Mestské divadlo v Prešporku – Bratislave (13)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Seriál o Mestskom divadle v Pešporku pokračuje divadelnou sezónou 1918/1919, ktorá sa niesla v hektickom období blížiaceho sa konca prvej svetovej vojny, rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku samostatného československého štátu dňa 28. októbra 1918. Koncom augusta Európu začala sužovať druhá vlna pandémie španielskej chrípky, priebežne stúpala úmrtnosť. Aby sa zabránilo šíreniu nákazy uzavreté priestory s účasťou verejnosti prerušili prevádzku, taktiež v divadle sa v dňoch od 22. októbra do 4. novembra 1918 nehralo. Po príchode slovenskej vlády na čele s ministrom pre správu Slovenska Dr. Vavrom Šrobárom do Prešporka vo februári 1919 sa de facto Prešporok premenoval na Bratislavu (názov bol oficiálne schválený v marci).

V tomto turbulentnom období začínal Károly Polgár sezónu kombinovaným večerom jednoaktoviek zostaveným z Mozartovej opery Szinigazgató (Divadelný riaditeľ – Der Schauspieldirektor), drámy Oscara Wilda Flórenci tragédia (Florentínska tragédia – A Florentine Tragedy) a Offenbachovej operety A varázshegedű (Čarovné husle – Le violoneux, 2. septembra 1918).

Uvedenie Mozartovej opery Divadelný riaditeľ v skvelom hudobnom naštudovaní plnokrvného muzikanta Istvána Karácsonyiho bolo podľa tlače umeleckou udalosťou a sľubným začiatkom sezóny. Veľmi dobrý výkon podal mladý tenorista z Kráľovského divadla v Budapešti Zsigmond Pilinszky (Pán Vogelsang), peknými hlasovými materiálmi sa uviedli nové členky súboru Margit Rohla (Madame Herzová) a Elza Várady (Slečna Silberklangová). V postave Mozarta debutoval talentovaný spevák Géza Pilinszky, mladší brat tenoristu Zsigminda Pilinszkého. V Offenbachovej operete podali spoľahlivé výkony aj ďalší noví sólisti, subreta Erzsi Kertész, László Asszonyi a Dezső Földes.

Pressburger Zeitung, 3. 9. 1918, roč. 155, č. 241, s. 4

Nový singspiel Hanerl na hudbu Franza Schuberta v prepracovaní Carla Lafita bol pokračovaním operety Dom u troch dievčatiek (uvádzal sa aj pod názvom Médi, 6. septembra 1918). Podľa kritiky bolo však nové dielo na nízkej úrovni, pozornosť vzbudil iba výkon Hanny Honthy v titulnej úlohe, ktorú diváci uvítali veľkým potleskom. V Kálmánovej Čardášovej princeznej (1918) vystúpili pohostinsky dve speváčky z Budapešti. Jednu zo svojich najúspešnejších postáv Sylvu Varescu spievala Ilonka Kormos a komtesu Stasi speváčka s pekným hlasom Ilonka Budai, ktorú Polgár v októbri angažoval do súboru. S odstupom rokov spievala ako hosť postavu Sari v Kálmánovom Cigánskom primášovi (1918) bývalá členka súboru Karola Tisza, ktorá svojím výkonom a plastickým tanečným prejavom nadchla publikum (písali sme o nej TU…).

Interpretom titulnej postavy Szirmaiho operety Magnáš Miško bol nový sólista Lászsló Asszonyi (1918). Nová opereta Imre Farkasa Túl a nagy Krivánon (Za vysokým Kriváňom, 21. septembra 1918) sa v Prešporku nestretla s takým úspechom ako po premiére v Budapešti, hudbe podľa kritiky chýbala invencia a libreto bolo bezduché. Na scéne sa po ročnej prestávke opäť objavila Nusi Aranyossy a nadšené reakcie publika boli neklamným dôkazom jej popularity. Zopakovala si vynikajúci spevácky a herecký výkon ako markíza Beau-Chateau v operete Aladára Rényiho Tiszavirág (Kvet Tisy, písali sme TU…).

V postave Josette podala prvotriedny výkon Ilonka Budai. Obe umelkyne spievali aj v operete Lea Falla Ruža zo Stambulu (1918), Aranyossy Midili a Ilonka Budai Kondju Gül. Aranyossy spievala aj postavu Stefi v operete Oscara Strausa Všetko o láske (1918), ktorú v Prešporku stvárnila ešte v roku 1915. Jej partnerom bol Dezső Földes.

Najnovšiu operetu Franza Lehára A pacsirta (Škovránok – Wo die Lerche singt, 10. októbra 1918), premiéra ktorej bola vo februári v Kráľovskom divadle v Budapešti, dirigoval István Karácsonyi, pod réžiu sa podpísal Dezső Földes. Opereta s melodickou hudbou napriek sentimentálnemu libretu (Alfred Maria Willner a Heinz Reichert) neponúkala lacnú zábavu. V príbehu nešťastnej lásky opäť dominovala Aranyossy (Margit), ktorá svojím elánom, energiou a gracióznym tancom udávala tempo celému predstaveniu. Jej partnermi boli Dezső Földes (Pál) a Imre Falus (Sándor). V postave speváčky Vilmy sa uplatnila Ilonka Budai.

Ilonka Budai, Szinházi Ělet, 1918, r. 7, č. 18, s. 27

Po dvojtýždňovej prestávke sa brány divadla opäť otvorili 4. novembra 1918. V úvode večera po národnej hymne recitoval Tibor Rubinyi Petöfiho vlasteneckú báseň Nemzeti dal (Národná pieseň), potom Polgárov súbor uviedol predstavenie Lehárovej operety A pacsirta (Škovránok). Účinkujúci Dezső FöIdes, Nusi Aranyossy, Imre Falus, Bertalan Zitás, Ilonka Budai a László Asszonyi sa snažili svojou hrou i humorom preniesť dobrú náladu a nádej na „lepšie časy“ aj na divákov. V hlavnej postave Lehárovho Grófa Luxemburga (1918) podal vynikajúci výkon Asszonyi. Ďalšie postavy stvárnili Budai, Aranyossy, Falus a Faludy pod spoľahlivou taktovkou nového dirigenta Károlyho Albrechta. Príjemné rozptýlenie priniesla divákom opereta Roberta Planquetta Ripp van Winkle (Rip-Rip, 1918), kde zaujali László Asasszonyi (Rip-Rip) a Ilonka Budai (Lisbeth). Na úspechu predstavenia sa podieľal aj dirigent Albrecht.

Pressburger Zeitung, 10. 10. 1918, roč. 155, č. 278 ,s. 5

Prvá z dvoch noviniek maďarského skladateľa Károlyho Komjátiho A kóristalány (Lili z chóru, 29. novembra1918) kritiku ani divákov nezaujala. Väčší úspech mala druhá opereta skladateľa Pillangó főhadnagy (Pochabý poručík, 19. decembra 1918) na libreto Imre Harmatha. Postavu poručíka vytvoril Imre Falus, po speváckej a hereckej stránke podala opäť výborný výkon Ilonka Budai. Šťavnatú úlohu maďarského husárskeho seržanta stvárnil hosťujúci Árpád Körmendi z Budapešti. Körmendi, herecky tvárny spevák príjemného vzhľadu, s dobre znejúcim a pohyblivým barytónovým hlasom vystúpil ako aj ako Tom Miglu v Jacobiho operete Leányvásár (Trh s dievčatami, 1918). Zaujal aj v postave vojaka Andrása v Kálmánovej operete Vojak na dovolenke (Az obsitos, 1918), kde bola jeho partnerkou nová členka súboru Piroska Parányi. Mladá speváčka nedisponovala síce veľkým hlasom, ale hrala a tancovala s temperamentom.

Postavu Franza Schuberta v operete Bertého a Schuberta Dom u troch dievčatiek (1919) stvárnil staronový tenorista Pál Nagy, pôsobiaci v Polgárovej spoločnosti v rokoch 1911 – 1913. Zaujal viac decentným hereckým prejavom ako speváckym výkonom. Ako Lucia Grisi sa dobre uviedla nová speváčka Margit Pálankay, po speváckej stránke sa páčila aj Ilonka Budai v postave Médi. Peknú úroveň malo predstavenie operety Roberta Planquetta Kornevilleské zvonky (1919) pod spoľahlivou taktovkou Károlyho Albrechta. V postave Serpolette vynikla Ilonka Budai, výborne zvládli svoje postavy Pálankay (Germaine), Nagy (Jean) a Földes (Henri). Károly Polgár stvárnil lakomca Gasparda, ktorý sa zaradil k jeho najlepším úlohám. Postavu Pfefferkorna v Lehárovom Drotárovi (1919) hral s neodolateľným humorom Koloman Faludi, pekný spevácky výkon podal Pál Nagy.

Najnovšiu operetu Oskara Nedbala Krásna Saskia (A szép Saskia – Die schöne Saskia, 6. februára 1919) v štýle viedenskej operety na text osvedčených viedenských libretistov Alfreda Mariu Willnera a Heinza Reicherta naštudoval Kálmán Faludi. Opereta aj napriek chatrnému libretu ponúkla divákom radosť a príjemné rozptýlenie. V hlavnej úlohe zažiarila Ilonka Budai, ktorá ako vždy dobre spievala a hrala s temperamentom, k dobrým výkonom podnietila aj spoluúčinkujúcich Nagyho, Faludiho, Asszonyiho a Falusa, živú postavu vytvorila subreta Parányi.

Pressburger Zeitung, 6. 2. 1919, r.1 56, č. 34, s. 5

V novej operete Aladára Rényiho Vandergold kisasszony (Slečna Vandergold, 28. februára 1919) na priemerné libreto pod zručnou taktovkou Károly Albrechta s Ilonkou Budai v hlavnej úlohe podali svoje štandardné výkony opory súboru. Po prvom a druhom dejstve vystúpila s tanečným programom očarujúca tanečnica Zseni Barényi, ktorá sa z bývalej amatérky vypracovala na virtuóznu tanečnicu a svojím zjavom, gracióznym pohybom a technikou tanca na špičkách si získal obdiv kritiky i divákov. V melodickej operete Jenő Huszku Arany világ (Zlatý kvet, 1919) hlasovým a speváckym výkonom vynikla pôvabná Ilonka Budai, pekným barytónom Lászlo Aszszonyi a vynikajúci bol aj Pál Nagy.

V Budapešti veľmi úspešná opereta Alberta Szirmaia Gróf Rinaldó (Gróf Rinaldo, 7. apríla 1919) nedosahovala vysokú úroveň aj pre menej kvalitné libreto Károlyho Bakonyiho, ale hrala sa vo vypredanom hľadisku. Pod taktovkou Károlyho Alberta podali pekné výkony Ilonka Budai, Kálmán Faludi a Imre Falus.

Pressburger Zeitung, 7. 4. 1919, roč. 156, č. 93, s. 2

Prvým činoherným predstavením bola naturalistická tragédia holandského autora Hermana Heijermansa Remény (Nádej – Op hoop van zegen, 1918) s novou členkou súboru Lolou Grill. Súbor uviedol najúspešnejšiu drámu Alessandre Bissona Névtelen asszony (Cudzia žena – La Femme X, 1918), Dámu s kaméliami (1918) Victoriena Sardoua, Shakespearovho Romea a Júliu (1919) s Tiborom Rubinyim a Böske Szécsi. Hlavnú postavu sociálnej drámy zo života robotníkov Richarda Vossa A bűnős (Vinník – Der Schuldige, 1919) vytvoril Károly Polgár.

Polgár tu zúročil svoje dlhoročné skúsenosti, predviedol celú škálu svojho hereckého umenia a obecenstvo ho za tento výkon odmenilo ováciami. V dráme Maxima Gorkého Na dne (Éjjeli menedékhely – На дне, 1919) predviedli vnímavému publiku vynikajúco vypracované výkony úspechy Janka Verő, páni Polgár, Faludi a Rubinyi. Na repertoári bola najúspešnejšia Molnárova hra Liliom (1918) so skvelým Dezső Földesom, ktorý stvárnil aj titulnú postavu z Katonovej drámy Bánk bán (1918). Hlavnú úlohu v hre Ferenca Herczega A dolovai nábob leánya (Dcéra náboba Dolova, 1919) hrala Böske Szécsi. V Madáchovej Tragédii človeka (1919) sa zaskvel Tibor Rubinyi v postave Adama.

Z novej maďarskej tvorby uviedol súbor drámu Lajósa Biróa Hotel Imperial (1918), príbeh z prvej svetovej vojny na rusko-rakúskej hranici o mladej žene, ktorá sa snaží pomstiť samovraždu svojej sestry, chyžnej v hoteli Imperial. V hlavných úlohách účinkovali Lilla Grill a Tibor Rubinyi. Dráma autorov Aurela Kárpátiho a László Vajdu Kömives Kelemen (1918) čerpala námet z ľudovej balady. Veseloherný žáner zastupovali dve novinky Andora Gábora A Princ (Princ, 1918) a komédia so spevmi Majd a Vica ! (1919) v hlavných úlohách s Ilonkou Budai a Tiborom Rubinyim.

Negatívne prijala kritika komédiu Lászlóa Lakatosa Férj és feleség (Manžel a manželka, 1919) s Mariskou Takács, Polgárom a Rubinyim. Komediálny esprit chýbal novej veselohre Gábora Drégelyho Egy férj, aki mindent tud (Manžel, ktorý vie všetko, 1918). Z pohľadu návštevnosti dosiahla jeden z najväčších úspechov nová tragédia na historickú tému Ferenca Herczega Árva László király (Osirelý kráľ Ladislav, 1918) v titulnej úlohe Lászlóa Hunyadyiho s Tiborom Rubinyim a v réžii Polgára. V novej dráme v štýle francúzskeho naturalizmu Dezső Somoryho Matuska (1919) zaujala Mariska Takács a Tibor Rubinyi.

Rubinyi a Szécsi stvárnili hlavné postavy v hre francúzskeho symbolistu Pierra Louÿsa a Pierra Frondaiea zo španielskeho prostredia Az asszony és a bábu (Žena a bábka – La Femme et le Pantin). Nasledovala premiéra kontroverznej naturalistickej drámy na tému manželskej morálky Michaila Arcybaševa Szenvedély (Vášeň – Ревность, 1919,) s Rubinyim a Lolou Grill. Po veľkom úspechu v Budapešti uviedol súbor komédiu so spevmi Maxa Neala a Maxa Fernera Édes apuka ! (Drahý otecko, 1919) vo výbornom preklade Frigyesa Karinthyho. Komédia sršiaca humorom s neodolateľným Faludim v hlavnej postave priniesla divákom príjemnú zábavu a rozptýlenie, podobne ako fraška na tému dedičstva Ludwiga Stärka a Adolfa Eislera Czászár és Császár (Kauza Kráľ – Die Causa Kaiser,1919).

Pressburger Zeitung, 14. 1. 1919, r. 156, č. 13, s. 5

Poznámka:

Pri príležitosti presídlenia slovenskej vlády zo Žiliny do budúceho hlavného mesta Prešporka Jaroslav Kvapil pohotovo zorganizoval pohostinské vystúpenie pražského Národného divadla. Na prvom historickom zájazde v dňoch 4. a 5. februára 1919 uviedli českí umelci opery Bedřicha Smetanu Predaná nevestaDalibor. Viac sme písali TU…

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku