Mascagniho Sedliacka česť divákov prenesie do veľkonočnej Sicílie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Príbeh jednej z najznámejších veristických opier – jednoaktovky Sedliacka česť (Cavalleria rusticana) talianskeho skladateľa Pietra Mascagniho – sa odohráva počas veľkonočných sviatkov. Divákov dokáže preniesť na Sicíliu koncom devätnásteho storočia a dovolí im zamiešať sa do tragického príbehu lásky, zrady a nevery.

Opera obsahuje aj mimoriadne pôsobivé zborové scény, akýsi veľkonočný hymnus, odohrávajúci sa v kostole ale i na námestí, na ktorom si dedinčania svojimi zvykmi pripomínajú veľkonočné kresťanské tradície. To všetko robí zo Sedliackej cti dielo, pri ktorom operný fanúšik počas Veľkej noci dostane neodkladnú túžbu si ho znovu vypočuť…

Pietro Mascagni (1863-1945)

Mascagniho opera zvíťazila v súťaži

Pietro Mascagni pochádzal z Livorna v talianskom Toskánsku. Ako trinásťročný študoval hudbu u Alfreda Soffrediniho, ktorý po ukončení štúdia Miláne založil Instituto Musicale di Livorno. Aj samotný Mascagni šiel študovať do Milána, konzervatórium však nedokončil. Ako osemnásťročný začal skladať prvé hudobné diela s pomerne značným úspechom, stal sa dirigentom v mnohých hudobných spoločnostiach. Zanedlho sa stal koncertným majstrom novootvorenej filharmónie v Cerignole a jeho reputácia rástla.

Prečítajte si tiež:
S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy”

Na svojom konte už mal dve opery, no ani jednu sa mu nepodarilo uviesť na javisku niektorého operného domu, keď sa dopočul, že vydavateľstvo Sonzogno vyhlásilo súťaž o najlepšiu jednoaktovú operu. Pustil sa preto do práce a v máji roku 1889 dokončil Sedliacku česť. Práca na nej mu trvala len dva mesiace. Keď však bola hotová, stratil odvahu a vieru v úspech tohto diela. Operu odložil do písacieho stola. Bola by tam zrejme ostala nebyť Mascagniho manželky Liny Carbognani, ktorá rukopis poslala na poslednú chvíľu do Milána. Opera Sedliacka česť sa stala jednoznačnou víťazkou súťaže, jej premiéra sa uskutočnila 17. mája 1890 v Ríme a diváci ju ocenili búrlivým prijatím. Opona sa dvíhala a znovu klesala po jej skončení štyridsaťkrát!

P. Mascagni: Sedliacka česť, Opera SND, 2015, zbor Opery SND, foto: Alena Klenková (ilustračné foto k článku, inscenácia nie je v aktuálnom repertoári SND)

Libreto podľa poviedky Giovanniho Vergu

Podmanivá hudba Sedliackej cti prináša príbeh o zlomenej Santuzze, nevernom Turiddovi, koketnej Lole a pomstychtivom Alfiovi. Pietro Mascagni siahol po rovnomennej poviedke Giovanniho Vergu, aby spolu s Giovanni Targioni-Tozzettim a Guidom Menascim napísali libreto. Dalo by sa povedať, že každý z nich odviedol perfektnú prácu – opera nielen že vyhrala súťaž, ale získala si na svoju stranu ako odbornú kritiku, tak aj divácku verejnosť.

Prečítajte si tiež: Pietro Mascagni v Bratislave

Mascagni sa po rímskej premiére opery vrátil do rodného Livorna, kde ho oslavovali doslova ako hrdinu. Dostalo sa mu rôznych pôct. Taliansky kráľ mu udelil Rád talianskej koruny – čestné uznanie, ktoré napríklad Giuseppe Verdi dostal až ako zrelý muž, zatiaľ čo Mascagni mal len dvadsaťšesť rokov! Po neuveriteľnom úspechu Sedliackej cti sa Mascagni doslova z večera do rána stál slávnym a bohatým.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Štátna opera BB, 2019, Jolana Fogašová (Santuzza), Paolo Lardizzone (Turiddu), foto: Zdenko Hanout (ilustračné foto k článku, inscenácia je v aktuálnom repertoári ŠOBB)

O možnosť uviesť Sedliacku česť hneď po premiére prejavili záujem mnohé talianske divadlá. Opera sa v rýchlom slede po sebe uviedla vo Florencii, Turíne, Bologni, Palerme, Miláne, Janove, Neapole, Benátkach a Terste. V decembri sa konala premiéra v Budapešti, dirigoval ju Gustav Mahler. Čoskoro na to sa Sedliacka česť uchádzala o priazeň divákov v Mníchove, Hamburgu, Petrohrade, Drážďanoch, Bueons Aires či vo Viedni.

Nič neprekonalo úspech debutu

V októbri 1891 uviedol – opäť v Ríme – Mascagni svoju ďalšiu operu – Priateľ Fritz (L´amico Fritz), ktorá sa stala tiež populárnou, no ani zďaleka nedosiahla taký úspech, ako Mascagniho prvotina. Dodnes patrí Priateľ Fritz spolu so Sedliackou cťou medzi jediné z Mascagniho opier, ktoré sa pravidelne uvádzajú na javiskách operných domov po celom svete. Mascagni pokračoval v skladaní opier – dovedna ich do roku 1935 napísal pätnásť. Žiadnou z nich však neprekročil úspech, ktorý dosiahol svojim debutom. „Škoda, že som ako prvú svoju operu napísal práve Sedliacku česť. Bol som totiž korunovaný jej úspechom skôr, ako som sa skutočne stal kráľom,“ povedal skladateľ na sklonku svojho života.

Počas života Pietro Mascagni veľa cestoval, ako dirigent pôsobil v Petrohrade, Londýne, ale i v USA, Kanade či v Brazílii. Pôsobil v Liceo Rossini v Pesare, po nezhodách s úradmi sa presťahoval do Ríma, kde sa stal riaditeľom Scuola Musicale Romana. Podľa všetkého nebolo ľahké s ním vychádzať. Miesta svojho pôsobiska menil často kvôli rôznym nezhodám, spory a potýčky mal aj so svojimi kolegami.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Opera Štátneho divadla Košice, 2014, foto: Joseph Marčinský (ilustračné foto k článku, inscenácia nie je v aktuálnom repertoári ŠDKE)

V roku 1940 sa po celom Taliansku konali oslavy päťdesiateho výročia uvedenia Sedliackej cti, Mascagni množstvo uvedení sám dirigoval. S dirigentskou taktovkou sa postavil v apríli 1943 pred orchester v milánskej La Scale. Dirigoval reprízu svojej opery Priateľ Fritz, no musel počas nej sedieť na stoličke… Do posledných dní neopúšťal operu v Ríme, kde naďalej – hoci s veľkými zdravotnými ťažkosťami – dirigoval predstavenia. Zomrel v Ríme 2. augusta 1945.

Prečo Sedliacka česť a Komedianti?

Je akýmsi nepísaným pravidlom, že prevádzka väčšiny operných domov po celom svete uvádza Sedliacku česť v jeden večer spolu s Komediantmi (Pagliacci) Ruggera Leoncavalla. Táto opera vznikla o dva roky neskôr, premiéru mala v Teatro Dal Vermi v Miláne v máji roku 1892. V žargóne operného sveta sa tieto dve diela často označujú ako veristické dvojičky či ako Cav a Pav. V jeden večer ich spolu uviedla ako prvá Metropolitná opera v New Yorku v roku 1893, a čoskoro potom sa spájanie týchto dvoch opier stalo pravidlom.

R. Leoncavallo: Komedianti, Opera SND, 2015, Aleš Jenis (Silvio), José Cura (Canio), Katarína Juhásová-Štúrová (Nedda), zbor Opery SND, foto: Alena Klenková (ilustračné foto k článku, inscenácia nie je v aktuálnom repertoári SND)

Prečítajte si tiež: Ridi pagliaccio

Nezriedka sa režiséri snažia tieto dve opery spojiť do jedného celku, hoci zasadené sú do iného ročného obdobia a odohrávajú sa v inej časti Talianska. Sedliacka česť na Sicílii na jar, Komedianti v Kalábrii v lete… Spája ich však téma manželskej nevery, obe skúmajú mužské právo na obranu toho, čo považujú za svoje. Napriek silným náboženských podtextom, ktoré sú zrejmé v obidvoch operách, obidve diela vlastne akceptujú vraždu, ak jej dôvodom je obrana cti zradeného muža… Zároveň sú obidve opery z hudobného hľadiska považované za nositeľov prvkov verizmu, čo v podstate legitimuje ich spoločné uvádzanie v jeden večer.

Pripravila: Dáša Juhanová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár