Martin Vanek: Opera a klasická hudba otvorí dieťaťu úplne nový obzor

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Známy slovenský herec a bábkoherec Martin Vanek, ktorý sa špecializuje prevažne na detského diváka, sa okrem televízie, moderovania, činoherného či bábkového divadla už takmer 20 rokov venuje aj klasickej hudbe a opere. Nielen ako milovník tohto žánru, ale aj ako tvorca a popularizátor. Martin Vanek poskytol pre portál Opera Slovakia rozhovor, v ktorom bližšie predstavil tieto na Slovensku jedinečné projekty pre deti a ich rodičov.

Ste bábkoherec a mňa by zaujímalo, aká bola vaša cesta k opere.

Tá cesta bola u mňa veľmi priama už od detstva, pretože som detstvo a strednú školu strávil v opere a boli dni, keď som bol v SND aj každý deň, či už na opere, alebo na balete. Samozrejme že to vychádzalo aj z toho, že doma bolo pre umenie priaznivé prostredie. Pochádzam z čisto prešporskej rodiny, rodičia pochádzajú z Bratislavy, stará mama bola známa to bratislavská postavička pani Micka, dlhoročná organistka v Modrom kostolíku. Dedko bol tajomníkom Zväzu skladateľov, takže môj vzťah k divadlu prirodzene vychádzal z rodinného prostredia. Opera sa dala sledovať v rakúskej televízii či počúvať v rádiu a aj to ma posilňovalo v opernom nadšení. Do opery som chodieval od svojich šiestich rokov a jedným z prvých predstavení na ktoré si pamätám bola premiéra opery Faust a Margaréta. Spievali Peter Dvorský, Sergej Kopčák a tuším aj pani Hajóssyová…

Martin Vanek

Martin Vanek

Malý chlapec na večernom predstavení opernej klasiky, sám v hlavnom meste, to znie dosť odvážne. Čim vás opera oslovila?

Teta ma vždy pred SND posadila na električku a v Karlovej Vsi si ma večer po predstavení vyzdvihli z električky rodičia. Vtedy ma opera fascinovala a ostalo mi to navždy. Opera ma zaujala svojou štylizáciou. Mne sa páči štylizované divadlo, napríklad barokové. Opera je štylizovaná úplne a je v nej aj hudba, ktorú pokladám za najcitovejšie umenie vyvolávajúce najviac emócií. Obdiv k štylizovanému divadlu ma viedol študovať bábkoherectvo a aj keď sa to nezdá, opera má s bábkami veľmi veľa spoločného práve svojou štylizáciou.

Ak sa vrátime k vášmu povolaniu profesionálneho bábkoherca a spojíme to s obdivom k opere a klasickej hudbe, hrali ste si niekedy doma s bábkami napríklad Aidu, alebo Nabucca?

Samozrejme. Už ako malému chlapcovi mi otec urobil marionetové divadlo, bábky som si aj vytváral a hrával som si Aidu, Dona Giovanniho…, podľa toho aké sme mali doma platne. Vyrobil som si malé maketky, bábky som si okostýmoval a tri hodiny, ako išla opera z platne, som to s bábkami hral a kontroloval všetko v zrkadle. Takže poriadna ,,úchylka“ a už som mal za ňu niekde sedieť, ale takých je nás viacej (smiech).

Humor vám ako vidím nechýba a cítim, že to bola pre vás vtedy nielen zábava, ale aj obdiv. Teraz mám zákernú otázku. Keďže som zborový spevák a vy ste doma hrávali s bábkami veľké opery, ako ste vytvorili napríklad davové zborové scény?

(smiech) Áno, jasná otázka, no – zbor bol nakreslený, alebo som ho naaranžoval, že spieval za scénou (smiech).

Nadšenie nielen k opere, ale aj ku klasickej hudbe vám ostalo dodnes a neostalo len pri pasívnom obdive, ale prenášate ho na deti a ich rodičov vo svojich projektoch v Slovenskej filharmónii, pričom máte za sebou už aj prvú sezónu v Opere SND. Priblížte našim čitateľom tieto projekty.

Už je to pomaly 20 rokov, keď ma oslovila vtedajšia riaditeľka Slovenskej filharmónie pani Rajterová, či by som s nimi nezačal spolupracovať na projekte rodinných koncertov pre rodičov s deťmi. Jej predstava bola, že by to mohlo byť poloscénické stvárnenie Debussyho Skrinky s hračkami a to bolo presne, na čo som čakal. K niečomu takému som vždy inklinoval, napríklad so známymi sme s barokovými marionetami robili Monteverdiho Orfea, ktorého som upravil. Veľmi ma mrzelo, že na Slovensku o takúto inscenáciu nebol záujem a hrávala sa iba v zahraničí ‑ dva roky v Mexiku a v Prahe 15 rokov. Preto akonáhle prišla ponuka opäť z filharmónie, okamžite som sa do toho pustil a rodinné koncerty sa rozbehli aj na Slovensku. S menšími pauzami to robím už takmer 20 rokov, ale teraz je vo filharmónii pre mňa ideálne tvorivé prostredie s vynikajúcou komunikáciou či už s pani Luciou Luknárovou alebo pánom Martonom.

Martn Vanek Hudobná akadémia v Slovenskej filharmónii

Martin Vanek
Hudobná akadémia v Slovenskej filharmónii

Akú formu majú vaše projekty v Slovenskej filharmónii?

Tieto koncerty sa volajú Hudobná akadémia. Je to vlastne výchovný koncert, na ktorý príde okolo 300-400 detí, aj keď ja osobne toto označenie nemám rád. Verím, že aj keď len 50 detí odíde so zážitkom a pozitívne ich to poznačí, je to pre mňa úspech.

Okrem Hudobnej akadémie sú to aj Rodinné koncerty, ktoré sú síce určené pre deti, ale prídu aj so svojimi rodičmi, ktorí sú akoby na jednej úrovni so svojimi deťmi. Prijímajú, dostávajú a odchádzajú obohatení. Nie každý doma bežne počúva klasickú hudbu a tieto podujatia ju deťom spolu s rodičmi priblížia. Je veľmi dôležité, aby rodičia neboli pasívni a so svojím dieťaťom komunikovali o koncerte alebo opernom predstavení, na ktoré spolu prídu.

Koncerty majú vždy svoju tému a sú obohatené o animácie, tanečníkov… Sú moderované a spojené s interakciou. Toto všetko v súčasnosti musí byť, pretože dnešní diváci sú veľmi nároční.

Záber zo skúšky v Slovenskej filharmónii

Záber zo skúšky v Slovenskej filharmónii

Aké je to zapájať deti do interakcie?

Počas štúdia bábkoherectva sme sa venovali aj detskej psychológii a mám mnoho skúseností s detským divákom, či už z divadla alebo z televízie. Po týchto skúsenostiach nerozdeľujem divákov na detských a dospelých, ale sú to všetko len diváci. K obidvom skupinám treba pristupovať rovnako, rozprávať sa s nimi alebo ich v rámci interaktivity zapájať. V súčasnosti je oveľa jednoduchšie dostať divákov do interakcie ako kedysi. Dnes sa chcú deti presadiť, prezentovať sa… Pre dieťa je veľkým zážitkom, ak vidí a počuje živý veľký orchester a v rámci možností účinkuje, zapája sa, zahrá na hudobnom nástroji alebo zapochoduje, ako je to napr. v opere Nápoj lásky. A deti sa zapájajú aj v hľadisku, napríklad spolu niečo rytmizujeme a podobne.

Spomínam si, keď sme robili Čajkovského symfóniu, na scéne bol veľký tablet, s ktorým sa zvukovo spúšťali delové salvy. Malý chlapec, ktorého sme vybrali a povedali mu, kedy ich má v rámci hudby spustiť, poctivo čakal. Keď dostal od dirigenta povel, spustil salvy. Malo to veľký úspech a chlapec odchádzal s pekným zážitkom. Rovnako by to podľa mňa zapôsobilo aj na dospelého a ako som už spomínal, preto nerozdeľujem divákov na deti a dospelých.

Takéto niečo môže mať vplyv aj na vás ako moderátora alebo hudobníkov či operných spevákov, a človek musí vedieť aj improvizovať.

Je to pravda a improvizácia patrí iba pripraveným. Môžem si napísať podrobný scenár a situácia na javisku je odrazu úplne iná, avšak človek skúsenosťami získa prax. Často sa stáva, že práve energia od detí nás všetkých viac motivuje. Na takýchto koncertoch a operných predstaveniach sa zídu umelci s divákmi a je veľmi dôležité, aby diváci dostali energiu od hudobníkov a naopak. Ak hrá orchester dobre, ak speváci pekne spievajú, na divákov sa to okamžite prenesie a ja som človek, ktorý by mal túto energiu počas celého trvania projektov udržiavať.

Hudobná akadémia, Slovenská filharmónia

Hudobná akadémia, Slovenská filharmónia

Rodinný koncert, Slovenská filharmónia

Rodinný koncert, Slovenská filharmónia

Je to pre vás motivujúce?

Ono je to ako adrenalín pri športe a ak vidím že to funguje, je to pre mňa motorom, energiou a veľkou motiváciou. Vtedy som spokojný.

Ako bábkoherec ste sa orientovali prevažne na detského diváka. Aká je práca s deťmi a ako ich zaujať?

Základ je to, aby pri týchto projektoch spoznali hudbu, pretože človek neprijme to, čo nepozná. Akonáhle pozná niečo od základu, potom sa môže rozhodnúť, čo bude akceptovať a čo nie a ak sa s tým neskôr, napríklad o desať rokov stretne, je pripravený, pretože to už zažil.

Ak sa niečo robí pre deti, zvykne sa to podceňovať. Deti ako diváci sa všeobecne vnímajú od dvoch do šiestich rokov a pre tento vek sa skladajú detské opery, avšak v bežnom živote sa ľudia pokladajú za deti až do 15-16 rokov. Nielen opery, ale aj iné detské predstavenia pre deti sú pripravované až príliš detinsky. Vekovej kategórii staršej ako 6 rokov sa v podstate venuje málo tvorcov. Staršie deti neosloví tvorba prispôsobená deťom medzi 2. až 6. rokom. Malé dieťa v predškolskom veku sa nevie brániť, nevie čo je vkusné a čo nevkusné a smeje sa aj keď sa kopneme do zadku…

Staršie deti sú už z televízie, internetu či bežného života pripravené aj na iné podnety a im sa človek ani divadlo nemôže prihovárať spôsobom ako deťom predškolského veku. Majú oveľa širší rozhľad, než si myslíme. Ale príjmu len to, čo mali možnosť zažiť, vidieť. Ak im nedáme šancu vidieť operu, pripravujeme ich o možnosť obľúbiť si tento hudobno-dramatický žáner. Kvalitné veci na deti okamžite zaberú. Na koncertoch vždy zaberú napr. Polovecké tance, Rómeo a Júlia, jeden z najlepších koncertov boli operné zbory. Takže ak sa deti dobre nasmerujú, príjmu to. Dokonca som si poradil aj s ťažšou témou ako duchovná zborová tvorba 20. storočia. Bolo to síce na hrane, ale zvládol som to a deti to akceptovali.

Martn Vanek Hudobná akadémia v Slovenskej filharmónii

Martin Vanek
Hudobná akadémia v Slovenskej filharmónii

Akým spôsobom vníma dieťa operu?

Bez ohľadu na to, či sa hrá Tosca alebo Komedianti, v opere je vždy príbeh, ktorý je istým spôsobom prijateľný aj pre malé deti, čiže ktorékoľvek predstavenie sa dá prerozprávať a upraviť pre ktorékoľvek deti od 1. až po 8. triedu Základnej školy. Keďže je tam príbeh a hudba, dieťa je schopné pozrieť si operu dlhú do cca 50 minút aj s  výkladom. Niekedy ani netreba skladať operu pre deti, ale skôr treba využiť predstavenia z repertoáru a prerozprávať ich deťom. Keď som si na internete prezeral, ktoré tituly robia zahraničné operné divadlá, najčastejšie je to Čarovná flauta, pretože je tam princezná a princ, ale toto je povrchné zmýšľanie, pretože Čarovná flauta je o niečom inom.

Tieto opery sa väčšinou robia s klavírom niekde vo foyeri divadla, ale ja si myslím, že ak divák nepočuje orchester, nevidí spevákov, kostýmy a svetlá, nemôže si povedať: „Bol som na opere“. Iba skutočné divadlo so všetkým čo k nemu patrí môže dať presný obraz o tom, ako má opera vyzerať. Deťom sa musí povedať čo je na opere pekné, čo si má všímať, čo môže byť na nej vtipné… Je paradoxné, že ľuďom sa nepáči to, čo vôbec nepoznajú. Aj na detské predstavenia koľkokrát prídu rodičia, ktorí nikdy neboli v opere, a takto sa s ňou zoznámia.

Ako vznikajú operné predstavenie pre deti?

Po výbere diela prichádza konzultácia s dirigentom a režisérom pôvodného predstavenia. Má to súvis nielen so zachovaním hudobnej štruktúry diela ale aj s autorskými právami. Dielo musíme skrátiť a nájsť miesta, na ktorých sa dá príbeh komentovať, predeliť, alebo ktoré sú vhodné pre interakciu. Na týchto predstaveniach hovorím trochu o deji, trochu o opere, trochu o tom že sme v divadle a rôzne iné drobnosti, ktoré sa s operou a s divadlom spájajú.

Opera je zábava, Opera SND Opera Nápoj lásky v úprave pre deti Martin Vanek (Moderátor), Filip Tůma (Belcore) a deti - diváci (vojaci) foto: Alena Klenková

Opera je zábava, Opera SND
Opera Nápoj lásky v úprave pre deti
Martin Vanek (Moderátor), Filip Tůma (Belcore) a deti – diváci (vojaci)
foto: Alena Klenková

Čo pripravujete v aktuálnej divadelnej sezóne?

Vo filharmónii to budú štyri koncerty a diváci sa môžu tešiť na témy: Hudobné osobnosti Bratislavy, potom veľmi odvážny projekt, ktorý robil Marek Piaček v Žiline a je ním opera 2′16” a pol: Vesmírna odysea, ďalej to bude koncert na tému Filmová hudba a v závere sezóny sa opäť vrátime k poloscénickému predstaveniu s bábkami a bude to už spomínaná Debussyho a La boîte à joujoux, čiže Skrinka s hračkami. S týmto som začínal vo filharmónii a preto sa veľmi teším.

V Opere SND pokračuje pre deti upravená verzia Donizettiho opery Nápoj Lásky pod názvom Opera je zábava a k tomu pribudne pre deti upravená Mozartova Čarovná flauta pod názvom O čarovnej flaute a iných kúzlach.

Prečo práve Nápoj lásky a Čarovná flauta?

Nápoj lásky som si vybral ja sám. Je to veľmi dobrá opera a pre mňa ideálna, pretože je vtipná, má dobrú scénu, fantastickú hudbu, kostýmy a pekný príbeh o láske. Toto všetko ma viedlo k tomu, aby sme predstavenia pre deti začali Nápojom lásky a s Čarovnou flautou prišlo divadlo. Bude v novej budove SND a bude sa volať O čarovnej flaute a iných kúzlach. Bol som si popozerať aj iné Čarovné flauty pre deti a napríklad v lete, keď v Bratislave v rámci festivalu Viva Musica! hosťovalo bábkového divadla z Prahy, tak som moderoval túto detskú verziu tejto opery. Tieto upravené verzie sa okresávajú o niektoré postavy a aj tu v príbehu jedna chýbala a po predstavení prišiel za mnou chlapec s pozornou a zaujímavou otázkou: „A kde bola Kráľovná noci?“ Takže deti sú rozhľadené a je to presne tak ‑ Čarovná flauta sa nedá robiť bez Kráľovnej noci. V Opere SND pripravujeme verziu bez Sarastra a zboru, ale ostatní tam budú všetci. Bude to interaktívne predstavenie, deti pozvem na javisko, takže si v tejto opere aj zahrajú, pričom interakcia tu bude tak trochu divadelno – výtvarná.

Opera je zábava, Opera SND Opera Nápoj lásky v úprave pre deti Martin Gyimesi (Nemorino), Jana Bernathová (Adina), Martin Vanek (Moderátor), Daniel Čapkovič (Belcore) foto Klenková

Opera je zábava, Opera SND
Opera Nápoj lásky v úprave pre deti
Martin Gyimesi (Nemorino), Jana Bernathová (Adina),
Martin Vanek (Moderátor), Daniel Čapkovič (Belcore)
foto: Alena Klenková

O čarovnej flaute a iných kúzlach, Opera SND M. Garajová (Papagena), M. Vanek (Moderátor), D. Čapkovič (Papageno)

O čarovnej flaute a iných kúzlach, Opera SND
Miriam Garajová (Papagena), Martin Vanek (Moderátor), Daniel Čapkovič (Papageno)

Čo napovedá názov O čarovnej flaute a iných kúzlach?

Mozart bol zázračné dieťa, hlavou mu vírili rôzne veci, a my sa budeme snažiť vyzdvihnúť čaro hudby a hudobných nástrojov v spojení s divadelným čarom .

Prezraďte našim čitateľom niečo z vášho súčasného profesného života.

Venujem sa stále herectvu, hrávam na Malej scéne, v televízii, v TV Ružinov mám reláciu a s kolegom plánujeme pripraviť knihu – encyklopédiu pre deti o tom, ako sa človek môže niečím stať, napríklad pekárom, zmrzlinárom, dirigentom ‑ alebo prezidentom.

Ďakujem za rozhovor.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

ilustračné video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár