Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (10)

Desiata časť seriálu o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 sleduje činnosť Károlyho Polgára v piatej sezóne. Prvá svetová vojna mala dosah na krátenie sezóny a zrušenie predstavení v Aréne, ale aj na personálne zmeny v súbore, v dôsledku čoho chýbali na repertoári operné predstavenia. Zaujímavým experimentom sezóny bolo striedanie tzv. klasického a ľudového cyklu viac či menej úspešných predstavení.

Sezóna 1915 – 1916

Skúseného dirigenta Károlyho Fischera nahradil Béla Nagypál, pôsobiaci v súbore Károlyho Polgára v roku 1908. Novými členmi súboru spoločnosti Károlyho Polgára sa stali subreta Nusi Aranyossy, Stefi Csengery, Olga Bartos, Imre Falus, Károly Faludi a Kálmán Faludi. Na otvorenie sezóny vybral Polgár novú úspešnú operetu z Budapešti s peknou hudbou od Aladára Rényiho Tiszavirág (Kvet Tisy, 1915) na libreto Istvána Bródyho a Lászla Vajdu, ktoré však bolo podľa kritiky bez ducha a vtipu. V réžii Gyulu Bércziho a v hudobnom naštudovaní novo angažovaného dirigenta Bélu Nagypála sa v postave markízy Beau-Chateau uviedla nová subreta Nusi Aranyossy, speváčka s príjemným hlasom a decentným hereckým výrazom.

Páčil sa aj dobrý a elegantný barytonista Imre Falus v hlavnej úlohe, Stefi Csengery a Nicolae Bretan, ktorý sa po roku opäť vrátil do súboru. (Viac o ňom TU…). Aranyossy bola temperamentnou Suzi v Kálmánovej operete Zsuzsi kisasszony (Slečna Suzi, 1915), zaujala aj v banálnej operete Rudyarda Stona Lotti ezredesei (Lottyho plukovník, 1915) s Kálmánom Faludim v hlavnej úlohe.

Vo vypredanej sále divadla sa uvádzala opereta Legénybucsu (Rund und die Liebe – Všetko o láske, 1915) Oscara Strausa s excelentným výkonom Ferike Pásztor v postave komtesy Stelly. Tanečným prejavom upútala Aranyossy ako Stefi, jej žoviálneho otca Bachmeiera stvárnil Guyla Bérczy, súčasne režisér inscenácie. Príjemný zážitok a nevtieravý humor priniesla divákom nová opereta Roberta Winterberga Czöke csaba (Die schöne Schwedin – Pekná Švédka, 1915) na duchaplné libreto Juliusa Brammera. Kritika ohodnotila aj výkony účinkujúcich Károly Faludiho, Imre Falusa a Kolomana Faludiho, ako aj dám Nusi Aranyossy a Ferike Pásztor.

Nová opereta Oscara Strausa A bájos ismeretlen (Die schöne Unbekannte – Krásna neznáma, 1916) s melodickou hudbou na libreto Leopolda Jacobsona a Lea Waltera Steina bola priaznivo prijatá aj zásluhou výkonov účinkujúcich, očarujúcej Nusi Aranyossy, pekným speváckym prejavom Ferike Pásztor, ale aj Imre Falusa, Kolomana Faludiho, Nicolae Bretana (1916). Kritika uvítala premiéru senzačnej novinky z Viedne i Budapešti Császárné (Na rozkaz Jej výsosti – Auf Befehl der Herzogin, 1915) s originálnou hudbou Bruna Granichstaedtena na pútavé libreto Leopolda Jacobsona a Roberta Bodanzkého. Operetu vo vkusnej scénickej výprave hudobne naštudoval Béla Nagypál v réžii Károlyho Polgára, ktorý súčasne hral postavu bohatého mäsiara Weisskappla. V hlavnej úlohe mladej cisárovnej vynikla Ferike Pásztor.

Poslednou novinkou sezóny bol najnovšia opereta Alberta Szirmaia Mágnás Miska (Magnáš Miško, libreto Károly Bakonyi a Elek Kaszó, 1916), vtipný príbeh z maďarského vidieckeho prostredia, ktorá sa po premiére v Kráľovskom divadle Budapešti pre mimoriadny záujem obecenstva hrala denne vo vypredanom divadle. Pod taktovkou Bélu Nagypála mali najväčší úspech talentovaný, s vkusom hrajúci Kálmán Faludi v hlavnej úlohe a pôvabná Nusi Aranyossy (Marcsa). V ďalších úlohách účinkovali Ferike Pásztor (Rolla) a Kálmán Faludi (István). Szirmaiho podmanivá hudba a piesne Andora Gábora sa stali hitmi, operetu uvádzali v šesťdesiatych až deväťdesiatych rokoch minulého aj slovenské divadelné scény v Prešove, Banskej Bystrici a v Košiciach.

V Lehárovej obľúbenej operete Eva (1915) v réžii Gyulu Bercziho podali prvotriedne výkony Nusi Aranyossy, Kálmán Faludi a Imre Falus. Úspech u obecenstva mala obľúbená opereta – posse Jeana Gilberta A lengyel menyecske (Die polnische Wirtschaft – Poľské hospodárstvo, 1915) s dirigentom Nagypálom, Ferike Pásztor a Nusi Aranyossy. Na repertoári boli aj staršie divácky úspešné diela, napr. opereta Jenő Huszku Nemtudomka (1915), kde hlavnú úlohu s dievčenským čarom stvárnila mladá Olga Bartos, ako aj Zerkovitzova opereta Aranyeső (Zlatý dážď, 1916) s Ferike Pásztor.

V Kálmánovej operete A cigányprímás (Cigánsky primáš – Der Zigeunerprimas, 1916) obľúbený herec Dezső Földes v hlavnej úlohe zabával divákov svojím humorom a tancom. Földes upútal aj v postave Baga v Kacsóhovej spevohre János vitéz (1916). V melodickej Lehárovej operete A drótostót (Drotár, 1916) zaujal Koloman Faludi v postave Pfefferkorna a v Jacobiho Sybille (Szibill, 1916) krásnym hlasom a hereckým prejavom Nusi Aranyossy v titulnej úlohe.

Akvíziciou sezóny bol omladený činoherný súbor Károlyho Polgára, čo sa pozitívne odrazilo na kvalitatívne vyššej úrovni činoherných inscenácií. Polgár začal pokusne realizovať tzv. klasický cyklus, v rámci ktorého uvádzal klasické dramatické drámy a komédie v kvalitnom naštudovaní. Po úspechu klasického cyklu uviedol Polgár v novembri aj cyklus ľudových hier, resp. ľudových hier so spevmi a striedanie cyklov pokračovalo až do konca sezóny.

Na repertoári nechýbali ani nové hry z repertoáru budapeštianskych divadiel. Prvou bola premiéra Bródyho romantickej hry Lyon Lea (1915) s novými členmi Flórou Deák a Zsigmondom Nyikos. Flóra Deák stvárnila aj hlavnú úlohu vo Földesovej novej veselohre Lilka Grünová (Grün Lili, 1915). V Lengyelovej komédii Tanečnica (A táncosnő, 1916) vytvorila hlavnú úlohu temperamentná Mariska Takács. Ako poslednú maďarskú novinku uviedol Polgár Molnár hru s vojnovou tematikou Biely oblak (A fehér felhő) s Moliérovou veselohrou Nútená svadba (A kénytelen házasság – Le Mariage forcé, 1916).

Prvým predstavením klasického cyklu bol Shakespearov Kráľ Lear (Lear király, 1915) s výnimočným, do hĺbky prepracovaným výkonom mladého herca Jenő Dózsu v titulnej úlohe. Dózsa stvárnil aj titulnú postavu zo Shakespearovho Kupca benátskeho (A velencei kalmár 1915), zaujal ako Jago v ďalšej hre veľkého divadelného mága Othello (1915) s Imre Ladányim v titulnej postave. Inscenačne neinvenčná bola Zimná rozprávka (Téli rege – The Winter´s Tale, 1916). Pozoruhodne vypracoval Jenő Dózsa postavu Nathana z Lessingovho Múdreho Nathana (Bölcs Náthán – Nathan der Weise, 1915) a Karla Moora v Schillerových Zbojníkoch (A haramiák – Die Räuber, 1916) s Károlym Polgárom ako Franzom Moorom.

V titulnej úlohe Schillerovej Márie Stuartovej (Maria Stuart, 1915) príjemne prekvapila mladá Márta Verő (1915). Pekné charakterové postavy v Hebbelovej tragédii Judith (1916) vytvorili Mariska Takács, Imre Ladányi a Kálmán Faludi. Jenő Dózsa výborne vystihol charakter hrdého a tvrdohlavého bohatého sedliaka v historickej dráme Calderona de la Barcu Sudca zalamejský (A zalameai biró El alcalde de Zalamea, 1916). Dózsa bol aj skvelým kastílskym kráľom v Grillparzerovej Židovke z Toleda (A toledói zsidónő – Die Jüdin von Toledo, 1916), ktorú aj režíroval. Úspech u publika mala Moliérova komédia Lekárom proti svojej vôli (A botcsinálta doktor – Le médicin malgré lui, 1916) s výborným Kolomanom Faludim v postave Sganarella.

Z tvorby maďarských autorov súbor uviedol nenáročnú komédiu Lajosa Dóczyho Csók (Bozk, 1915), ktorá však poskytla publiku príjemnú zábavu. Vo Vörösmartyho romantickej dráme Marot bán (1915) zaujal v hlavnej úlohe Imre Ladányi. V rámci cyklu uviedol Polgár Kisfaludyho komédiu z vidieckeho prostredia A pártütök (1915). V Madáchovovej Tragédii človeka (Az ember tragédiája, 1915) hrali hlavné postavy pred vypredaným hľadiskom Imre Ladányi (Adam), Mariska Takács (Eva) a Károly Polgár (Lucifer). Polgár stvárnil aj postavu Krisztyána v Jókaiho dráme Zlatý človek (Az arany ember, 1915). Titulnú postavu v dráme Katónu Bánk bán (1916) vytvoril Imre Ladányi, ďalšie postavy stvárnili Károly Polgár (Biberach), MariskaTakács (Melinda), József Dózsa (Patúr), Janka Verő ( Gertrud).

Po úspechu klasického cyklu začal Polgár v novembri striedavo zaraďovať do programu aj tzv. cyklus ľudových hier, pestrú paletu divácky populárnych ľudových hier so spevmi poskytujúcich divákom príjemné osvieženie v ťažkých vojnových časoch. S pozitívnym ohlasom kritiky i divákov sa stretlo prvé predstavenie romantickej hry Ede Szigligetiho A lelenc (Duch, 1915), pozornosti sa tešili Janka Verő a Károly Polgár v charakterovej úlohe Bertóka. Riaditeľ Polgár hral aj postavu ctihodného farára Benedeka v ľudovej hre so spevmi Árpáda Pásztora A harang (Zvonček, 1915).

Najlepšou Polgárovou postavu bol Csorba Márton v Csepreghyho hre A sárga csikó (Žlté žriebä, 1916), v ktorej ako hosť debutovala subreta s peknou vokalizáciou Terus H.-Szalma ako Erzsike. Terus H.-Szalma zaujala vitálnou hrou v Szigligetiho hre A csikós (Pastier, 1916), kde vďačnú úlohu starého pastiera stvárnil Bérczy. Hrala aj hlavnú úlohu rusovlásky Katy v populárnej hre svojho času obľúbeného autora Sándora Lukácsyho A vereshaju (Rusovláska, 1916). V hre Adolpha L´Arronga Az én Lipótkám (Mein Leopold – Môj Leopold), s podtitulom obraz zo života s hudbou, uplatnil v hlavnej úlohe svoj zmysel pre komické situácie a humor Károly Somogyi, dobrý výkon podal aj v hre Ede Szigligetiho A szökött katona (Dezertér, 16. 12. 1915).

V hlavnej úlohe hry Istvána Géczyho Az ördög mátkája (Diablova nevesta, 1916) dostala príležitosť prezentovať sa spevom i tancom Nusi Aranyossy. V novej veselohre Andora Gábora Ciklamen (Cyklámen, 1916) v štýle ľahkej francúzskej komédie sa uplatnila výborne hrajúca Mariska Takács v dvoj úlohe manželky a herečky Magdy. V ľudovej hre Gergelyho Moldována Flórika szerelme (Flórikina láska, 1916) sa peknými piesňami a originálnymi tancami prezentovali Nusi Aranyossy, Kálmán Faludi a Nicolae Bretan. V tejto sezóne usporiadal Károly Polgár aj charitatívne predstavenia. Vojakom odchádzajúcim na front bola venovaná melodická opereta Aladára Renyiho A kis gróf (Malý gróf, 1915). Dve dobročinné predstavenia, Kálmánova romantická opereta Az obsitos (Na dovolenke, 1916) a maďarská ľudová hra Ede Tótha A falu rossza (Dedinský zloduch, 1916) sa uvádzali v prospech zranených vojakov z miestnych nemocníc.

V Prešporku známy a obľúbený dlhoročný hosť z Budapešti Oszkár Beregi (písali sme o ňom TU…, TU…, TU… a TU…), opäť exceloval v Shakespearovom Hamletovi (1916) a v postave Romea v tragédii Romeo a Júlia (1916) kde bola jeho partnerkou Erzsi Mátray, mladá herečka budapeštianskeho Národného divadla s prirodzeným talentom a elegantným vzhľadom. Majstrovské výkony podal Árpád Ódry z Národného divadla v Budapešti, o desaťročie neskôr známy predstaviteľ veľkých tragických postáv svetovej dramatiky. Stvárnil nadporučíka Tárjana Gidu v Herczegovej hre A dolovai nábob leánya (Dcéra náboba z Dolova, 1916, neskôr známej aj z filmovej verzie), redaktora Ráthyho v burleske A három testőr (Traja strážcovia, 1916) a v hre Mihályho Klappa Rosenkrantz és Güldestern (Rosenkrantz a Güldestern, 1916) vytvoril postavu Rosenkrantza. (1916).

Dobrý výkon podal aj ďalší hosť činohry Emil Fenyvesi z budapeštianskeho Vígszinházu v postave štátneho zástupcu v naturalistickej hre Paula Lindaua Egy test, két lélek (Jedno telo, dve duše – Der Andere, 1916) a v charakterovej úlohe starého Timára v dráme Sándora Bródyho Timár Liza (1916). V rozlúčkovom predstavení sezóny Cyklámen (Ciklámen, 1916) od Andora Gábora mali diváci opäť možnosť obdivovať klasicky kvalitné výkony v Prešporku známeho manželského hereckého páru z Budapešti Elly Kertész v postave Magdy a Sándora Gótha ako Lehotaia (písali sme o ňom TU… a TU…

Podľa referencií v tlači bola sezóna aj v ťažkých časoch finančne úspešná. Recenzenti s uznaním konštatovali, že Károly Polgár neuvádzal iba nenáročný, v tom období módny, často naivný repertoár z repertoáru budapeštianskych divadelných scén, ale aj netradičnú a náročnejšiu tvorbu v cykle klasických hier, čo sa prejavilo zvýšenou návštevnosťou publika.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová