Mestské divadlo v Prešporku (15)

Pätnástu časť seriálu o Mestskom divadle v Prešporku venujeme koncertom so zameraním na činnosť Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina. Niektoré koncerty spolku sa od roku 1906 uvádzali nielen v Dóme sv. Martina, ale aj v divadle. Práve tu mali svoju premiéru mnohé hudobné diela, na koncertoch v divadle vystupovali viacerí známi hudobníci i speváci. Udalosťou bolo vystúpenie nemeckého tenoristu Hermanna Winkelamanna a koncert v roku 1908, kedy prešporský rodák Ernst von Dohnányi hral v divadle vlastný klavírny koncert pod taktovkou dirigenta Dr. Eugena Kossowa.

Hudobný život v starom Prešporku mal bohatú tradíciu. Inštrumentálna, operná a vokálna hudba sa hrala v šľachtických palácoch i na hrade najmä od druhej polovice 18. storočia, keď sa Prešporok stal sídelným mestom uhorského miestodržiteľa. Pred koncom 19. storočia sa komorné koncerty usporadúvali aj v podniku Bellevue (Establissement Bellevue) pod Kalváriou nad Pražskou ulicou (po požiari po vojne prestavaný na Sokolovňu).

V roku 1833 bol založený Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin). Základným cieľom spolku bolo účinkovanie v rámci omší s hudobnou produkciou v kostole, ako aj na koncertných podujatiach, ktoré sa konali napr. v budove Župného domu na Župnom námestí, v sieni Mestských reprezentantov (nachádzala sa v jednoposchodovej prístavbe na dnešnom nádvorí Starej radnice).

Od roku 1906 sa začali koncerty uvádzať aj v budove Mestského divadla pod vedením dirigenta Eugena Kossowa, ktorý výrazne pozdvihol dobré meno Cirkevného hudobného spolku a prispel k oživeniu starej tradícii hudobného mesta.

Eugen Kossow (Gerronnai Kossow Jenő, 30. marec 1860 Šoproň – 24. január 1921 Bratislava, pochovaný na bratislavskom Ondrejskom cintoríne), pôvodným povolaním právnik, študoval vo Viedni hudobnú kompozíciu u Antona Brucknera. V Šoprone založil a dirigoval Spolok milovníkov hudby (Zehekedvelök Egyesülete), v roku 1905 prišiel do Prešporku, kde bol v rokoch 1905 – 1921 dirigentom Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina. Vďaka svojmu talentu a organizátorským schopnostiam priviedol orchester na kvalitatívne vyššiu úroveň, schopný interpretovať náročné hudobné diela. V roku 1906 založil a viedol samostatnú hudobnú školu. Od toho istého roku sa pod jeho vedením začali niektoré koncerty spolku uvádzať aj v budove Mestského divadla.

Na programe prvého koncertu Cirkevného hudobného spolku pod vedením Eugena Kosowa dňa 21. októbra 1906 bola Erkelova predohra k opere Hunyady László a premiéra Klavírneho koncertu, op. 54 Roberta Schumanna pri príležitosti 50. výročia úmrtia skladateľa. Mladý pianista Jozef Groer technicky bravúrne zvládol náročný part Schumannovho koncertu pod spoľahlivou taktovkou Kosowa a obaja mali podiel na veľkom úspechu koncertu vo vypredanom hľadisku. Absolvent viedenského konzervatória u Theodora Leschetizkého Josef Groer (2. 6. 1878 Brno – 17. 3. 1951 Viedeň) a jeden zo spoluzakladateľov novozaloženej hudobnej školy, kde stal profesorom hry na klavíri (bol jedným z prvých učiteľov Michala Karina). V druhej časti koncertu uviedol spolok Orchestrálnu suitu pre veľký orchester a harfu nemeckého skladateľa Moritza Moszkowszkého.

Na druhom koncerte v decembri 1906 bola evidentná vyvážená súhra orchestra, ktorý pod vedením Kossowa vynikajúco zahral Weberovu predohru k Oberonovi. Goldmarkovmu Scherzu vtisol dirigent jemný hudobný nádych. V hudobne pôvabnej Schubertovej Symfónii C-dur orchester podľa kritiky pekne nuancoval a príjemne prekvapil zlepšeným výkonom.

Na koncerte vo februári 1907 vzbudila pozornosť iba štrnásťročná Ilonka Patthy, talentovaná žiačka profesora Kálmána Chována na hudobnej škole v Budapešti, ktorá hrala Mozartov Klavírny koncert D-dur a kritiku prekvapila obdivuhodným technickým zvládnutím partu. Nadšené obecenstvo ju odmenilo búrlivým potleskom, ako prídavok zahrala Beethovenovo známe rondo Die Wut über den verlorenen Groschen. Na programe bola ešte Cherubiniho predohra Anakreon, Griegove Elegické melódie a Bizetova suita Arlézanka.

Na mimoriadnom koncerte v marci 1907 zaznela po predohre k Wagnerovmu Lohengrinovi pod temperamentnou rukou Kossowa Beethovenova Piata symfónia. V úvode druhej časti vystúpil s veľkým úspechom popredný nemecký wagnerovský tenorista, čestný člen viedenskej opery Hermann Winkelamann, ktorého v roku 1882 angažoval Richard Wagner ako prvého Parsifala na premiéru opery v Bayreuthe. S klavírnym sprievodom prešporského dirigenta Augusta Norgauera predniesol v štýle wagnerovskej tradície árie Walthera a Siegmunda z Wagnerových opier Majstri speváci norimberskí a Valkýra. Po žalme Gyulu Kapiho uviedol Kossow premiéru Lisztovho 13. žalmu pre tenorové sólo, zbor a orchester. Sólo v tomto nesporne krásnom diele s veľkolepým finále spieval Winkelmann.

Na koncerte 16. mája 1907 boli ako prešporské premiéry uvedené tri orchestrálne diela. Mimoriadny zmysel pre štýl preukázal Kossow v Haydnovej Oxfordskej symfónii, v ktorej dal vyniknúť kryštálovo čistej perlivej hudbe skladateľa. Druhou novou skladbou bolo melodické hudobné dielo Artura Dombayho Toccata a fúga pre veľký orchester. Pod nadšeným vedením Kossowa malo vynikajúcu úroveň aj prvé uvedenie Griegovej suity Peer Gynt. Medzi jednotlivými orchestrálnymi skladbami vystúpila sympatická a brilantná koncertná speváčka Adrienne Riszner-Congedi. S klavírnym sprievodom Augusta Norgauera predniesla piesňovú tvorbu Brahmsa, Schumanna, Schuberta, Henschela, Bizeta, Hubaya a Tirindelliho i maďarské ľudové piesne. V hľadisku divadla nechýbala mestská honorácia, okrem iných aj gróf Elemér Lónvay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou.

Na počesť zhromaždenia maďarských lekárov a prírodovedcov bol v auguste 1907 koncert, na ktorom okrem známych skladieb uviedol spolok novú Lisztovu symfonickú skladbu Orpheus v precíznej interpretácii koncertného majstra spolku a učiteľa hry na husle Wilhelma Kraussa. Technicky zručne hrala mladá pianistka Ilona Patthy Lisztovovu 13. uhorskú rapsódiu. Menej kritiku uspokojil absolvent maďarskej hudobnej akadémie a štipendista budapeštianskej opery barytonista Attila Ódry prednesom árie Renáta z Maškarného bálu a piesňou Schuberta Aufenthalt.

Na programe koncertu na druhý deň vianočný (1907) bola Bachova sinfonietta z Vianočného oratória predvedená v jemných klasických líniách. Pod spoľahlivým vedením Kossowa nasledovala po Griegovej nádhernej koncertnej predohre Na jeseň náročná Schumannova Štvrtá symfónia. Vrcholom programu bol Beethovenov Klavírny koncert Es-dur, op. 73 vo virtuóznom podaní klaviristu Josefa Groera.

Na koncerte, ktorý nebol usporiadaný v rámci koncertov Cirkevného spolku účinkovali v Mestskom divadle maďarskí umelci, violončelista Jenő Kerpely, ľudový spevák a skladateľ Lóránd Fráter. Na klavíri ich sprevádzal začínajúci skladateľ Alajos Tarnay. Kerpely bol počas svojich študentských rokov vďaka virtuóznej inštrumentálnej hre a vynikajúcemu hereckému talentu jedným z pravidelných interpretov budapeštianskych komorných večerov, neskôr založil Sláčikové kvarteto a stal sa jedným z najvýznamnejších maďarských violončelistov. Bývalý husársky kapitán Fráter absolvoval mnohé koncertné turné, kde hral na husliach a spieval piesne.

Dirigent Eugen Kossow opäť prejavil svoj zmysel pre štýl v Haydnovej D-dur symfónii na prvom koncerte vo februári 1908. S dôrazom na španielsky rytmus predviedol skladby Jeana Sibeliusa Valse triste a Tanz-Intermezzo. Koncertná speváčka mezzosopranistka Ilona Durigo-Kasics, neskôr jedna z najuznávanejších koncertných speváčok svojej doby, umelkyňa s dobre školeným hlasom a krásnou vysokou polohou spievala piesne z tvorby Händela, Duranteho, Rubinštejna a áriu z Čajkovského Panny orleánskej. Na klavíri umelkyňu sprevádzal vynikajúci domáci pianista Josef Groer. Záverečná skladba, predohra Richarda Wagnera Columbus bola venovaná pamiatke 25. výročia skladateľovho úmrtia.

V úvode májového koncertu zaznela predohra k romantickej Weberovej opere Euryanta. Vyvrcholením večera bolo uvedenie Klavírneho koncertu e-mol, op. 5 prešporského rodáka a profesora na univerzite umenia v Berlíne Ernsta von Dohnányiho v interpretácii skladateľa. Tento klavírny koncert, venovaný Dohnányiho učiteľovi Eugenovi d´Albertovi, získal v marci 1899 cenu viedenskej firmy Bösendorfer vo Viedni. Na úspechu náročnej, inštrumentálne nádhernej, rytmicky pulzujúcej skladby mal veľkú zásluhu Dr. Eugen Kossow za dirigentským pultom. Po prestávke nasledovala Beethovenova Eroica. Na počesť Dohnányiho sa po koncerte konal slávnostný banket v hoteli U zeleného stromu, kde pápežský prelát a mestský farár Edmund Zandt predniesol na čestného hosťa prvý prípitok. Výťažok z koncertu daroval Dohnányi Cirkevnému hudobnému spolku.

Ernst von Dohnányi (Ernő Dohnányi, 27. 7. 1877 Bratislava – 9. 2. 1960 New York) sa narodil v dodnes stojacom dome na Klariskej ulici 10 v rodine gymnaziálneho profesora matematiky a amatérskeho violončelistu Friedricha (Frigyesa) Dohnányiho, ktorý mu poskytol základné hudobné vzdelanie.

Už ako deväťročný sa prvý raz objavil na verejnosti. Rozhodnutie stať sa profesionálnym hudobníkom vo veľkej miere ovplyvnil bohatý kultúrny život a koncerty veľkých hudobných osobností v rodnom meste. Na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti začal študovať hru na klavíri a kompozíciu u organistu bratislavskej katedrály Carla Forstnera. Pokračoval v klavírnej triede Istvána Thomána a v skladateľskej triede Hansa von Koesslersa (1894 – 1897). Po ukončení štúdia mu poskytol ďalšie lekcie Eugen d´Albert, ktorý ho pripravil na debut v Berlíne.

V nasledujúcich rokoch slávil medzinárodné úspechy ako skladateľ a klavirista. Od roku 1905 vyučoval na Hudobnej univerzite v Berlíne, kde bol v roku 1908 menovaný profesorom. V roku 1915 sa vrátil do Budapešti, tu od roku 1916 vyučoval na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti. V roku 1918 sa stal šéfdirigentom a prezidentom Filharmonickej spoločnosti Budapeštianskej filharmónie, v ktorej pôsobil až do roku 1944. Pod tlakom Horthyho režimu bol nútený emigrovať, v roku 1948 odišiel do Argentíny a po roku do Spojených štátov amerických, kde pôsobil ako profesor na Floridskej štátnej univerzite v Tallahassee. Od roku 1953 až do konca života znova aktívne vystupoval na koncertných pódiách.

Ako pianista venoval Dohnányi veľkú pozornosť propagácii hudby maďarských skladateľov, najmä Bélu Bartóka a Zoltána Kodályho, považovali ho však aj za vynikajúceho interpreta Beethovena, Brahmsa, Schuberta a Liszta. Svoju prvú skladbu pre klavír napísal v roku 1884 pod názvom Gebet. Prvé verejné uvedenie jeho diela, omše Impromptu, f-moll, bolo 8. júna 1892 v interpretácii orchestra a speváckeho zboru prešporského gymnázia pod vedením jeho otca, kde mladý Dohnányi hral na organe (In. Hiradó, 9. 6. 1892, r. 5, č. 132, s. 2-3). V kompozícii sa často inšpiroval romantickou tradíciou, ovplyvnil ho najmä Johannes Brahms. Skladal symfónie, opery, komorné, klavírne a iné skladby. Napísal autobiografickú knihu Message to Posterity (Posolstvo potomkom).

Posledný koncert v Mestskom divadle v roku 1908 začal prvým prešporským uvedením rafinovane delikátnej predohry k hudobnej dráme maďarského skladateľa Ödöna Mihalovicsa Toldi szerelme (Toldiho láska). Po Schubertovej Symfónii H-mol (nazývanej Nedokončená) nasledovala premiéra pôsobivej Bizetovej orchestrálnej suity Detské hry (Jeux d´enfants) s modernou perlivou hudbou, Goldmarkova koncertná predohra Sakuntala op. 13 na príťažlivý orientálny námet z indickej mytológie s hudbou plnou farebných kontrastov a s obdivuhodnou inštrumentáciou.

Kritika pozitívne ohodnotila vysokú umeleckú úroveň orchestra pod zručnou taktovkou Eugena Kossowa. Na koncerte vystúpila aj koncertná speváčka s pekným teplým dobre znejúcim hlasom, mezzosopranistka Adrienne Koósa z Budapešti s klavírnym sprievodom nadaného mladého organistu Alexandra Albrechta. Krásne predniesla áriu z Thomasovej Mignon a piesne z tvorby Brahmsa, Griega, Norberta. Precítene a s temperamentom spievala áriu z Verdiho Trubadúra, svoje hlasové schopnosti a jemnú koloratúru preukázala vo veľkej árii z Meyerbeerových Hugenotov.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová