Mestské divadlo v Prešporku – Bratislave (14)

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štrnástu časť seriálu Mestské divadlo v Prešporku venujeme pôsobeniu spoločnosti Károlyho Polgára v tomto divadle v jeho poslednej sezóne 1919 – 1920 po vzniku samostatného československého štátu.

V priebehu sezóny nastali zmeny, nemecký riaditeľ Paul Blasel nemal záujem pokračovať v činnosti a mestská rada sa rozhodla udeliť licenciu rakúskemu hercovi a režisérovi Dr. Rudolfovi Beerovi, riaditeľovi Nemeckého divadla z Brna. V zmysle tohto rozhodnutia sa predstavenia oboch súborov uvádzali striedavo od decembra 1919 do konca februára 1920 v Mestskom divadle a v Redute.

Sezónu začal Károly Polgár Lehárovou operetou Cigánska láska (1919) v naštudovaní Gyulu Berczyho pod taktovkou Károlyho Fischera, ktorý sa po piatich rokoch opäť vrátil do súboru. Fischer nadchol svojím plnokrvným hudobným naštudovaním a kritika konštatovala, že dirigenta takých kvalít divadlo už dávno nemalo.

Nová primadona Juci Holdy (Zorika), známa z pohostinských vystúpení v predchádzajúcej sezóne, očarila nielen pekným zjavom, ale aj hlasom s dobrou speváckou technikou. Spevácky a herecký výborný bol László Asszonyi (Józsi). Spoľahlivé výkony podali aj obľúbená Ilonka Buday (Ilona Kőrősházy), Pál Nagy (Jonel), Imre Falus (Kajetán), Kálmán Faludi (Dragutin) a nová členka súboru Margit Kiss (Jolana). Holdy zaujala speváckym výkonom, decentnou hrou a zmyslom pre humor ako Vilma v Lehárovom Škovránkovi (1919) a v titulnej postave Hervého Lili (1919).

Juci Holdy, zdroj: europeana.eu

V Straussovom Cigánskom barónovi (1919) v skvelom hudobnom naštudovaní Károlyho Fischera spieval postavu Bárinkaya prešporský rodák Sigmund Grünfeld (známy z účinkovania v rámci júnového festivalu v roku v roku 1918, písali sme o tom TU…). Mladý tenorista disponoval pekným hlasom, herecky bol však neistý a podľa názoru kritikov by potreboval ešte ďalšie technické školenie. Spevácky výbornou Saffi bola Juci Holdy, pekným hlasom zapôsobila Ilonka Buday ako Arséna, Czipru stvárnila talentovaná speváčka Aranka Sándor.

Z hľadiska inscenačného a interpretačného mal veľmi dobrú úroveň Straussov Netopier (1919), najmä excelentný Pál Nagy (Eisenstein), ale aj Holdy (Rosalinda), Buday (Adela) a nenapodobniteľný Bérczyho ako Frosch. Franka si zopakoval Polgár, novým Alfrédom bol Grünfeld. Ilonka Buday sa veľmi dobre prezentovala v hlavných úlohách operety Oscara Strausa Čaro valčíka, Gilbertovej Cudnej Zuzany a Kálmánovej Čardášovej princeznej. Neúspešná bola premiéra novej operety Edmunda Eyslera A táncos grófnö (Hanni tancujeHanni geht tanzen !, 1919), ktorej podľa kritiky chýbal esprit viedenskej operety a nepomohli jej ani solídne výkony Ilonky Buday, Kálmána Faludiho, Gyulu Bérczyho, prvotriedne spievajúceho Imre Falusa, ani tanečné kreácie Irmy B. Horváth.

V Nedbalovej Poľskej krvi (1919) debutovala ako Wanda dcéra z váženej prešporskej rodiny Lola Ujházy, známa už z koncertných vystúpení. Mladá speváčka s príjemným, dobre školeným hlasom a pekným zjavom sa uviedla sľubne a mala úspech aj u obecenstva. Šarmantnou Helenou s gracióznym tanečným prejavom bola Holdy. Vo vynikajúcom naštudovaní dirigenta Fischera podali dobré výkony aj Falus (Bolo) a Faludi (Bronio).

Výnimočne dobrú úroveň mala Lehárova opereta Veselá vdova (1919) predovšetkým zásluhou speváckeho umenia a hereckého výkonu temperamentnej Ilonky Buday v postave Hanny Glavari a Imre Falusa ako Danila. Kritika ocenila snahu dirigenta Károlyho Albrechta dosiahnuť aj pri nedostatočnom obsadení hráčov dobrý výkon orchestra. V titulnej postave Lehárovej Evy (1919) sa páčila najmä Juci Holdy, ktorá vhodne charakterizovala dve polohy svojej postavy, naivne krehkú ako aj sklamanú a hrdú Evu. Hašterivú, pikantnú Pepitu výborne vystihla Buday, spevácke schopnosti a vynikajúcu hereckú kreáciu predviedol Pál Nagy vo vďačnej úlohe Oktáva. Svojským humorom a zmyslom pre komiku zaujal Kálmán Faludi ako Dagobert.

V čiastočne novom obsadení sa uvádzala Schubertova Médi (1919) v precíznom naštudovaní dirigenta Albrechta (o premiére sme písali TU…). Po Hanne Honthy prevzala úlohu Médi Juci Holdy, ktorá zaujala svojím krásnym hlasom i kúzlom svojej osobnosti. Publiku sa páčil spevácky výkon a tanečný prejav Loly Ujházy v postave Heleny.

Mestské divadlo, Poľská krv, Grenzbote, 17. 9. 1919, roč. 48, č. 16261, s. 5

V operete Jeana Gilberta A mozitünder (KinohviezdaDie Kino-Königin, 1919) s melodickou hudbou na vtipné, zábavné libreto, opäť zažiarila speváckym výkonom, hereckým a vkusným tanečným prejavom Ilonka Buday v hlavnej úlohe. Na úspechu mala podiel aj pôvabná Böske Miklós, skvelí boli i páni Somogyi, Falus a Nagy. Opereta bola dobre naštudovaná, orchester pod vedením Albrechta znel svižne.

Veľkú návštevnosť zaznamenala divácky obľúbená opereta Lea Falla Ruža zo Stambulu, ktorá ponúkala vďačné úlohy pre spevákov. Herecky tvárny spevák s dobrým hlasom Falus ako Achmed Bey bol rovnocenným partnerom Juci Holdy (Kondja Gül). O dobrú náladu a humor sa postarali Buday (Midilli) spolu s Faludim (Florian).

Pod temperamentnou taktovkou Károlyho Albrechta uviedol súbor Huszkovu operetu Gül Baba. Skvelým interpretom titulnej postavy bol László Asszonyi, Ilonka Buday stvárnila študenta Gábora. V Szirmayovej úspešnej operete Gróf Rinaldo, známej už z predchádzajúcej sezóny s výbornou Ilonkou Buday v hlavnej úlohe, s Falusom, Falugym a Nagym, sa dobým výkonom i elegantným zjavom uviedla nová subreta Böske Miklós.

Premiéru mala nová, v Budapešti veľmi úspešná opereta Jenő Huszku Lili baronö (Barónka Lili baronö, 1919), s peknou, aj keď nie originálnou hudbou na vtipné libreto Ferenca Mártosa pod temperamentnou taktovkou Károlyho Albrechta a v réžii Gyulu Bérczyho. Spevácky skvelá, elegantná Ilonka Buday stvárnila rozmaznanú barónku Lili Malomszeghy, jej partnera láskavo a s humorom hral Imre Falus (gróf László Illésházyho). Bérczy dobre vystihol povýšeneckého baróna Malomszeghyho, rovnako ako Faludi Frédiho Galambosa. V pôvabnej postave herečky Klarissy vzbudila pozornosť Lola Ujházy, ktorá rástla každou novou úlohou.

Böske Miklós, Szinházi élet, 12. 5. 1918, r. 7, č. 20, s. 30

Publikum s nadšením uvítalo uvedenie obľúbenej operety Carla Millöckera Žobravý študent (1919) so spevácky skvelou Juci Holdy v úlohe Laury. Veľmi dobré výkony podali Ilonka Buday (Bronislava) s Lászlóm Asszonyim (Jan Janicki). Menej sa podľa kritiky darilo Sigmundovi Grünfeldovi (Symon Rymanowicz), ktorý po stránke speváckej uspokojil, v hereckom výraze mu však chýbala mladistvá nonšalantnosť a humor. V menších úlohách sa páčili Aranka Sándor a Guyla Bérczy, ktorý operetu aj režijne starostlivo naštudoval. Najväčší podiel na úspechu mal dirigent Károly Fischer, ktorý dosiahol súlad orchestra s účinkujúcimi, dobrý bol pod jeho vedením aj zbor.

Búrlivý úspech zožala fraška so spevmi Rudyarda Stona Lotti ezredesei, (Plukovník LottiLottis Generalstab, 1919), ktorá poskytla divákom uvoľnenie a oddych. Ilonku Buday v úlohe výstrednej herečky, speváčky a tanečnice Lotti odmenilo obecenstvo najväčším potleskom za herecký, spevácky a tanečný výkon. Páčila sa aj Böske Miklós ako prešibaná komorná Elsie, vtipnými a grotesknými črtami charakterizoval postavu indického rádžu Ramajanaha Asszonyi. K úspechu prispeli tanečné vložky Irmy H. Bérczy a pekné výkony Faludiho, Somogyiho a Bérczyho, ktorý sa podpísal aj pod réžiu.

V repertoári nechýbala obľúbená maďarská Szirmaiova opereta Magnáš Miško s Kálmánom Faludim v titulnej postave. V dobrom a temperamentnom naštudovaní Károlyho Fischera po rokoch súbor opäť uviedol spevohru Bélu Szabadosova A bolond (Blázon, 1919) s neodolateľnou Juci Holdy ako Bimbilly a Asszonyim v postave rytiera Deliho. Titulnú úlohu tuláka Bimba si zopakoval Károly Polgár, ktorý v postave zúročil svoj herecký potenciál a dramatickým výrazom strhol divákov.

Károly Polgár zdroj: Szinházi hét, 1, 20. 9. 1919, č. 6, a

Vlažný dojem zanechala Ascherova opereta s peknou hudbou na slabé libreto A Marcsa katonája (Máriin vojak – Der Soldat der Marie, 1920) aj napriek dobrým výkonom účinkujúcich (Holdy, Buday, Somogyi, Faludi). S veľkým úspechom sa uvádzala opereta Sidneya Jonesa Gejša (1920) s Juci  Holdy v úlohe Mimosy San, v ďalších postavách účinkovali dámy Buday, Ujházy a páni Asszonyi, Grünfeld, Somogyi a Berczi.

Kritika uvítala uvedenie Pucciniho Bohémy v réžii Gyulu Bérczyho (1919), na prvom mieste vyzdvihla skvelý výkon orchestra pod vedením Károlyho Fischera. V postave Mimi zaujala Juci Holdy ľahkým, zvonivým sopránom a čistou intonáciou. Pekným hlasom a kultivovaným prednesom príjemne prekvapil tenorista Sigmund Grünfeld ako Rudolf. Tlač ocenila dobrý spevácky a herecký výkon Ilonky Buday (Musetta), krásny hlas veľkého rozsahu Lászla Asszonyho (Marcell) a Arpáda Gellérta (Colline).

Dirigent Fischer mal veľkú zásluhu na dvoch výborných predstaveniach Verdiho Traviaty (1919). Zmysel pre Verdiho štýl prejavil najmä vo virtuózne podanej predohre. Herecky pôsobivá Juci Holdy ako Violetta predviedla intonačne čistý spevácky výkon s perlivými koloratúrami. Mäkký hlas Grünfelda znel v postave Alfréda lepšie ako v jeho predchádzajúcich úlohách v operete. Germonta sonórnym barytónom spieval Asszonyi, ktorý sa zaskvel precíteným predneseným árie.

Na úspechu Verdiho Rigoletta (1919) mal opäť najväčší podiel dirigent Fischer. Muzikálne istá, spevácky presvedčivá bola Juci Holdy ako Gilda, nevyhovovala jej však koloratúrna poloha. Asszonyi v titulnej postave podal spevácky i herecky dobrý výkon, miestami priveľmi forsíroval a potom občas distonoval. Mohutný bas uplatnil Gellért v postave Sparafucila. Grünfeld poňal úlohu vojvodu príliš sentimentálne a po stránke speváckej pôsobil neisto. V ďalšom predstavení podal už lepší výkon, sviežim hlasom zaspieval áriu a duet v poslednom dejstve. Evidentný bol však jeho nedostatok javiskovej skúsenosti.

Siegmund Grünfeld, zdroj: Slovenský národný archív

Pekný hlas mladého prešporského (bratislavského) rodáka Siegmunda Grünfelda (12. 1. 1894, Bratislava – ?, Terezín) neunikol pozornosti dirigenta Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Eugena von Kossowa, ktorý perspektívnemu opernému spevákovi poskytol prvé lekcie spevu. Od Mestskej rady získal Grünfled štipendium na štúdium spevu na konzervatórium vo Viedni, kde bol žiakom vokálneho pedagóga prof. Franza Haböcka.

V auguste 1916 vystúpil na samostatnom benefičnom koncerte v Prešporku, ktorým chcel umelec zároveň vyjadriť poďakovanie mestu za poskytnuté štipendium. Na koncerte v Redute spieval piesňovú tvorbu Schuberta, Mendelsohna, Büchnera, Brahmsa, Schumanna, Wagnera a operné árie z Gounodovho Fausta, Bizetovej Carmen, Halévyho Židovky a z Wagnerových opier LohengrinMajstri speváci norimberskí za klavírneho sprievodu svojho prvého učiteľa Eugena von Kossowa.

V roku 1917 vystúpil v divadle na koncerte v prospech vojnových invalidov s vojenskou kapelou a dirigentom Karlom Römethom. V rámci Júnových umeleckých slávností v roku 1918 v Prešporku zaujal Grünfeld pekným zvučným hlasom ako Don José v Bizetovej Carmen na scéne Mestského divadla. Operu dirigoval Eugen von Kossow, v postave Carmen debutovala chorvátska speváčka Vilma Thierry, absolventka viedenskej hudobnej akadémie, Micaleou bola Felicie Mihacsek z Hamburgu, neskôr sólistka viedenskej Štátnej opery a Escamillom mladý rakúsky barytonista Armin Weltner (písali sme o tom TU…).

Siegmund Grünfeld, zdroj e-jirgens.de

V sezóne 1919 – 1920 bol sólistom súboru Károly Polgára v Bratislave. V roku 1920 spieval v Berlíne sólo v Mozartovom Requiem (dirigent Dr. Kurt Singer) a v Beethovenovej 9. symfónii (dirigent Edmund Meisel). Od roku 1921 pôsobil v divadle v Berlíne, pohostinsky vystupoval v Stuttgarte, Drážďanoch, Kolíne nad Rýnom, Hannoveri a Saarbrückene, napr. vo Weberovom Čarostrelcovi, Verdiho Traviate, Puccinihío Bohéme a i.

V tridsiatych rokoch sa s nemeckou operou pod vedením Maxa von Schillingsa zúčastnil na opernom turné v Amerike, vystúpil aj na dvoch koncertov v New Yorku. Pre nemecké hudobné spoločnosti Artiphon a Parlophone nahral v Berlíne gramoplatne s áriami z Pucciniho ToscyBohémy, Verdiho Maškarného báluRigoletta, d´Albertovej Nížiny, Nicolaových Veselých paní z Windsoru a z Wagnerových opier ValkýraMajstri speváci norimberskí.

V Nemeckom divadle v Brne Grünfeld spieval v opere Maxa von Oberleithnera Železný Spasitel (Der eiserne Heiland, 1924). V opere SND spieval s veľkým úspechom Gounodovho Fausta (1926). Až do roku 1931 pravidelne účinkoval najmä na dobročinných koncertoch v Bratislave, kde preukázal zmysel pre štýl, vzorné frázovanie a nuancovanie, umocnené decentným, oduševneným prednesom. Informácie o jeho ďalšej profesionálnej činnosti a osobnom živote nie sú známe.

V Redute uviedol Polgár Goldfagenovu melodickú operu Sulamith (1920) so znamenitou Juci Holdy v titulnej úlohe. Ilonka Budai stvárnila Abigail, László Asszonyi Absolona. Originálnu židovskú náboženskú pieseň Kol Nidre s citom interpretoval Grünfeld. Režisérom bol Gyula Bérczy, tance naštudovala Gyuláné Berczi. Károly Fischer za dirigentským pultom odviedol so zoštíhleným orchestrom dobrú prácu, pozoruhodný výkon podal aj zbor.

Absencia vhodných interpretov v činohernom súbore sa negatívne prejavila pri zostavovaní repertoáru. Napr. náročná hra Shakespearovho Kupca benátskeho (1919) bola nad sily súboru, zaujal iba talentovaný Béla Pogány ako Shylock. Úspešnejšie boli menej náročné tituly akou bola Knoblauchova satira Faun (1919) v hlavnej úlohe Silvaniho s obľúbeným hercom Károlym Somogyim, ktorý sa po roku vrátil do súboru. Majstrovský výkon podal podľa tlače Kálmán Faludi ako Sancho Panza v novej hre Sancho Panza királysága (Kráľovstvo Sancha Panzu, 1919) v adaptácii Cervantesovho románu od Menyhérta Lengyela s hudbou dirigenta Károlyho Fischera.

Ďalšou maďarskou novinkou bola dráma Sándora Hevesiho Császár és komédiás (Cisár a komediant, 1919) v réžii Bélu Pogányho. Z novej modernej dramatickej tvorby vzbudilo záujem dobré naštudovanie najúspešnejšej naturalistickej drámy rakúskeho autora Karla Schönherra A nöstényördog (Diablica – Der Weibsteufel), príbeh ženy medzi dvomi mužmi s Mariskou Takács, Bélom Poganym a Somogyim.

V Rostandovej hre A sasfiók (Orlík – L´again, 1919) zo života Napoleonovho syna Františka I., prezývaného Orlík, excelovali Rezső Homonnai v postave Napoleonovho syna a Béla Pogány ako Metternich (hra bola napísaná pre Sarah Bernhardt, ktorá hrala titulnú úlohu na premiére v roku 1900 v Paríži).

Tlač vyzdvihla aj kvalitné naštudovanie expresionistickej tragikomédie dánskeho autora Svena Langa Sámson és Delila (Samson a Dalila – Samson og Dalila, 1920), réžiu a zároveň predstaviteľa Samsona Bélu Pogádyho, výkon Ferike Pásztor ako Dalily. U obecenstva mali úspech sentimentálne hry ako napr. situačná komédia francúzskych autorov Cailavetta a Flersa Utazás Regényországba (Rozkošná príhoda – La belle aventure, 1919), kde podali dobré výkony Pásztor, MariskaTakács a Rezső Homonnai.

Od 1. decembra 1919 začali pohostinské vystúpenia Nemeckého divadla z Brna riaditeľa Rudolfa Beera a predstavenia oboch súborov sa až do konca februára 1920 striedavo uvádzali v budove divadla a Reduty. Súčasne od decembra usporadúval Polgár vo veľkej sieni Reduty umelecké večery, zostavené z úryvkov ľudových hier so spevom v interpretácii členov súboru s klavírnym sprievodom Károlyho Fischera a Károlyho Albrechta. Na ďalších večeroch spoluúčinkoval napr. Siegmud Grünfeld s klavírnym sprievodom bratislavského profesora Mestskej hudobnej školy Josepha Groera, huslistka Erzsi Szépházi, či tanečnica Zseni Barényi.

Na záver sezóny uviedol súbor populárnu ľudovú hru so spevmi A vereshaju (Rusovláska, 1920) od Sándora Lukácsyho s Juczi Holdy, ktoré bolo rozlúčkovým predstavením spoločnosti Károlyho Polgára v Bratislave.

Hiradó, 28. 2. 1920, r. 33, č. 49, s. 6

Po založení Slovenského národného divadla (písali sme o tom TU…) mali nemecké i maďarské súbory stále vyhradenú časť sezóny v budove divadla, ktorá sa v priebehu rokov postupne znižovala. Od sezóny 1929 – 1930 malo SND už desať mesiacov riadnej sezóny, nemecké a maďarské súbory mali vyhradené v celej sezóne po jednom dni v týždni.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Mestské divadlo v Prešporku

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár