Mestské divadlo v Prešporku (18)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Osemnásta časť seriálu sleduje koncertnú činnosť Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina v Mestskom divadle v rokoch 1914 – 1915, ktorá pokračovala aj po vypuknutí prvej svetovej vojny. V tomto období mali premiéru napr. Dvořákova symfónia Z nového sveta , Smetanova symfonická báseň Vyšehrad z cyklu Má vlast. Z hosťujúcich umelcov účinkovali na koncertoch speváci Ilona Kmentt a Dezider Zádor, huslista z Viedne Karl Berla. Výnimočnou udalosťou bolo vystúpenie prešporského rodáka, skladateľa, dirigenta a klaviristu Franza Schmidta a orchestra Budapeštianskej filharmónie.

Prvý koncert v Mestskom divadle vo februári 1914 začal kvalitnou interpretáciou Goldmarkovej ouvertúry Im Frühling (Na jar), známej už z minulého roku. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Ilony Kmennt, žiačky viedenskej profesorky spevu Rosy Papier, ktorá vynikajúco interpretovala árie z Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana a Pucciniho Toscy, precítene predniesla piesne z tvorby Roberta Franza, Johannesa Brahmsa, Richarda Stöhra a Gustava Mahlera.

Ako premiéru uviedol spolok vrcholné dielo v Prešporku obľúbeného skladateľa Antonína Dvořáka, symfóniu Z nového sveta pod skvelým vedením Eugena Kossowa. Kritiku zaujalo spojenie ľudovej hudby amerických etník i českých motívov v majstrovskej kompozícii. Novinkou bola záverečná skladba s vynikajúcou inštrumentáciou Faschingsbildern (Karnevalové obrázky) nemeckého skladateľa Jeana Louisa Nicodého.

Koncertná speváčka maďarského pôvodu Ilona Kmentt, žiačka profesorky Rosy Papier na akadémii vo Viedni, pôsobila od roku 1912 v Badene. Mladá talentovaná speváčka so sonórnym sopránom, peknou a bezpečnou vysokou polohou, s čistými, žiarivými tónmi spievala v roku 1914 s veľkým úspechom v Budapešti Gounodovu Margarétu, Fausta spieval Charles Dalmorés, francúzsky tenorista (debutoval v londýnskej Covent Garden, potom pôsobil na amerických operných scénach, o. i. aj v New Yorku). V tom istom roku 1914 vystupovala na koncerte vo Viedni s Tonnkünstlerorchestrom. Vo Viedni sa zoznámila s dirigentom Antonom Konrathom, za ktorého sa vydala. V rokoch 1922 – 1930, už ako Helene Konrath bola sólistkou Viedenskej štátnej opery, kde spievala menšie postavy, napr. aj postavu Rully v opere Franza Schmidta Fredigundis (1924) v naštudovaní Clemensa Kraussa.

Eugen von Kossow (1860 – 1921), zdrojfoto: szivk.hu

Mimoriadny umelecký zážitok poskytol poslucháčom druhý symfonický koncert Cirkevného hudobného spolku v apríli 1914, v úvode ktorého mala svoju premiéru precízne naštudovaná 4. symfónia e-mol Johannesa Brahmsa. V pôvabnom Husľovom koncerte, op. 47 od Ludwiga Spohra hral sólo na husle Károly Ujhelyi, huslista cirkevného spolku. Jeho výrazovo a technicky skvelý výkon vyvolal búrlivé ovácie a ako prídavok virtuózne zahral scherzo Antonia Bazziniho La Ronde des Lutins (Tanec škriatkov). Vynikajúci výkon podľa kritiky predviedla aj talentovaná klaviristka Marie Louise Bailey-Apfelbeck v Griegovom Koncerte pre klavír a orchester, a-mol, ktorú publikum obdivovalo už v roku 1910 (písali sme o tom TU…). Po búrlivom potlesku si obecenstvo vynútilo ešte dva prídavky. Koncert ukončila Čajkovského Slávnostná predohra 1812 pod prvotriednym vedením dirigenta Eugena Kossowa.

Prvá svetová vojna narušila harmonogram pravidelných filharmonických koncertov, na krátky čas bola prerušená aj prevádzka Mestského divadla. Cirkevný hudobný spolok na novú situáciu pohotovo zareagoval a koncom septembra 1914 usporiadal charitatívny koncert v prospech nezamestnaných divadelných umelcov a hudobníkov za účasti viedenských umelcov. Túto iniciatívu uvítali periodiká i obecenstvo, ktoré obsadilo divadlo do posledného miesta. Väčšina koncertov sa v priebehu vojny konala pred vypredaným hľadiskom a z mnohých koncertov boli výťažky zo vstupného venované na charitatívne účely.

Oznam o charitatívnom koncerte, Pressburger Zeitung, 25. 9. 1914, r, 151, č. 263, s. 4

Charitatívny koncert v septembri začal predohrou Felixa Mendelssohna Bartholdyho Hebriden, po ktorej vystúpil koncertný majster viedenského Musikvereinu Karl Berla, ktorý interpretáciou husľového sóla v skladbe Jenő Hubaya Csárdajelenet nadchol obecenstvo. Potom hornista Dvornej opery vo Viedni Karl Stiegler predniesol Mozartov Hornový koncert Es-dur s klavírnym sprievodom Alexandra Albrechta. V Prešporku dobre známy koncertný spevák Adolf Führer zaspieval piesne Felixa Weingartnera Liedesfeier, baladu Carla Loeweho Prinz Eugen a Wilhelma Kleineckeho Vor der Schlacht. Na klavíri ho sprevádzala známa viedenská koncertná klaviristka Elise Arlet-Schweng. Skladateľ a kontrabasista prof. Eduard Madenski z Viedne zahral s klavírnym sprievodom Alexandra Albrechta vlastné skladby AndanteTräumerei. Záver koncertu patril maďarskej a rakúskej hymne a ďalším patriotickým skladbám.

Tretí symfonický koncert v novembri 1914 ponúkol hudbymilovnému obecenstvu pred vypredaným hľadiskom neopakovateľný umelecký zážitok. Po predohre k Weberovej opere Čarostrelec predviedol spolok nádhernú, precízne naštudovanú Beethovenovu 3. symfóniu Eroica pod energickou taktovkou Eugena Kossowa. Výnimočný hosť, komorný spevák Dezider Zádor, skvelým dramatickým hlasom predniesol prológ z Leoncavallových Komediantov. Vzácny zmysel pre štýlovú interpretáciu uplatnil v piesňovej tvorbe Schuberta, Brahmsa, Loeweho, Griega a Beethovena s klavírnym sprievodom Gézu Dalmaia. Záver úspešného večera patril vlasteneckým pochodom, o. i. zaznel aj Lisztov Rákócziho pochod. Ešte pred začiatkom koncertu prečítal Zádor aktuálne správy o prvom veľkom víťazstve veliteľa nemeckých a rakúsko-uhorských vojsk Augusta von Mackensena v ruskom Poľsku a víťaznom postupe v Srbsku, ktoré boli prijaté s veľkým nadšením. Výťažok z koncertu bol opäť venovaný na charitatívne účely Červeného kríža.

Dezider Zádor, zdroj foto: caruso.blog.hu

Do programu štvrtého symfonického koncertu, presunutého na február 1915, Eugen Kossow pohotovo zaradil aj skladby z tvorby v januári zosnulého Karla Goldmarka na uctenie jeho pamiatky. Po úvodnej 4. symfónii d-mol Roberta Schumanna zaznela druhá veta (Air) z Goldmarkovho známeho husľového koncertu, populárna skladba Csárdajelenet Jenő Hubaya, Gluckova Gavota a Mozartov Menuet v interpretácii temperamentného Karla Berlu z Viedne.

Berla opäť na kritiku zapôsobil prvotriednou technikou i zrelým umeleckým majstrovstvom a po frenetickom potlesku zahral ako prídavok Beethovenov Menuet. Pod citlivým a precíznym vedením Kossowa zahral orchester Goldmarkovu predohru Am Frühling (Na jar) a ako novinku predohru k tretiemu dejstvu Goldmarkovej opery „Das Heimchen am Herb“ (Cvrček na ohnisku), ktoré plné hľadisko odmenilo veľkým potleskom.

Prvý symfonický koncert v apríli 1915 bol venovaný stému výročiu Roberta Volkmana, nemeckého skladateľa žijúceho a tvoriaceho viac ako tridsať rokov v Budapešti. Z tvorby aj v Prešporku obľúbeného autora uviedol spolok jeho 2. symfóniu B-dur, op. 53 a najznámejšiu skladbu, predohru k Shakespearovmu Richardovi III., op. 68. Nasledovali dve časti zo symfonickej básne Visegrád a tri Maďarské skice. Potom vynikajúci maďarský pianista a profesor hudobnej akadémie v Budapešti Árpád Szendy zahral Haydnove Variácie f-moll, populárnu Beethovenovu Mesačnú sonátu a Lizstovu Klavírnu sonátu h-moll .

Árpád Szendy (1863 – 1922), zdroj foto: wikipédia

O svojich umeleckých i kompozičných kvalitách presvedčil kritiku v ďalších skladbách Franza Liszta, v piesni Oh! quand je dors a valčíku z jeho symfónie Faust, ktoré interpretoval vo vlastnej úprave. Na vynikajúcej kvalite koncertu sa podieľal dirigent Eugen Kossow do detailov prepracovanými orchestrálnymi partami.

Na ďalšom symfonickom koncerte v júni 1915 uviedol cirkevný spolok niekoľko zaujímavých nových skladieb, ako dirigent a klavirista prvý raz vystúpil vzácny hosť, prešporský rodák, skladateľ a profesor na Viedenskej hudobnej akadémii Franz Schmidt. Po úvodnej Mozartovej Symfónii E-dur pod vynikajúcim vedením dirigenta Eugena Kossowa sa Franz Schmidt predstavil ako klavirista najvyšších kvalít interpretáciou Schubertovej skladby Wanderer Phantasie v úprave Franza Liszta so sprievodom orchestra, ktorá tu mala zároveň svoju premiéru.

Druhým hosťom večera bol sólista opery v nemeckom Magdeburgu, barytonista Hans Beck, pochádzajúci zo známej rodiny operných spevákov (písali sme o ňom TU…). Dobre školeným hlasom zaspieval pieseň Richarda Straussa a dve piesne Huga Wolfa s klavírnym sprievodom Alexandra Albrechta. Kritiku zaujal nádherným prednesom Wolframovej piesne o večernici z Wagnerovho Tannhäusera. Pod taktovkou Kossowa mala premiéru symfonická báseň Vyšehrad, prvá časť zo Smetanovho cyklu Má vlast, naštudovaná a interpretovaná na vysokej umeleckej úrovni.

Záver úspešného večera patril Franzovi Schmidtovi, ktorý s elánom dirigoval dve vlastné skvelé inštrumentálne skladby, intermezzo a karnevalovú hudbu zo svojej úspešnej opery Notre Dame. Hudbymilovné publikum odmenilo všetkých interpretov búrlivým a dlhotrvajúcim potleskom. Na koncerte bola prítomná aj arcivojvodkyňa Izabella s dcérami Izabellou Máriou, Gabrielou a Alicou.

Franz Schmidt 1874 – 1939), foto: Hermann Clemens Kosel, zdroj: wikipedia

Skladateľ, klavirista, violončelista a pedagóg Franz Schmidt (n. 22. 12. 1974 Bratislava, z. 11. 2. 1939 Perchtoldsdorf pri Viedni) sa narodil v bývalom Reidnerovom dome, kde po zbúraní postavili budovu Tatrabanky (dnes sídlo Ministerstva kultúry na Námestí SNP). Prvé hodiny klavíra dostal od matky, známej klaviristky, jeho učiteľmi bol dómsky organista Rudolf Mader, kapelník Ludwig Burger. Základy hry na organe si osvojil u organistu a kantora Františkánskeho kostola aj akademického maliara, pátra Feliciána – Jozefa Môcika, ktorý mu poskytol bohaté znalosti z hudobnej teórie. Navštevoval gymnázium v bývalom kláštore Klarisiek a po presťahovaní rodiny v roku 1888 do Viedne bral súkromné hodiny hry na klavíri u Theodora Leschetizkého. Na hudobnej akadémii študoval violončelo u Ferdinanda Hellmesbergera, skladbu u Roberta Fuchsa (1890 – 1896). Po maturite bol violončelistom orchestra viedenskej Dvornej opery (1896 – 1914) a Viedenskej filharmónie (do roku 1911).

Od roku 1911 sa naplno venoval pedagogickej a kompozičnej činnosti a príležitostným koncertným aktivitám ako sólista, komorný hudobník a dirigent. Bol profesorom hry na violončelo a klavíri na viedenskej akadémii, istý čas vyučoval hudobnú teóriu, kontrapunkt a skladbu. V rokoch 1925 – 1927 bol riaditeľom na viedenskej akadémii a v rokoch 1927 – 1931 rektorom na vysokej škole hudobnej (Fachhochschule für Musik und darstellende Kunst).

Pamätná tabuľa Franza Schmidta na Uršulínskej ulici v Bratislave (budova MKSR), foto: Elena Blahová-Martišová

Skomponoval romantickú operu Notre Dame na libreto, ktoré napísal v spolupráci s Leopoldom Wilkom podľa románu Victora Huga. Premiéra opery v roku 1914 v Dvornej opere vo Viedni s dirigentom Franzom Schalkom bola veľkým úspechom, uviedli ju aj v Budapešti (1916), Drážďanoch (1916), Berlíne (1918) a v roku 1949 ju v Štátnej opere vo Viedni naštudoval János Ferencsik. Po dlhých rokoch operu uviedla viedenská Volksoper v roku 1975, v roku 1996 Štátne divadlo v Košiciach (dirigent Ján Drietomský, réžia Jozef Sabovčík) a v roku 2010 Semperoper v Drážďanoch pod vedením Gerda Albrechta. V roku 2012 zaznela opera v koncertnom prevedení v Carnegie Hall v New Yorku s dirigentom Leonom Botsteinom.

Premiéra opery Notre Dame, zdtoj: Wiener Zeitung, 1. 4. 1914, č. 74, s. 16

Premiéra druhej opery Fredigundis na historický námet (libreto Bruno Warden a Ignaz Michael Welleminsky podľa románu Felixa Dahna) bola v roku 1922 v Berlíne, v roku 1924 ju naštudoval vo Viedni Clemens Krauss. Potom uviedol operu až v roku 1979 ako koncertné predstavenie dirigent Ernst Marzendorfer v Musikvereiene vo Viedni pod záštitou rakúskeho rozhlasu (v priamom prenose), neskôr bola vydaná aj nahrávka koncertu. K najznámejším dielam Franza Schmidta patria štyri symfónie a oratórium Das Buch mit sieben Siegeln (Kniha siedmich pečatí). Zložil mnohé orchestrálne kompozície, koncerty pre klavír a orchester, komorné a organové skladby. Ako skladateľa si ho vážil aj Alban Berg a Arnold Schönberg ho označil za posledného veľkého majstra romantizmu.

V roku 1915 odohrala Budapeštianska filharmónia s dirigentom Istvánom Kernerom dva charitatívne koncerty vo Viedni. Agilný Cirkevný hudobný spolok využil túto príležitosť a na podnet Eugena Kossowa pozval jedno z najlepších európskych orchestrálnych telies s dlhou tradíciou aj do Prešporku. Skúsený dirigent maďarskej opery v Budapešti István Kerner viedol orchester s mimoriadnym citom a ponúkol poslucháčom nádherný zážitok. O svojich umeleckých kvalitách presvedčil už v úvodnej Slávnostnej predohre Ferenca Erkela, vzácnu súhru orchestra, štýlovú rýdzosť a čistotu dosiahol v Beethovenovej 7. symfónii.

István Kerner (1867 – 1929), foto zdroj: google Arts and Cultur

Nasledovala krásna variácia Rákocziho pochodu z trilógie Gézu Zichyho Smrť Rákocziho (Rákóczi halála), ktorú prítomný skladateľ sám dirigoval. Nádherný zvuk dosiahol technicky vyspelý orchester v symfonickej básni Richarda Straussa Till Eulenspiegel a záver koncertu patril modernej symfonickej básni Oslavy (Ünneprontók) od Ákosa Buttykaya, známeho aj ako autora scénickej hudby k Madáchovej Tragédii človeka.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív Mestské divadlo v Prešporku

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku