Mestské divadlo v Prešporku (16)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Šestnásta časť seriálu Mestské divadlo v Prešporku sleduje koncertnú činnosť Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina v Mestskom divadle v rokoch 1909 – 1911. V bohatom programe koncertov nechýbali prvé uvedenia viacerých skladateľov o. i. Ernsta von Dohnányiho, prešporského rodáka Viktora von Herzfelda a na koncertoch vystupovali viacerí známi zahraniční a domáci hudobníci i speváci. Najvýznamnejšou udalosťou roku 1911 boli oslavy stého výročia narodenia Franza Liszta.

Hodnotný umelecký zážitok poskytol poslucháčom prvý filharmonický koncert dňa 3. februára 1909, kde mali svoju prešporskú premiéru tri skladby. V úvode bola uvedená Haydnova Symfónia G-dur (Vojenská) na pamiatku 100. výročia úmrtia skladateľa, skladba s pôvabnou hudbou, plná jemných zvukov. Mladý klavírny virtuóz z Lipska Alexander Vass hral Čajkovského Klavírny koncert b-moll, op. 23 a za vynikajú interpretáciu náročného partu ho obecenstvo odmenilo búrlivým potleskom.

Úspech mala tretia novinka, skladba pre veľký orchester Märchenbild (Es war einmal) prešporského rodáka Viktora von Herzfelda. Záver koncertu patril Wagnerovej predohre k opere Majstri speváci norimberskí. Odborná kritika vysoko hodnotila výkon orchestra, ktorý pod neúnavnou rukou Eugena Kossowa hral presne a precízne.

Druhý koncert v marci 1909 začal štýlovým predvedením monumentálnej predohry ku Gluckovej opere Ifigénia v Aulide, po ktorom nasledovala novinka Ernsta von Dohnányiho Koncert d-dur pre violončelo a orchester. Nesmierne náročné violončelové sólo majstrovsky a bezchybnou technikou interpretoval prof. Viedenskej hudobnej akadémie Paul Grümmer. V druhej časti koncertu prešporská rodáčka Irma Spányi-Tomaszyk, speváčka s dobrou technikou, vzorne interpretovala koncertnú áriu z dramatického oratória Felixa Mendelssohna-Bartholdyho Paulus a úžasnú, dramatickú pieseň An die Nacht Roberta Volkmanna. (Viac o Irme Spányi sme písali TU…). Záver koncertu patril ouvertúre Mendelssohna-Bartholdyho k Shakesperovej hre Sen noci svätojánskej. Vynikajúci výkon podali pod vedením Kossowa spojené orchestre cirkevného spolku a mestského orchestra.

Irma Spányi-Tomaszyk (1860 – 1932), zdroj: emlekhelyek.csemadok.sk

Kritika jednoznačne vyzdvihla výborné predvedenie Haydnovho oratória Ročné obdobia na decembrovom koncerte (1909), jedného z najkrajších diel veľkého skladateľa. Skúsený dirigent Kossow dokázal zosúladiť orchester so zborom a sólistami, ktorým patrilo najvyššie uznanie. Časť Hanne precítene spievala sopranistka Adrienne Riesner-Congedi (známa už z prechádzajúcich vystúpení), krásny tenorový part (Lukas) Josef Winkler, basový part (Simon) pekným hlasom a s elánom predniesol Wenzel Bullant, obaja členovia zboru Dómu sv. Martina. Na klavíri s veľkým porozumením hral mladý umelec, organista Dómu Alexander Albrecht. Na koncerte vo vypredanom divadle sa zúčastnila aj miestna honorácia, o. i. aj arcivojvodkyňa Alica a arcivojvoda Albrecht.

V úvode prvého filharmonického koncertu, vo februári 1910, mala svoju prešporskú premiéru grandiózna predohra k Wagnerovej opere Tannhäuser, nasledoval Beethovenov skvelý Klavírny koncert G-dur pod citlivým vedením dirigenta Kossowa. Hosťujúca virtuózna americká klaviristka Maria Apfelbeck-Bayley, známa z koncertných vystúpení vo Viedni a Berlíne, interpretovala klavírny part s ľahkosťou a brilantnosťou a nadšené publikum si vypýtalo prídavok. Záver koncertu patril prvému uvedeniu Symfónie č. 1 (Ländliche Hochzeit – Dedinská svadba) Karla Goldmarka venovaná jeho osemdesiatym narodeninám. Náročnú invenčne bohatú skladbu pretkanú ľudovými motívmi predviedol podľa kritiky orchester pod vedením dirigenta Kossowa skvele, takmer dokonale.

Americká koncertná klaviristka írsko-poľského pôvodu Marie Louise Bailey-Apfelbeck (24. októbra 1873 – 12. januára 1927), študovala u Carla Reineckeho v Lipsku, kde v roku 1893 debutovala. Vrátila sa do Spojených štátov amerických, hrala na koncertoch v Carnegie Hall (1894) a v Kanade. V štúdiu pokračovala vo Viedni (1896 – 1900) u Theodora Leschetizkého a Malwine Brée. Vo Viedni, kde sa vydala za rakúskeho dôstojníka, bola považovaná za jednu z najlepších klavírnych virtuózov svojej doby. Vystupovala na mnohých európskych koncertných pódiách, pri hre spájala úžasnú techniku s dokonalým citom pre zachytenie emócie.

Marie Louise Bailey-Apfelbeck, (1873 – 1927), zdroj: tripota.uni-trier.de

Druhý, veľmi úspešný filharmonický koncert v apríli 1910 priniesol na úvod očarujúcu predohru Leonora III. Ludwiga van Beethovena. Nasledovala najobľúbenejšia technicky náročná 4. symfónia Es-dur Antona Brucknera, nazývaná romantická, dobre predvedená, iba s menšou disonanciou vo finále. Záver patril populárnemu Rákócziho pochoduFaustovho prekliatia Hectora Berlioza. Na koncerte prítomná arcivojvodkyňa Izabela pozvala Eugena Kossowa na krátky rozhovor do dvornej lóže, aby mu za koncert vyslovila svoju pochvalu.

Dirigent Eugen Kossow ako naslovovzatý, schopný a cieľavedomý hudobník zostavil zaujímavý program tretieho koncertu v októbri 1910. Úvod patril premiére Beethovenovej predohry k baletu Stvorenie Prométhea (Die Geschöpfe des Prometheus), potom zaznela Schumannova I. symfónia B-dur s nádherným LarghettomScherzom na pamiatku 100. výročia narodenia skladateľa. Nasledovalo prvé uvedenie Haydnovho skvelého Koncertu pre trúbku a orchester Es-dur v majstrovskej interpretácii Alexandra Wilksa, prvého trubkára Viedenského koncertného spolku. Záver koncertu patril premiére svadobného valčíka z pantomímy Ernsta von Dohnányiho Pierotkin závoj s perlivou hudbou a jemnou inštrumentáciou.

Na programe štvrtého filharmonického koncertu v decembri 1910 opäť zazneli prvé uvedenia pozoruhodných skladieb, prvou bola premiéra Koncertu pre tri klavíry a orchester (Konzert für drei Klaviere d-Moll) Johanna Sebastiana Bacha. Skladbu s krásnou, jemnou hudbou brilantne interpretovali klaviristi hudobného spolku Marie Steger, Paula Loschdorfer a Alexander Albrecht. Veľkým potleskom odmenilo obecenstvo prvé uvedenie skladby Jarná idyla (Frühlings Idyll) prešporského rodáka Victora von Herzfelda s pôvabnou náladovou a lyrickou hudbou pod taktovkou skladateľa. So zmyslom pre klasickú hudbu dirigoval Kossow Beethovenovu II. symfóniu D-dur, po ktorej nasledovala premiéra záverečnej skladby, Slávnostnej predohry (Ünnepi nyitány) Ferenca Erkela, pri príležitosti stého výročia narodenia zakladateľa maďarskej opery. Predohru, bohatú na ľudové motívy, zložil Erkel v roku 1887 k 50. výročiu založenia budapeštianskeho Národného divadla.

Huslista a skladateľ Victor von Herzfeld (8. októbra 1856 Prešporok – 20. februára 1919 Budapešť) študoval vo Viedni právo na univerzite (1875 – 1879) a súčasne na konzervatóriu kompozíciu a husle (1880). Pôsobil ako operný dirigent v Linci (1881 – 1882) a v Lipsku (1882 – 1883). V štúdiu kompozície pokračoval v Berlíne, kde získal Beethovenovu cenu Spoločnosti hudobných priateľov (1884). Od roku 1886 pôsobil v Budapešti ako profesor na hudobnej akadémii a druhý huslista Sláčikového kvarteta (Hubay-Popper vonósnégyestársaság tagja).

Victor von Herzfeld (1856 – 1919), zdroj: wikipedia

Jeho žiakom bol aj Károly (Karol) Fischer, dlhoročný dirigent maďarských divadelných spoločností pôsobiacich v Mestskom divadle v Prešporku a jeden z prvých dirigentov obnoveného divadla v Košiciach (1945 – 1949) (Písali sme TU…). Herzfeld písal aj hudobné kritiky do odborných časopisov (Pester Journal, Pester Lloyd). Komponoval skladby orchestrálne, komorné, klavírne i zborové.

Prvý filharmonický koncert vo februári 1911 začal uvedením interlúdia z oratória Legenda sv. Alžbety Franza Liszta pod energickou rukou Eugena Kossowa, ktorým si spolok uctil blížiacu sa storočnicu skladateľa. Nasledovala Schubertova očarujúca predohra k romantickej dráme Rosamunda a premiéra Čajkovského Piatej symfónie G-mol, krásnej skladby vo vynikajúcej reprodukcii orchestra, ktorý mal u publika najväčší úspech. Koncert ukončila premiéra nórskeho skladateľa Johana S. Svendsena Nórsky karneval umelcov, op. 14, inštrumentálna skladba, hýriaca harmóniou zvukov.

Druhý filharmonický koncert v marci 1911 otvorila koncertná predohra Karla Goldmarka Sakuntala op. 13 na orientálny námet z indickej mytológie. Po 1. symfónii in D-mol, op. 44 Roberta Volkmanna nasledovala premiéra Mefistovského valčíka (Mephisto-Walzer) Franza Liszta, inšpirovaného druhou epizódou dramatickej básne Faust od Nikolausa Lenaua Tanec v dedinskom hostinci (Der Tanz in der Dorfschenke). Kompozícia s podmanivým inštrumentálnym úvodom, expresívnymi až démonicky podfarbenými motívmi prechádzajúcimi do jemných motívov valčíkových mala u obecenstva veľký úspech. Búrka potlesku nasledovala po premiére Hrdinského pochodu (Marche héroïque op. 34) Camilla Saint-Saënsa pod majstrovským a energickým vedením Eugena Kossowa.

Na veľkonočný pondelok dňa 17. apríla 1911 bolo v divadle koncertné matiné orchestra Viedenského koncertného spolku (Wiener Concert-verein) na prospech fondu Petöfiho pomníka. Po predohre k opere Richarda Wagnera Blúdiaci Holanďan pod taktovkou zručného a pohotového dirigenta Friedrich Karbacha brilantne predviedla náročný part Uhorskej rapsódie Franza Liszta virtuózna klaviristka Vera Schapira. Prvý raz malo publikum možnosť vypočuť si zvukomalebnú predohru ku Goldoniho hre Le baruffe Chiozotte talianskeho skladateľa Leoneho Sinigagliu, po ktorej nasledoval pochod zo suity Sigurd Jorsalfar Edwarda Hagerupa Griega. Záver koncertu viedenského orchestra patril opäť novinke, 3. symfónii Antona Brucknera, jednému z najkrajších diel skladateľa. Koncert s mimoriadnym umeleckým citom dirigoval Friedrich Karbach.

Koncertné matiné orchestra Viedenského koncertného spolku v divadle v Prešporku, Hiradó, 16. 4. 1911, r. 24, č. 88, s. 13

Druhý filharmonický koncert cirkevného hudobného spolku v apríli 1911 otvorila Beethovenova predohra Egmont. Nasledovalo prvé uvedenie Klavírneho koncertu č. 2 g-mol Camilla Saint-Saënsa, ktorého technicky náročný part vynikajúco zvládla Marie Luise Bailey-Apfelbeck a obecenstvo ju odmenilo búrlivým potleskom. Pri príležitosti 100. výročia Franza Liszta zaznel Žalm XIII. pre tenorové sólo, zbor a orchester v interpretácii člena hudobného spolku Josefa Winklera. Úspech mala premiéra Mozartovej Malej nočnej hudby pre sláčikový orchester a záver koncertu patril prvému uvedeniu predohry k tretiemu dejstvu opery Richarda Wagnera Majstri speváci norimberskí. Takmer vypredané divadlo odmenilo za výbornú interpretáciu sólistov, ako aj zbor a orchester, na ktorej mal veľký podiel erudovaný a spoľahlivý dirigent Kossow.

Na jeseň v roku 1911 prebiehali v Prešporku prípravy na oslavu stého výročia Franza Liszta (22. 10. 1811 Raiding – 31. 7. 1886 Bayreuth), ktorý tu už ako deväťročný koncertoval na pozvanie známej rodiny Esterházyovcov 26. novembra 1820 v dvornom pavilóne paláca Leopolda de Pauliho (dnes Univerzitná knižnica, na ktorej je umiestnená aj pamätná tabuľa akademického sochára Pavla Chrťana). Aj neskôr, už ako slávny klavirista a dirigent často v Prešporku koncertoval i dirigoval, v Dóme sv. Martina napr. dirigoval v roku 1884 svoju Uhorskú korunovačnú omšu.

F. List v Bratislave, pamätná tabuľa na budove MK SR, zdroj: wikipedia

Dlhoročný blízky priateľ, obdivovateľ a propagátor tvorby Franza Liszta mestský archivár Ján Batka publikoval v tlači štatistické údaje o uvádzaní jeho tvorby v Prešporku. Na spomienkovom programe, ktorý v deň stého výročia veľkého hudobníka 22. októbra 1911 usporiadal v Mestskom divadle všeobecne vzdelávací prešporský spolok Urania, premietal Batka pomocou skioptikonu 138 snímok, zachytávajúcich jeho životný príbeh, obohatený vzácnymi osobnými spomienkami a zážitkami.

Batka sa zaslúžil o osadenie a financovanie busty skladateľa, ktorú na jeho podnet navrhol profesor viedenskej akadémie a prešporský rodák Viktor Tilgner. V rámci osláv storočnice veľkého majstra dňa 8. novembra 1911 umiestnili pri Dóme sv. Martina na dnešnom Rudnayovom námestí bronzový odliatok busty na kamennom stĺpe. Priestor pred pomníkom ohradili umelecky kovanou mrežou s motívom notovej osnovy Hosanna z Lisztovej Uhorskej korunovačnej omše, ktorú skladateľ osobne dirigoval v roku 1884 v Dóme sv. Martina.

Busta F. Liszta, Bratislava, Rudnayovo nám, zdroj: statues.vanderkrogt.net

Posledný filharmonický koncert v Mestskom divadle 23. novembra 1911, venovaný storočnici Franza Liszta, sa niesol v slávnostnej atmosfére. Na úvod večera predniesol Béla Gózon, člen divadelnej spoločnosti Károlyho Polgára, Vörösmartyho Ódu na Liszta, pred zväčšeninou portrétu skladateľa v pozadí javiska, ktorú namaľoval divadelný maliar Gustav Wintersteiner podľa fotografie známeho prešporského fotografa Eduarda Nepomuka Kozicsa z roku 1881.

Oslava centenária Franza Liszta, zdroj: Pressburger Zeitung, 22. 11. 1911, r. 148, č. 322, s. 2

Koncert začal skladbou Szózat és Himnusz v prekrásnej Lisztovej transkripcii a premiérou dvoch skladieb, symfonickej básne Festklänge s invenčnou, poetickou hudbou a Gretchen-andante, jednou z najkrajších častí Faustovskej symfónie, ľúbozvučnou a plnou lyriky. Záver koncertu patril známemu Mefistovskému valčíku a ako prídavok zaznel Rákócziho pochod. Na vynikajúcej úrovni hral orchester pod vedením Eugena Kossowa. foto koncert

Koncert k storočnici F. Liszta,zdroj: Pressburger Zeitung, 23. 11. 1911, r. 148, č. 323, s. 5

Na koncerte vo vypredanom hľadisku divadla bola prítomná aj teta skladateľa Henriette von Liszt, 87-ročná dáma so synom, okresným sudcom Dr. Eduardom Rittererom von Liszt z Viedne, hlavný sudca Wilhelm Blaschek zo Šopronu, a ďalší významní hostia.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku