Mestské divadlo v Prešporku (19)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Devätnásta časť seriálu je zameraná na koncerty v Mestskom divadle v rokoch 1916 – 1917. V rámci činnosti Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina účinkovali v tomto období na koncertoch vynikajúci pianisti, prešporský rodák Charles Förster a Felix Hupka z Viedne, slovinská speváčka Vilma Thierry. Na charitatívnom koncerte vystúpil dirigent Oskar Nedbal s viedenským Tonkünstler-Orchestrom a sólistami viedenskej Dvornej opery Lotte Lehmann, komorným spevákom Richardom Mayrom a pianistom Alfredom Blumenom.

Filharmonické koncerty Cirkevného hudobného spolku sa v druhej polovici roku 1916 začali uvádzať aj v sále vojenského kasína a v malej sále Reduty. Dnešnú budovu Reduty v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie začali stavať v roku 1913 na mieste bývalej mestskej sýpky podľa návrhov budapeštianskych architektov Desző Jakaba a Marcella Komorova. Po vypuknutí vojny sa však výstavba prerušila a dokončovacie práce sa realizovali postupne až do roku 1919. Malá sála bola slávnostne otvorená v roku 1916 (prvý koncert sa uskutočnil 22. 2. 1916 (koncertná sieň až po skončení 1. svetovej vojny v r. 1919).

Hodnotný umelecký zážitok poskytol poslucháčom štvrtý filharmonický koncert v januári 1916, ktorý si podľa kritiky pripísal na konto svojich úspechov dirigent Eugen Kossow. Už tradične presvedčil o svojich schopnostiach a s rozšíreným orchestrom pripravil zaujímavý program, na ktorom nechýbali prvé uvedenia orchestrálnych skladieb.

Eugen von Kossow (1860 – 1921), zdrojfoto: szivk.hu

Koncert začal premiérou Wagnerovho vlasteneckého pochodu Kaisermarsch pod energickým vedením Kosowa, hlbokým dojmom zapôsobila Schubertova Symfónia h-moll (Nedokončená). Treťou premiérou bola orchestrálna scéna sna (Traumapantomime) z Humperdinckovej Perníkovej chalúpky (Hänsel und Gretel). Druhú časť koncertu otvorila 2. serenáda F-dur pre sláčikový orchester Roberta Volkmanna a medzihra z Goldmarkovej opery Cvrček na ohnisku (Das Heimchen am Herd). Záver koncertu patril vynikajúcemu prešporskému pianistovi Charlesovi Försterovi, ktorý sa po vypuknutí vojny vrátil z Paríža do svojho rodiska. Förster majstrovsky zahral Gluckovu a Brahmsovu Gavotu. S mimoriadnym porozumením a s citom interpretoval intímnejšie skladby, Scarlattiho Capriccio, Chopinovo Nocturno Des-durScherzo B-mol.

Charles Förster (Carl Förster, aj Foerster, n. 2. 9. 1960 Bratislava, z. 22. 2. 1925 Viedeň) nadobudol vzťah k hudbe v rodine, jeho otec bol amatérskym violončelistom. Hru na klavíri sa učil u klaviristky Elišky Schusterovej a po maturite na gymnáziu študoval s výborným prospechom na konzervatóriu vo Viedni. Ako dvadsaťročný sa stal organistom a pedagógom v alsaskom meste Wesselingen, o dva roky profesorom na konzervatóriu v Ženeve. V roku 1884 sa usadil pod menom Charles Foerster v Paríži, kde zotrval až do roku 1914.

Vystupoval aj v zahraničí, pravidelne koncertoval v Paríži a v Londýne. Vo svojom bohatom repertoári mal klavírne skladby od Johanna Sebastiana Bacha a Domenica Scarlattiho až po Clauda Debussyho a hudobní odborníci ho uznávali ako jedinečného interpreta Chopina. Propagoval moderné klavírne skladby, menovite Modesta Musorgského, ktorého diela často uvádzal na svojich koncertoch. Do rodného mesta sa často vracal, natrvalo sa tu usadil po vypuknutí prvej svetovej vojny. Pokračoval v koncertnej činnosti, venoval sa komponovaniu menších klavírnych foriem a pôsobil aj ako pedagóg.

Vystupoval na charitatívnych koncertoch, napr. v prospech fondu na zriadenie Domu invalidov (1915), v prospech Fondu bezplatných obedov pre chudobných (1916) a na spomínanom filharmonickom koncerte (1916). V roku 1918 si vzal za manželku maliarku Mathildu von Bolla. Po ťažkej chorobe bol vo viedenskom sanatóriu Fürth, kde napokon vo februári 1925 zomrel a pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne.

Hrob Charlesa Foerstera na Cintoríne pri Kozej bráne, zdroj: muop.bratislava.sk

Piaty filharmonický koncert vo vypredanom hľadisku divadla v marci 1916 začal precízne naštudovanou Beethovenovou 2. symfóniou pod energickou taktovku Eugena Kossowa. Príjemným prekvapením večera bolo účinkovanie mladého talentovaného klavírneho virtuóza Felixa Hupku z Viedne. Interpretáciou skladieb Johannesa Brahmsa Variácie a fúga B dur na Händlovu tému, op. 24Rapsódia H-moll nadchol kritiku i poslucháčov precíznou a brilantnou technikou.

Premiéru mala Mozartova Serenáda č. 6 (Serenata notturna) pre malý orchester vo výbornej interpretácii členov cirkevného spolku, koncertného majstra Maxa Starkmanna (prvé husle), R. Schustera (druhé husle), R. Herra (viola) a F. Trantu (violončelo). Nasledoval Svendsenov Karneval nórskych umelcov (Norsk Kunstnerkarneval, op. 14) a svadobný valčík z pantomímy Ernsta von Dohnányiho Pierotkin závoj. Dobová tlač vysoko hodnotila koncert, vyjadrila obdiv a poďakovanie cirkevnému spolku a dirigentovi Kossowovi za kvalitnú umeleckú úroveň a neúnavnú prácu aj v neľahkých vojnových podmienkach.

Klavirista a operný dirigent Felix Hupka (nar. 2. 6. 1896 vo Viedni, z. 11. 8. 1966 v Amsterdame) bol synom maďarsko-židovského koncertného klaviristu Sigmunda Hupku a vnukom skladateľa a klaviristu Ignaza Brülla (z matkinej strany). Študoval klavír, harmóniu a kontrapunkt u Leona Erdsteina (1905 – 1911), potom klavír u Eugena d´Alberta (1911 – 1912). Už ako 14-ročný klavirista sa začal objavovať na koncertných pódiách vo Viedni (1910) a udivovať precíznou a istou interpretáciou.

V roku 1939 emigroval do Holandska. Od roku 1922 pôsobil ako operný dirigent vo Frankfurte, Berlíne a Kolíne nad Rýnom, potom v rokoch 1930 – 1933 v Paríži. V roku 1939 emigroval do Holandska, kde po vojne pôsobil ako pedagóg dirigovania v Amsterdame (Sweelinck-Konservatorium), k jeho žiakom patril napr. známy holandský dirigent Bernard Haitink.

Spokojnosť vyjadrila kritika aj s programom šiesteho filharmonického koncertu Cirkevného hudobného spolku pod vedením Eugena Kossowa v máji 1916 a opäť vo vypredanom hľadisku divadla. Úvodom zaznela Beethovenova 6. symfónia (Pastorálna) v skvelej a pôsobivej interpretácii, po ktorej uviedli dve novinky, očarujúce divertimento z tanečnej poémy Gemma inšpirované ohnivou melodikou maďarských tancov a Griegovu melodickú Lyrickú suitu, ktorú publikum odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.

V ďalšej časti koncertu mali poslucháči príležitosť vypočuť si Vilmu Thierry, slovinskú speváčku s dramatickým altom a vynikajúcou vokálnou technikou. Kritiku zaujala štýlovou interpretáciou sólového parta v orchestrálnej fantázii An die Nacht, op. 45 Roberta Volkmana. S klavírnym sprievodom Alexandra Albrechta precízne a s citom predniesla veľkú áriu Adriana z Wagnerovej opery Rienzi. Po piesni Roberta Franza Im Herbst vzbudila krásnym hlasom a štýlovou interpretáciou habanéry z Bizetovej Carmen obdiv kritiky. V roku 1918 debutovala ako Carmen v Mestkom divadle v Prešporku, v inscenácii spoločnosti Paula Blasela (písali sme o tom TU…). Poznámka: V roku 1925 spievala Carmen v inscenácii operného súboru SND na zájazde v pražskom divadle v Prahe.

Vilma Thierry, zdroj: slovenska-biografija.si

Po mnohých rokoch malo publikum príležitosť opäť si vypočuť viedenský Tonkünstler-Orchester s dirigentom Oskarom Nedbalom, ktorý sa prvýkrát v Prešporku predstavil v roku 1909 na koncerte v Bellevue, kde vzbudil pozornosť kritiky vynikajúcim predvedením Beethovenovej Eroicy. V marci 1917 účinkoval v divadle Wiener Tonkünstler-Orchester so svojím dirigentom Oskarom Nedbalom na veľkom charitatívnom koncerte na podporu vdov a sirôt po padlých vojnových hrdinoch Prešporského V. armádneho zboru so sólistami viedenskej Dvornej opery Lotte Lehmann, komorným spevákom Richardom Mayrom a pianistom Alfredom Blumenom.

V hľadisku sa zišla honorácia mesta na čele so županom Aurelom von Bartalom, prešporskí priemyselníci a významní šľachtici so svojimi rodinami. Na úvod koncertu zaznela ako novinka Prvá symfónia c-moll Johannesa Brahmsa v prvotriednej interpretácii orchestra pod energickým vedením Oskara Nedbala.

Lotte Lehmann (1888 – 1976), zdroj: wikipedia

Sopranistka Lotte Lehmann, disponujúca majstrovskou speváckou technikou, spievala áriu Agáty z Weberovho Čarostrelca a piesne Richarda Straussa. Veľký úspech mal klavírny virtuóz Alfred Blumen s Weberovým Koncertom pre klavír a orchester f-moll. Vyvrcholením koncertu bola rozlúčka Wotana s Brünhildou z Wagnerovej Valkýry v podaní významného wagnerovského basistu Richarda Mayra, ktorý svojím mohutným hlasom fascinoval kritiku i publikum. Záver koncertu patril Godmarkovej overtúre Sakuntala. Oskar Nedbal so svojím orchestrom poskytol poslucháčom neopakovateľný výnimočný hudobný zážitok.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív Mestské divadlo v Prešporku

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku