Martin Leginus po prvýkrát za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie

Slovenská filharmónia od začiatku pandémie oslovuje svoje publikum i širšiu verejnosť a ponúka streamy živých koncertov či koncerty bez publika a veľmi krátky čas pred Vianocami dokonca koncerty s publikom. Dnes, keď tvrdý lockdown zmrazil akékoľvek koncertné a operné produkcie, prichádza so zmysluplnými projektmi. V piatok 12. februára 2021 nám dožičila online symfonický koncert venovaný americkej hudbe v širšom slova zmysle. Orchester zverila dirigentovi Martinovi Leginusovi.

Svieža dramaturgia siahla po dielach dvoch Američanov Pod šírym nebom (An Outdoor Ouverture) Aarona Coplanda a Američan v Paríži (An American in Paris) Georga Gershwina. Do tretice pravdepodobne najznámejšie dielo českého majstra Antonína Dvořáka Symfóniu č. 9 e mol, op. 95 „Novosvetskú“, skomponovanú pod silným dojmom amerického pobytu skladateľa.

Takýto program je príjemným oddychom nielen na piatkový večer, ale aj kedykoľvek po ňom. Keďže sa mi nepodarilo počúvať koncert v priamom prenose, počkala som si na zverejnenie jeho záznamu, aby som si ho užila. Moje spravodajstvo vnímam predovšetkým ako istú dokumentáciu koncertu, ale aj pozvanie počúvať. Pretože filharmonický archív je bohatý a doba ho núti ísť s nápadmi ďalej. Zatiaľ teda streamuje, možno však tie najlepšie výkony zaznamená aj na nosičoch, ktoré sa dostanú aj tým, čo zatiaľ internetu odolávajú a v kruhoch verných poslucháčov a návštevníkov filharmónie všetkých vekových skupín ich nie je až tak málo.

Prečo práve tento koncert stojí za to? Lebo Leginus. Z nevysvetliteľných dôvodov sa tento dirigent dostal na čelo orchestra Slovenskej filharmónie až teraz. Nebudem za tým hľadať úmysel, skôr to pripisujem náhode. Súvisí to určite aj so skutočnosťou, že Slovenská filharmónia je pyšnou hostiteľkou svetových sólistov a orchestrov a domáci umelci sú vystavení závideniahodnej konkurencii.

Tak to má byť a preto aj je Bratislava priam závideniahodným miestom pre život. Veď doma sme už dokonca aj za totality mohli počuť svetové špičky. Popri nich sa dostali na jej pódium aj tie naše slovenské a mnoho razy aj programovo s cieľom uvádzať mladosť či tú najvyššiu kvalitu do súvislostí s medzinárodnou umeleckou úrovňou.

Korona však obmedzila nielen možnosti reálnych prezentácií na pódiu, ale aj digitálnych prezentácií s pozvanými hosťami zo zahraničia. Veď, každý koncert znamená sériu testovaní, prísne dodržiavanie opatrení a dirigenti Emmanuel Villaume či Juraj Valčuha, ktorých koncerty so Slovenskou filharmóniou sme mohli zažiť na sklonku vlaňajšieho roka, mohli prísť do Bratislavy takrečeno zhodou okolností. A tak sa úplne prirodzene dostávajú k slovu kvalitní domáci umelci, ktorí – ako Martin Leginus – stoja na pódiu tejto erbovej inštitúcie po prvý raz.

Nech teda chýbajúci zaslúžený potlesk nahradia slová mojej chvály. Leginus si ju právom zaslúži. Martin Leginus pochádza zo Sniny. Je absolventom Štátom konzervatória a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Jeho umelecký životopis je bohatý, od roku 2006 je spätý so Slovenským národným divadlom, v rokoch 2013 až 2016 bol hudobným riaditeľom Štátnej opery v Prahe, v sezóne 2015/2016 bol hlavným hosťujúcim dirigentom Pražského komorného orchestra a v rokoch 2018 až 2020 bol stálym hosťujúcim dirigentom Štátneho komorného orchestra v Žiline. Okrem angažmán v Čechách figurujú v Leginusovom životopise hosťovania v Nemecku, Rakúsku, ale aj Japonsku.

Má vzťah k opere, komornému či symfonickému repertoáru a koncertom so Slovenskou filharmóniou potvrdzuje svoje kvality. Martin Leginus je profesionál s jasným názorom, ktorý dostane od orchestra to, čo si želá. Aspoň takto som vnímala jeho „americké“ entrée v Slovenskej filharmónii. Sedeli mu obaja Američania, Copland i Gershwin. Diela inšpirované džezom, veselé, živé, hoci v čase svojho vzniku bolo najmä Gershwinovo dielo prijaté s rozpakmi.

Predohru Pod šírym nebom Aarona Coplanda skomponoval autor v roku 1938, Američan v Paríži Georga Gershwina je symfonickou freskou z roku 1928. Obaja skladatelia mali vzťah k Európe, kde v rokoch slávnej parížskej šestky čerpali inšpiráciu.

Coplanda a Gershwina spája aj ich pôvod – Coplandova rodina emigrovala do Ameriky z Ruska, Gershwinova z Ukrajiny. Obe rodiny boli kolískou obrovských talentov. Gershwinov Američan v Paríži takmer zľudovel. Málokto však vie, že jeho autor zomrel priskoro, už 39-ročný alebo že Ravel i Stravinskij ho odmietli vziať za žiaka. Z bulletinu autora Andreja Šubu citujem:… „Prečo chcete byť druhoradým Ravelom, keď môžete byť prvoradým Gershwinom?“ povedal mu údajne Ravel. „To ja by som mal brať hodiny u vás,“ ponúkol sa Igor Stravinskij“…

Slovenská filharmónia pod taktovkou Leginusa hrala veľmi dobre. Očividne sa hráči radi vrátili na pódium. Skladby si vyžadovali veľký orchester, ba k bicím pribudli v Gershwinovi aj 4 taxikárske klaksóny, čo býva pikantéria, ktorú komentátori radi zdôrazňujú. Pred očami naozaj defiluje Paríž a jeho námestia v Gershwinovom rúchu. Povzbudzujúco pôsobilo, že sa niektorí filharmonici usmievali. Hrali uvoľnene, ale nanajvýš profesionálne.

Leginus je dynamický dirigent, minie veľa energie, aby dosiahol potrebný efekt, ale vizuál je žičlivý a vlastne ním zaujíma ešte väčšiu pozornosť. Bola by som prijala intenzívnejší zážitok z jeho sledovania, ale nebol tak často v zábere (či zostrihu), ako by som si želala. Zato jednotlivé nástrojové skupiny, či sóla orchestrálnych hráčov dopriali poslucháčom vďaka pozornej réžii Mareka Piačka nevšedný zážitok.

Symfónia č. 9 e mol, op. 95 „Novosvetská“ Antonína Dvořáka vznikla v zime roku 1892. Bola teda najstarším uvedeným dielom na koncerte Slovenskej filharmónie s Martinom Leginusom, viažucim sa k Amerike. Prepojenie s Amerikou bolo o to vrúcnejšie, že je pohľadom do vnútra skladateľa, ktorého silné české korene poznačili celú jeho tvorbu, aj tú americkú.

Leginus je akýmsi svedkom bývalého Československa, jeho tradícií, kultúrneho dedičstva, našich génov. Českú hudbu vnímame ako našu a asi sa ani za roky od jeho rozdelenia nič na tejto skutočnosti nezmenilo. Ak však v dnešnej dobe existuje možnosť reálneho uplatnenia v krajine našich západných susedov, akú mal Martin Leginus, potom sa to „češstvo“ dostane priam do krvi.

Jeho Dvořák vyspieval tie dojemné, nežné melódie, modeloval jednu z najkrajších pomalých časti svetového symfonického repertoáru, či zľahka tancoval alebo s bujarou fantáziou vypointoval skladbu. Výborných hráčov na drevené i plechové dychové nástroje by závidel nejeden orchester. Leginus a filharmonici odviedli peknú prácu.

Každé uvedenie Novosvetskej je v istom zmysle premiérou a prináša nové emócie. Bolo to tak aj pri diele, ktoré český majster skomponoval mimo svojej domoviny a ktoré dodnes pripomína jeho lásku k Čechám. Pôvab tejto symfónie je jej dokonalá harmónia snúbiaca českú spevnosť s americkým hudobným dedičstvom. A také dielo nám Leginus sprostredkoval.

Autor: Viera Polakovičová

písané zo záznamu koncertu odvysielaného 12. 2. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)

Copland / Gershwin / Dvořák
A/B – Symfonicko-vokálny cyklus
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
12. februára 2021

Slovenská filharmónia
Martin Leginus, dirigent

Aaron Copland: Pod šírym nebom
George Gershwin: Američan v Paríži
Antonín Dvořák: Symfónia č. 9 e mol Z nového sveta, op. 95

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!