Mestské divadlo v Prešporku (20)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Záverečná 20. časť seriálu o Mestskom divadle v Prešporku je zameraná na koncerty v divadle v rokoch 1918 – 1919. Pravidelné filharmonické koncerty Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina sa s výnimkou jedného presunuli do Reduty a v divadle sa konali dobročinné koncerty, na ktorých účinkovali viedenský Tonkünstlerorchester s dirigentom Vilmosom Antalffym, husľový virtuóz Jan Kubelík a dirigent Károly Fischer.

Po zrode Československej republiky a založení Slovenského národného divadla v roku 1920 sa začala písať nová história pôvodného Mestského divadla. Bohatá koncertná činnosť s vystúpeniami zahraničných i domácich symfonických telies a významných hudobných umelcov pokračovala i naďalej.

V januári 1918 usporiadal výbor žien v Prešporku pod vedením predsedníčky grófky Ilony Szapáry, známej svojou dobročinnosťou a vojenského veliteľa Friedricha von Gerstenbergera charitatívny koncert pod záštitou arcivojvodkyne Izabely. Na koncerte opäť účinkoval viedenský Tonkünstlerorchester s dirigentom, košickým rodákom Vilmosom Antalffym a s Ernstom von Dohnányim ako pianistom.

Koncert v Mestskom divadle v Prešporku, zdroj: Pressburger Zeitung, 31. 1. 1918, r. 155, č. 31, s. 5

Program koncertu otvorilo Dohnányiho majstrovské dielo s originálnou, jemným humorom popretkávanou hudbou Variácie na detské piesne pre klavír a orchester, op. 25 (Variationen über ein Kinderlied für Klavier und Orchester, op. 25) v interpretácii skladateľa, ktoré poslucháči odmenili frenetickým potleskom. Nasledovala predohra k opere Richarda Wagnera Majstri speváci norimberskí a Čajkovského šiesta symfónia Patetická, emotívna, plná slovanskej melanchólie i vášne, v ktorej Antalffy objavil mnohé nové jemné hudobné odtiene. Koncert ukončila symfonická báseň Les Preludes Franza Liszta pod taktovkou Vilmosa Antalffyho. Čistý výťažok z koncertu bol určený pre invalidný fond prešporského vojenského veliteľstva. Na charitatívnom koncerte bola prítomná aj arcivojvodkyňa Izabela s dcérou Máriou Alicou.

Dirigent a skladateľ Viliam Antalffy (tiež Vilmos Antalffy, n. 19. 5. 1878 Košice, z. 2. 6. 1946 Bratislava, pochovaný na Ondrejskom cintoríne) študoval klasickú filológiu na univerzite v Budapešti (1896 – 1900), zároveň spev a kompozíciu na tamojšej Hudobnej akadémii (absolvoval 1901). Ako gymnazista účinkoval spolu s Bélom Bartókom, Ernestom von Dohnányim a i. v študentskom orchestri. Od roku 1901 bol profesorom na gymnáziu v Prešporku, učiteľom na Mestskej hudobnej škole, kde bol jeho žiakom bol napr. Štefan Németh-Šamorínsky. Od roku 1916 pôsobil ako organista a klavirista, od roku 1918 aj ako dirigent v chrámoch i na koncertných pódiách.

Viliam Antalffy, foto zdroj: Hudobný život, 24. 10. 1990, r. 22, č. 22, s. 8

V rokoch 1921 – 1946 bol dirigentom chrámového zboru Salvator v jezuitskom kostole v Bratislave, členom výboru Bratislavského koncertného spolku po jeho založení v roku 1926. Ako dirigent popri sakrálnej hudbe na vysokej umeleckej úrovni uvádzal i veľké vokálno-orchestrálne a symfonické diela. V Dóme sv. Martina dirigoval oratórium Felixa Nowowiejského Quo vadis (1924), Verdiho Requiem (1925) so sopranistkou Klarou Kwartin z Prahy, Mariči Peršlovou, Františkom Furchom a Janom Kolářom a Schubertovu Omšu G-dur (1928) a. i. Na koncerte v divadle na počesť 50. narodenín Emanuela Maršíka (1926) sprevádzal na klavíri sólistov opery Bronislava Choroviča, Martu Krásovú a Romana Hübnera, ktorí interpretovali skladateľove piesne.

Na záver osláv 100. výročia smrti Ludwiga van Beethovena v máji 1927 dirigoval v divadle predstavenie opery Fidelio. Partitúru opery s rozšíreným orchestrom Slovenského národného divadla a zborovými telesami (Singverein, Liedertafel a Salvatorchor) podľa kritiky naštudoval precízne a do najmenších detailov, grandiózne zneli najmä dve ouvertúry (E-dur a C-dur po druhom dejstve). Operu režíroval spevák a bývalý riaditeľ viedenskej Volksoper August Markowsky (súčasne predstaviteľ ministra).

Zo sólistov najviac uspokojil Hermann Wiedemann z Viedenskej štátnej opery ako Pizarro, v hlavných úlohách účinkovali sólisti viedenskej Volksoper Heinrich Pacher (Florestan), Mina Lefler (Leonora) a Max Prüger (Jacquino), Marcelinu spievala sólistka domáceho spolku Singverein Jozefina Tocsfousz. Ako hudobný skladateľ vynikol Antalffy dielom Ave Maria pre alt, zbor a organ, op. 5Vianočnou hymnou pre soprán, zbor, orchester a organ, op. 6 (obe skladby uvedené v roku 1932 v Budapešti).

V máji 1918 bol v divadle charitatívny večer (Wohltätigkeits-vorstellung) v prospech Fondu pre vojnové vdovy a siroty spojený s koncertom. Slávnostný program konferovali maďarský spisovateľ Ernst Szép a komik Fritz Werner z Viedne. Na koncerte účinkovali operetní umelci Lily Berki, Dusi Szilágyi a Béla Pogány z Budapešti, známy violončelista Arnold Földesy a ďalší umelci. Najväčší úspech mala operná speváčka Ilona Szoyer z Kráľovskej opery v Budapešti s koloratúrnou áriou z opery Aimé Maillarta Das Glöckchen des Eremites (Pustovníkov zvonček).

Vyvrcholením večera bolo vystúpenie svetoznámeho husľového virtuóza Jana Kubelíka, ktorý nadchol plné hľadisko divadla majstrovskou interpretáciou jednej vety z Čajkovského Husľového koncertu D-dur pod vedením dirigenta honvédskej vojenskej kapely Josefa Striczla.

Jan Kubelík, foto zdroj: wikiwand.com

Všeobecne vzdelaný, inteligentný a fenomenálny umelec Jan Kubelík, nazývaný „kráľom huslí“, už od mladosti získaval mnohé ocenenia, koncertoval po všetkých kontinentoch. Prešporské publikum malo príležitosť obdivovať Jana Kubelíka ešte na začiatku jeho svetovej kariéry, keď vo februári 1990 svojou bravúrnou hrou a brilantnou technikou nadchol poslucháčov na koncerte v divadle s komornou speváčkou Dorou Lichtenstein a po úspechu museli na druhý deň koncert opakovať. Po roku 1920 tu ešte niekoľko razy koncertoval (vo Vládnej budove, Redute), v roku 1920 i na koncerte v Žiline, kde interpretoval vlastné skladby, Koncert D-dur a dve Romance bez slov.

V roku 1931 mal koncert v Slovenskom národnom divadle s klaviristom Alfrédom Holečkom, kde zahral aj svoje skladby Canzonetta, Tanec oktáv a Tarantella. Posledný raz koncertoval na Slovensku v roku 1932 v Piešťanoch a v novembri opäť v bratislavskom divadle. Na programe mal diela Goldmarka, Beethovena, Bacha, Schumanna, Saint-Saënsa a vyvrcholením koncertu bol Paganiniho Rej čarodejníc v úprave Kubelíkovej, so skvele prekomponovaným klavírnym partom, ktorý hral Alfréd Holeček.

Jan Kubelík vlastnil niekoľko nehnuteľností, v ktorých striedavo žil (Viedeň, Praha, Býchory v okrese Kolín, Opatija), na Slovensku kúpil slovenský kaštieľ Orlové v Považskej Bystrici, ktorý ho upútal hlavne kvôli veľkej hudobnej sále (1915), neskôr kaštieľ v Bytčici v žilinskom okrese (1918 – 1920). Jeho synom bol známy dirigent Rafael Kubelík, jedným z potomkov hudobnej rodiny je huslista René Kubelík.

Jan Kubelík v Piešťanoch, 1932, zdroj foto: slovakiana.sk

Filharmonický koncert v divadle v máji 1919 otvorila Beethovenova 3. symfónia Es-dur, Eroica, pod spoľahlivou taktovkou Eugena Kossowa. Dielo veľkého majstra bolo aj pri nedostatočne obsadenom orchestri naštudované do najjemnejších detailov, jednoznačne najlepšie vyznela druhá časť. Smetanova symfonická báseň Vltava mala patričnú dynamiku, podľa názoru kritiky nebola však tak dobre predvedená ako ju mohli poslucháči počuť v Nedbalovom brilantnom naštudovaní s viedenským Tonnkünstler-orchestrom. Program koncertu uzavreli Piemontské tance (Danze piemontesi) Leona Sinigagliu Danze piemontesi a Goldmarkova predohra Sakuntala.

V novembri 1919 usporiadal v divadle riaditeľ Károly Polgár dobročinný filharmonický koncert v prospech dôchodkového fondu pre miestnych profesionálnych hudobníkov. Koncert naštudoval dirigent Polgárovej spoločnosti Károly Fischer. Program sa začal ouvertúrou Rímsky karneval Hectora Berlioza. S nevšedným temperamentom dirigoval Fischer prvé uvedenie náročnej a kompozične rozsiahlej symfonickej suity Šeherezáda Nikolaja Rimského-Korsakova, kde hral husľové sólo koncertný majster Jaroslav Kulíček (neskôr prvý koncertný majster orchestra SND). Rovnako majstrovské bolo podľa tlače predvedenie malebnej, harmonickej symfonickej básne z cyklu Má vlast Z českých luhov a hájov.

Karoly Fischer (1884 – 1957), foto: Archív DÚ

Záver patril Lisztovej symfonickej básni Les Préludes plnej melancholických a dynamických kontrastov. Kritika sa obdivom vyjadrovala o umeleckých schopnostiach dirigenta Fischera, ktorý mal najväčšiu zásluhu na obrovskom úspechu večera. Pod jeho energickou a temperamentnou rukou hral orchester presne, v intenciách a zachovaní štýlovej čistoty jednotlivých skladieb.

V dvadsiatich častiach seriálu o činnosti Mestského divadla v Prešporku venovanému 130. výročiu jeho založenia sme písali o histórii a osobnostiach divadla, premiérach, koncertoch i ďalších významných podujatiach od roku 1886 do roku 1920, kedy v budove Mestského divadla začalo činnosť Slovenské národné divadlo. Budova divadla patrila mestu a municipálny výbor mal záujem o udržanie divadla ako centra kultúrnej činnosti. Počas tohto obdobia prešlo divadlo mnohými dejinnými udalosťami a napriek všetkým peripetiám pretrvalo.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Archív Mestské divadlo v Prešporku

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku