buryjovku v Jej pastorkyni (1955).

Vyvrcholenie majstrovského interpretačného umenia v Prahe

V pražskom Národnom divadle Marta Krásová prvý raz vystúpila v roku 1926 ako hosť v postave Azuceny vo Vediho Trubadúrovi s Otakarom Mařákom (Manrico) a Emilom Burianom (gróf Luna) a v Bizetovej Carmen s Richardom Kublom. Na jeseň v roku 1927 hosťovala ako Verdiho Amneris v Aide (Radamesa spieval švédsky tenorista Carl Martin Öhmanan) a Panna Róza v Smetanovom Tajemství.

V roku 1928 angažoval šéf opery Otakar Ostrčil Martu Krásovú do operného súboru, kde pod jeho vedením naďalej spevácky a umelecky rástla. Do roku 1966 si repertoár rozšírila o nové postavy z českej i svetovej tvorby, mnohé vo viacerých naštudovaniach. Vždy sa usilovala o technické zdokonaľovanie speváckeho prejavu, spojeného s hereckou noblesou a nezabudnuteľným šarmom. Zo širokého spektra postáv svetového repertoáru možno spomenúť jedinečnú postavu Gluckovho Orfea, Verdiho Ulriku (Maškarný ples) a Eboli (Don Carlos), Končakovnu z Borodinovej opery Knieža Igor a mnoho ďalších postáv. V operách Richarda Straussa naštudovala Klytaimnestru (Elektra) a Primadonnu-Ariadnu (Ariadna na Naxe).

L. Janáček: Její pastorkyňa, ND Praha, 1955, Marta Krásová (Kostelníčka Buryjovka), foto: Jaromír Svoboda/Archív ND

Z modernej tvorby vytvorila napr. Aase z Egkovho Peer Gynta, v prvom zahraničnom uvedení baskického skladateľa Jesúsa Guridiho Amaya (1941) stvárnila postavu Amagoye. Zo smetanovských postáv naštudovala Martinku (Hubička), Záviša (Čertova stěna), Radmilu (Libuše), Dvořákovu Boženu (Vanda), Ježibabu (Rusalka) a Marfu (Dimitrij), Fibichovu Vlastu (Šárka), Janáčkovu Kabanichu (Káťa Kabanová). Jednou z najlepších a najúspešnejších postáv Marty Krásovej bola Kostelníčka z Janáčkovej opery Její pastorkyňa (1950, 1955).

Zo staršej i novej pôvodnej opernej tvorby českých skladateľov strhujúco interpretovala Mínu v novom naštudovaní opery Otakara Zicha Vina (1929, pri príležitosti 50. narodenín skladateľa). Spievala titulnú postavu z opery Rudolfa Karla Smrt kmotřička (1933), Královnú Alžbětu v opere Vítězslava Nováka Karlštejn (1936), Ryšju Rakšitu v Ostrčilovej opere Kunálovy oči, (1939, na pamiatku 60. narodenín O. Ostrčila), Isabellu v opere Františka Škroupa Kolumbus (1942), Katarínu v Pauerovej Zuzane Vojířovej, (1958) a i. Naštudovala postavy v premiérach opier slovenských skladateľov, Annu v Cikkerovom Begovi Bajazidovi (1957), Zalčíčku v Krútňave (1953) a otrokyňu Blagotu v Svätoplukovi (1960) Eugena Suchoňa.

J. Cikker: Beg Bajazid, ND Praha, 1957, Marta Krásová (Anna), Jaroslav Stříška (Beg Bajazid), foto: Jaromír Svoboda/Archív ND Praha

Úspechy na zahraničných scénach

Marta Krásová spievala pohostinsky vo Viedni Amneris vo Verdiho Aide (1935) s dirigentom Felixom von Weingartnerom a Zdenkou Zikovou v titulnej postave, obdivovali ju v Berlíne, Hamburgu, Kodani, Varšave, Bukurešti a Drážďanoch. Ako laureátka speváckej súťaže v Salzburgu absolvovala v rokoch 1937 a 1939 koncertné turné po USA (New York, Philadelphia, Chicago, Boston, Pittsburgh, Los Angeles, San Francisco) a Kanade spolu s dirigentmi Richardom Hagemanom, Fritzom Reinerom, viedenskou sopranistkou Hildou Konetzni, holandským tenoristom Henkom Noortom, švédskym barytonistom Joelom Berglundom a rusko-americkým basistom Alexandrom Kipnisom. Program koncertov bol zostavený najmä z tvorby Richarda Wagnera.

Marta Krásová, koncert v USA, 1937, zdroj: newspapers.com

V roku 1939 dostala ponuku na angažmán v Metropolitnej opere v New Yorku, ktorú však odmietla. Pohostinsky spievala v Brne Amneris i Azucenu, spolu s manželom dirigentom K. B. Jirákom aj Isabellu v Nevěste messinské (1938) a Carmen (1939). V Ostrave spievala ako hosť Kostelníčku v Jej pastorkyni (1952). Zúčastnila sa na mnohých pohostinských vystúpeniach súboru Národného divadla v zahraničí, spievala Hátu v Predanej neveste s dirigentom Václavom Talichom v Amsterdame (1937, v rámci Holandského festivalu).

Na zájazde v Moskve (1955) spievala úlohy Ježibaby (Rusalka), Kostolníčky (Jej pastorkyňa), lsabelly (Messinská nevesta) a Háty (Predaná nevesta). Ježibabu v inscenácii Dvořákovej Rusalky spievala aj na ďalších pohostinských predstaveniach operného súboru: v Berlíne (1956), so Zdeňkom Chalabalom v Teatro La Fenice v Benátkách (1958), s Jaroslavom Krombholcom na festivale v Amsterdame (1963) a s dirigentom J. H. Tichým v Kašlíkovej inscenácii na prestížnom festivale v škótskom Edinburghu (1964).

Koncerty, nahrávky a film

Na koncertných pódiách sa Marta Krásová prezentovala ako speváčka nevšednej reprodukčnej inteligencie. Interpretovala piesňovú tvorbu V. Nováka, J. B. Foerstera, O. Ostrčila, Biblické písně A. Dvořáka, Písně Dálného východu Zd. Folprechta, piesne súčasných skladateľov (L. Vycpálek, M. Kabeláč, J. Hanuš, J. Seidel, J. Weinberger), svetových klasikov (napr. F. Schubert, R. Schumann, J. Brahms, H. Wolf, R. Wagner a M. P. Musorgskij), piesňové cykly Gustava Mahlera.

Veľký úspech mala na symfonickom koncerte v Brne (1942), kde pod taktovkou manžela K. B. Jiráka spievala pieseň osobne prítomného skladateľa Jana Kunca Stála Kačenka u Dunaja (venovanej Olge Borovej-Valouškovej), zaujala precítenou interpretáciou troch piesní z Wagnerovho cyklu na texty Matildy Wesendockovej. Štýlovými výkonmi vynikla v kantátach a oratóriách napr. v Dvořákovej Sv. Ludmile a Stabat Mater, v Honeggerovej Judith. Pod taktovkou Josepha Keilbertha spievala spolu s D. Tikalovou, B. Blachutom, E. Hakenom sólo v Janáčkovej Glagolskej omši vo Viedni (Musikverein, 1956).

Spolupracovala s rozhlasom a televíziou (Rusalka, 1960), vo vydavateľstve Supraphon nahrala Operní recitál (1970), gramoplatne opier (Nevěsta messinská, Její pastorkyňa, Rusalka, Hubička a i.). V roku 2006 vydala firma Supraphon digitálne remastrovanú historickú nahrávku Dvořákovej opery Rusalka z roku 1952 s dirigentom Jaroslavom Krombholcom, v ktorej Marta Krásová spievala Ježibabu s E. Hakenom (Vodník), L. Červinkovou (Rusalka), B. Blachutom (Princ), M. Podvalovovou (Cizí kněžna) a i.

Marta Krásová sa objavila aj na filmovom plátne, v zázname divadelného predstavenia Smetanovej Prodanej nevěsty z roku 1933 ako Háta v réžii Svatopluka Innemanna a Jaroslava Kvapila. Naspievala pieseň Ch. Gounoda Ave Maria v dráme Děti velké lásky (1936). Po rokoch si zahrala dramatické postavy vo filmoch Hotel pro cizince (madame Rosická, 1966); Muž, který stoupl v ceně (susedka, 1967); Případ pro začínajícího kata (dáma, 1969) a Velká neznámá (profesorova žena, 1970).

Na záver

Po odchode do dôchodku v roku 1966 žila Marta Krásová so svojou matkou vo Vráži pri Beroune, kde po ťažkom úraze zomrela necelý mesiac pred svojimi šesťdesiatymi deviatymi narodeninami. V priestoroch Národného divadla je od roku 1954 vystavená jej busta. Vydáno ke stejnojmenné výstavě v Památníku města Protivína (1. 5. 31. 10. 2018). V rodnom Protivíne v rámci 12. ročníka Mestských slávností inštalovali v roku 2018 výstavu kurátorky Marie Bartošovej Proměny Marty Krásové z materiálov, dokumentov a fotografií z archívov pražského Národného divadla a Slovenského národného divadla, ale aj zo vzácnych súkromných archívov. Kniha kurátorky výstavy pod rovnomenným názvom vyšla vo vydavateľstve Nová tiskárna v Pelhřimove (2018) a výstava bola v roku 2019 inštalovaná aj v Beroune.

Proměny Marty Krásové

Rudolf Rouček, bývalý režisér, kritik a esejista, si na Martu Krásovú takto spomínal: „Marta Krásová bola až do svojich posledných vystúpení obdarená neobyčajnou hlasovou sviežosťou – jej kovovo rezonujúci hlas akoby nepodliehal biologickým premenám, ktorým nikto z nás neunikne a preto sme vždy veľmi čakali jej vystúpenie v Rusalke alebo v Hubičke, v ktorých sa vracala na prvú scénu i v dobe, keď už bola posledné tri roky na odpočinku.“ (In: Hudobný život, 13. 3. 1970, roč. 2, č. 5, s. 8.)

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku