Dnes je: štvrtok, 20. 9. 2018, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra: Matúš

Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina IUVENTUS CANTI dosiahla prah dospelosti

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po osemnásty raz hostilo neveľké, sotva deväťtisícové, no bohatou históriou naplnené mesto Vráble (prvá zmienka pochádza z roku 1265) účastníkov Medzinárodnej speváckej súťaže Imricha Godina IUVENTUS CANTI. Päťdňové podujatie, organizované tamojšou Základnou umeleckou školou a samotným mestom, ktorého dušou a zanieteným bojovníkom za zvyšovanie jeho prestíže je Jozef Vrábel, sa uskutočnilo v dňoch 25. až 29. apríla. Zachovávajúc si pôvodný štatút, opäť otvorilo náruč aj trom detským kategóriám (od 12 do 18 rokov), čím unikátne a systematicky podnecuje najmladšiu generáciu k rozvíjaniu ušľachtilých záľub.

Z hľadiska cezhraničného dosahu majú podstatnejší význam kategórie dospelých, rozdelené podľa pohlaví a otvorené v dvoch vekových rovinách adeptom do dvadsaťštyri resp. tridsaťpäť rokov. Vrábeľská súťaž sa po nepochopiteľnom a nezodpovednom zániku etablovanej Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského (naposledy roku 2010) a rovnako smutnom, dávnejšom neúspešnom pokuse udržať pri živote len dvakrát uskutočnené zápolenie, zaštítené menom slávnej Lucie Popp, stala jedinou relevantnou parketou svojho druhu na území Slovenska. Pre korektnosť uvádzam, že jestvuje aj spevácka súťaž, pomenovaná po Rudolfovi Petrákovi, ktorá sa však o mediálnu priazeň neuchádza. V záplave speváckych súťaží po celom svete (vrátane okolitých krajín), od najprestížnejších po regionálnejšie, patria Vráble zatiaľ skôr do druhej kategórie. Dôvody sú skôr objektívneho rázu. V tomto roku IUVENTUS CANTI dovŕšila prah dospelosti a treba veriť, že s ňou postupne pominú všetky detské choroby. Aby k tomu došlo, aby aj Godinove Vráble si získali medzinárodný kredit, nestačí len dobrá vôľa a aktivita organizátora. Postaviť medzinárodnú a konkurencie schopnú súťaž tak veľkého záberu, si vyžaduje predovšetkým vopred zabezpečené ekonomické zázemie. Motiváciou pre spevákov na prahu kariéry – presne ako to nedávno na tomto portáli opísala prof. Eva Blahová – je rovnako overenie si spôsobilosti v konkurenčnom prostredí, ako aj možnosť zapísať sa do vedomia agentúr či priamo divadiel a v neposlednom rade finančná odmena. (Viac TU…) Všetky zložky (plus hodnoverná porota) navzájom súvisia, formujú profil a medzinárodnú prestíž podujatia.

Iuventus Canti 2016, Adriana Banásová (Slovensko), víťaz VI kategórie ženy do 35 rokov, foto: Ladislav Čepec

Iuventus Canti 2016,
Adriana Banásová (Slovensko), víťaz VI kategórie ženy do 35 rokov,
foto: Ladislav Čepec

Organizátori 18. ročníka IUVENTUS CANTI spravili oproti minulému ročníku zmeny predovšetkým v zložení odbornej komisie. Rozšírili ju a vylúčili možnosť, aby porotcovia, pokiaľ pôsobia pedagogicky, mali v súťaži svojich žiakov. Tých totiž známkovať nesmeli a tak sa stávalo, že pri odrátaní najnižšieho a najvyššieho bodového zisku, rozhodovali iba dva hlasy. Medzinárodná porota v ostatnom ročníku bola sedemčlenná a predsedal jej Adam Osnanovič Murzič z Bieloruska. V najvyššej vekovej kategórii (v riporte píšem o jej druhom kole, teda o záverečnom dni a koncerte víťazov) po jeho boku rozhodovali Mária Temesi (dlhoročná popredná sólistka Štátnej opery v Budapešti, v súčasnosti profesorka a vedúca katedry spevu na Hudobnej akadémii v Szegede),  Lidija Horvat-Dunjko (docentka Hudobnej akadémie v Záhrebe), Katarzyna Suska-Zagorska z Poľska, Anna Hlavenková z Českej republiky, Oľga Benč z Ukrajiny a napokon jediným zástupcom hostiteľskej krajiny bol Marián Vach, šéfdirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici.

Zastúpenie súťažiacich v kategóriách VI a VII (ženy a muži do 35 rokov) obsiahlo sedem štátov, pričom ťažiskom boli účastníci z Poľska a Slovenska. Širší rozptyl záujmu minimálne z okolitých krajín (tohto roku jediná adeptka z Česka, absencia Maďarov, Rakúšanov) by pomohol šíriť zvuk súťaže v zahraničí. Hoci treba byť reálni, v silnej konkurencii to nie je jednoduché. Obzvlášť by som uvítal, keby o laureátov prejavili aspoň minimálny záujem agentúry či priamo zástupcovia divadiel. Pritom, pokiaľ si zalistujeme v histórii víťazov, tak v rôznych kategóriách nájdeme zvučné mená v zahraničí etablovaných slovenských umelcov, počnúc svetoznámym Pavlom Bršlíkom, cez Juditu Nagyovú (sólistku frankfurtskej opery), Juraja Hollého (Theater Koblenz), slovensko-maďarskú Gabrielu Balgovú (Štátna opera Budapešť) po Evu Bodorovú (Deutsche Oper am Rhein Düsseldorf), nehovoriac o Ilyovi Silchukovi, Ivane Rusko Krejčiříkovej, Rafalovi Pawnukovi či Matijovi Meićovi. Mnohí z nich majú vo svojich životopisoch práve zmienku o víťazstve vo vrábeľskej súťaži.

Iuventus Canti 2016, Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov, G. Šajánková (taj. poroty), A. Osmanovič Murzič, (predseda poroty), T. Tóth, (primátor mesta Vráble), foto: Ladislav Čepec

Iuventus Canti 2016, Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov,
G. Šajánková (tajomníčka poroty), A. O. Murzič, (predseda poroty), T. Tóth, (primátor mesta Vráble),
foto: Ladislav Čepec

Čo teda priniesol finálový deň IUVENTUS CANTI 2016? Predpoludním trinásť vystúpení žien, ktoré sa prebojovali do druhého kola (sedem zo Slovenska, štyri z Poľska, po jednej z Česka a Ukrajiny), poobede deviatich mužov (štyria Poliaci, po dvoch Slováci a Číňania, jeden Bielorus) a podvečer vyhlásenie víťazov a ich koncert. V ženskej kategórii mohla porota sito prechádzajúcich z prvého kola nastaviť hustejšie a približne polovicu vyradiť. Aj napriek tomu sa prešmyklo viacero problematických hlasov. Ak globálne sa dá hovoriť o dajakom spoločnom manku súťažiacich, tak to bola veľmi jednostranne preferovaná dynamická dimenzia okolo forte. Počuť obsažné a emotívne piano vo vyššej polohe bolo po celé predpoludnie takmer nemožné. Pri tomto konštatovaní zohľadňujem špecifickú akustiku zasadačky Mestského úradu.

Z domácich adeptiek príliš neuspela Ivana Kurtulíková, ktorá najmä Gounodovej Júlii nedopriala tónovú mäkkosť, výrazový šarm i technickú vyspelosť. Podobne Viktória Norko Marková po výrazovo slušne vystavanej piesni Tibora Andrašovana Pusto je v Pucciniho Musette stavila na silu svojho prierazného, no tvrdého až ostrého tónu, zanedbávajúc elementárnu artikuláciu. Z neocenených, prípadne z držiteliek niektorých z osobitných cien, sa aspoň z hľadiska výberu repertoáru žiada upozorniť na odvahu českej sopranistky Tamary Morozovej, ktorá vo voľbe opernej ukážky stavila na Wagnerovu Sieglindu z Valkýry (Schäfst du Gast). Napriek tomu, že jej hlas vo vyššej polohe znie duto, zmysel pre štýl i smelé rozhodnutie vojsť do nezvyklých vôd jej uprieť nemožno. Podobnú guráž, avšak na inej štýlovej parkete, pripisujem Ukrajinke Iryne Shevchuk za áriu Anny Boleny Piangete voi z rovnomennej opery Gaetana Donizettiho. Mala ju dômyselne vystavanú, korunovanú plnými a okrúhlymi výškami (dokonca raz aj v inej ako forte rovine), no zasa jej piana v nižšej polohe vykazovali menej tónovej obsažnosti a sýtosti. Na niekoľkokrát nasadený belcantový repertoár doplatila napríklad poľská mezzosopranistka Monika Korybalska-Kozarek ako nevyrovnaná a neštýlová Giovanna Seymour z Anny Boleny, ale tiež prekvapujúco čestným uznaním poctená Jarmila Balážová (Slovensko), ktorá voľbou árie Romea z Belliniho opery I capuleti e i Montecchi priam upozornila na rozpory vo frázovaní, farebnú nevyrovnanosť polôh a forsírované výšky. Čestnému uznaniu sa mohla potešiť poľská sopranistka Patricja Tańczyk za výrazovo precítenú Szymanovského pieseň a za dynamicky trocha preforsírovanú, hoci pevným tónom dotovanú Verdiho Violettu.

Iuventus Canti 2016, Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov, Branko Ladič, klavír, foto: Ladislav Čepec

Iuventus Canti 2016,
Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov, Branko Ladič, klavír,
foto: Ladislav Čepec

Slovenská sopranistka Mária Havriľaková síce získala dve vedľajšie ceny, no špeciálne jej (podobne aj v mužskej kategórii Marekovi Pobudovi) mala patriť Cena Hudobného centra za áriu Mileny zo Suchoňovho Svätopluka. Výborný výber, pochvala za upriamenie pozornosti na domácu tvorbu a navyše obsažná a výrazová interpretácia. Okrúhly a priebojný hlas sopranistky sa spoľahlivo zhostil aj Gounodovej Margaréty, len vyššiu polohu by mala spievať koncentrovanejším tónom. Tretia z hlavných cien putuje do Poľska mezzosopranistke Pauline Magaj. Možno si priazeň poroty získala prvým kolom, v druhom však ani v piesni Edwarda Pałłasza, ani v árii Leonory z Donizettiho Favoritky nedokázala presvedčiť o technickej zrelosti a v druhom prípade o štýlovej afinite k belcantu. Tmavý timbre sám o sebe, bez prepojenia so stredmi, je pre profesionálnu kariéru príliš málo. Slovenka Katarína Mikšíková získala striebro, no v druhom kole vniesol jej príjemne sfarbený mladodramatický soprán do árie z Dvořákovej kantáty Svatební košile pomerne málo dynamických odtieňov a výrazovej poézie. Podobne jednotvárne vo forte predniesla aj Urbancovu pieseň Májová láska. Víťazkou v tejto kategórii pomerne jednoznačnou sa stala slovenská sopranistka Adriana Banásová. Ponúkla pieseň Víťazoslava Kubičku Ave Maria a zriedka uvádzanú áriu Chimène z Massenetovej opery Le Cid. Vlastní pomerne tmavo sfarbený soprán, vďaka dobrej technike znejúci v polohách vyrovnane a bez forsírovania, takže v aktuálnom štádiu je jej problémom skôr interpretačná stránka. Zbytočne veľa tónov a fráz púšťa do forte, čím jej uniká možnosť stavať účinné dynamické a výrazové gradácie. Na koncerte víťazov vymenila Kubičku za Rachmaninovovu romancu.

Iuventus Canti 2016, Adriana Banásová (Slovensko), víťaz VI kategórie ženy do 35 rokov, Monika Mockovčáková, klavír, foto: Ladislav Čepec

Iuventus Canti 2016,
Adriana Banásová (Slovensko), víťaz VI kategórie ženy do 35 rokov, Monika Mockovčáková, klavír,
foto: Ladislav Čepec

Z deviatich súťažiacich v mužskej kategórii minimálne traja sa dostali do druhého kola azda len preto, aby bol zachovaný minimálny počet účastníkov. Týka sa to poľského tenoristu Jarosława Bieleckého, jeho barytónového krajana Mirosława Gotfryda a čínskeho tenoristu (ktorý vypálil aspoň niekoľko dramatických výšok) Yihuia Wu. Z ostatných podobne ťažko akceptovať držiteľa čestného uznania Leszeka Holeca, ktorý Wagnerovmu Wolframovi z Tannhäusera nedoprial elegantnú lyrickú spevnosť a Pieseň k večernici odspieval tvrdo a bez výrazu. Plným kovovým tónom sa lepšie uplatnil v piesni Obłoki od súčasnej poľskej skladateľky Aleksandry Brejzy. Druhé čestné uznanie udelila porota poľskému basistovi Sławekovi Brośovi, ktorý ponúkol pravú basovú farbu a zápalistú výrazovú energiu, no chybou bolo, že jeho výber z domácej tvorby (Moniuszko, Czyź), odkryl iba jednostranne komickú dimenziu prejavu. Sklamaním pre mňa bolo zjavné podhodnotenie slovenského barytonistu Mareka Pobudu, ktorý predviedol jeden z najzrelších výkonov celého záverečného dňa. Árii Eugena Onegina z rovnomennej Čajkovského opery dal tmavšiu, ušľachtilú farbu, kultivované frázovanie a dynamické odtiene. V árii Mojmíra zo Suchoňovho Svätopluka dokázal, že v ňom rastie kovovo pevný, vo výškach technicky jadrný barytón aj pre túto mimoriadne exponovanú rolu.

Tretiu z hlavných cien dostal slovenský tenorista Peter Račko, ktorý vo voľbe súťažných skladieb stavil na istotu. Index náročnosti by však nemal pri hodnotiacich kritériách stáť bokom. V jednoduchej piesni Bartolomeja Urbanca Pri potoku preukázal svoj svetlý lyrický tenor príjemnej farby. Pokiaľ ide o rezonanciu, znel voľne, takže bolo zbytočné v árii Nemorina z Donizettiho Nápoja lásky občas vnášať tvrdšie tóny. Rozsahom veľmi pohodlnú áriu mohol skôr prizdobiť výrazovo, napríklad do mezza voce vedeným záverom. Na druhom mieste skončil bieloruský barytonista Aliaksandr Bardasau, ktorý vstúpil do verdiovského terénu áriou Rodriga z opery Don Carlo. Nie je pre ňu ešte technicky dostatočne pripravený, takže krásny kovový tón v strednej polohe musel vo výške forsírovať a znehodnocoval tým aj štýlovosť prejavu. Palmu víťazstva si odniesol čínsky barytonista Hongyu Chen. V druhom kole si výborne počínal v árii Forda È sogno o realta z Verdiho Falstaffa, predniesol s veľkým výrazovým nasadením a technicky bezpečne vedeným tónom so štíhlymi a koncentrovanými výškami. Kantilénová čínska pieseň od Zaiyiho Lu Most sólistovi tiež výborne sadla. Škoda, že sústredenie nedokázal udržať na podvečernom koncerte víťazov, kde v árii Jeleckého z Pikovej dámy odhalil svoje limity v mäkkosti tónu a intonácii.

Iuventus Canti 2016, Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov, foto: Ladislav Čepec

Iuventus Canti 2016,
Hongyu Chen (Čína), víťaz VII kategórie muži do 35 rokov,
foto: Ladislav Čepec

Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina IUVENTUS CANTI svojou osemnástkou – obrazne povedané – prekročila prah dospelosti. Bol to ročník, ktorý opäť odhalil nové talenty (hoci chýbala na víťaznom stupni zrelšia osobnosť, akou vlani bola Gayane Babadjanyan), priniesol istú obmenu v porote a najmä súťaž ostáva jedinou rešpektovanou medzinárodnou platformou na meranie síl mladej speváckej generácie. Všade vôkol Slovenska tento druh aktivít žije, nuž spravme všetko pre to (táto výzva je adresovaná zriaďovateľovi, Fondu na podporu umenia i prípadným sponzorom), aby ani naša krajina neostala v hanbe. Lebo nemať spevácku súťaž medzinárodného dosahu, by ozaj hanbou ozaj bolo. A po „maturite“ tobôž.

Autor: Pavel Unger

kompletné výsledky súťaže na stiahnutie TU…

viac o súťaži na www.iuventuscanti.com

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár