V predchádzajúcej časti série článkov o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 sme zaznamenali pôsobenie spoločnosti nemeckého riaditeľa Paula Blasela v rokoch 1903 – 1919. V ďalších častiach sa budeme venovať umeleckej činnosti maďarských divadelných spoločností, ktoré pôsobili v Prešporku do roku 1920. V období pôsobenia prvého riaditeľa Mihályho Szendreya (1902 – 1905) bola významnou kultúrnou udalosťou prešporského hudobného života premiéra opery Gézu Zichyho Alár, pohostinské vystúpenia viacerých známych operných umelcov z opery Budapešti a atraktívnej rodáčky z Terstu s krásnym hlasom, vystupujúcej pod menom grófka Italia Vasquez-Molina.
Mihály Szendrey (1902 – 1905)
Mihály Szendrey (vlastným menom Strassznoff, 1866 – 1956) študoval na hereckej akadémii v Budapešti, kde bol žiakom dramatika Gergely Csikyho. V roku 1886 začal hereckú dráhu v Székesfehérvári u Friaditeľa Józsefa Komlóssyho a vypracoval sa na prvotriedneho herca. Bol tajomníkom a hercom spoločnosti Andrása Leszkayho z Aradu, ktorá v letných mesiacoch 1899 pohostinsky vystupovala v Košiciach.
Košice sa v tom čase pripravovali na otvorenie novopostaveného divadla a keď mesto vypísalo súbeh na riaditeľa, získal budovu a zorganizoval svoju spoločnosť. Po otvorení divadla hrou Józsefa Katonu Bánk – bán v predvedení budapeštianskeho divadla Nemzeti Szinház začal Mihály Szendrey v októbri 1899 prvú sezónu. Po trojročnom pôsobení v Košiciach sa v roku 1902 rozlúčil vo svojej najobľúbenejšej postave v inscenácii Bissonovej veselohry Az államititkár úr (Štátny tajomník).
Prišiel do Prešporka (1902 – 1905) a súčasne mal v prenájme divadlá v Šoprone a Rijeke. Vystupoval aj v ďalších rumunských mestách Târgu Mureş, Sibiu, Satu Marer, Temešvár a Oradea. Dlhé roky bol poradcom Maďarského štátneho združenia hercov.
Mihály Szendrey (1902 – 1905),
zdroj: wikipedia
V prvej sezóne svojho pôsobenia v Prešporku sa Mihály Szendrey usiloval zostaviť pestrý činoherný, operetný a operný repertoár, aby vyhovel vkusu nemeckého i maďarského publika. Zameral sa najmä na diela úspešne uvádzané v budapeštianskych divadlách, ako bola napr. opereta Katalin maďarských autorov Izidora Béldiho a Jeno Fejéra, módna francúzska opereta Adam a Eva Ernesta Bluma a Raoula Tochého, nechýbal Suppé (Model), Millöcker (Viceadmirál), Hervé (Lili), Heiberger (Bál v opere) a Straussove operety (Netopier a Cigánsky barón), či Sidney Jones (San Toy). Uviedol aj operetu Fifine od mladého prešporského advokáta a príležitostného skladateľa Aurela Schwimmera (16. decembra 1902, libreto autor, dirigent Simon Kemény) so sviežou a iskrivou hudbou, ktorá sa však nestretla s takým úspechom ako jej premiéra v Budapešti.
Prvým operným predstavením bol Verdiho Trubadúr (1902) s dirigentom Józsefom Feketem. Azucenu spievala Frida Korányi, známa z predchádzajúcich sezón, ďalšie postavy vytvorili Vilma Vlassák (Leonora), tenorista s dobrou technikou Jenő Déri (Manrico) a Zsigmond Mányai (Luna). Kritika mala kritické pripomienky k nízkej úrovni spôsobenej nedostatočnou prípravou jednotlivých predstavení, ktorým chýbala zohranosť účinkujúcich. V repríze v postave Azuceny podala presvedčivý výkon hosťujúca obľúbená prešporská rodáčka Irma von Spányi.
V titulnej postave Gounodovho Fausta vynikol Jenő Déri, tenorista s príjemným mäkko znejúcim hlasom. Déri sa uplatnil aj ako Don José, Canio, Max z Čarostrelca, Manrico, Lenskij, Hoffmann a Turiddu. V Gounodovej opere sa páčil aj Zsigmond Mányai v postave Mefista, ktorý spieval aj Alfia v Mascagniho Sedliackej cti. V decembri dostal Mányai angažmán do Theater an der Wien, kde spieval v premiére opery Karla Weisa Poľský žid. Z ďalších titulov uviedol Szendrey Leoncavallových Komediantov a Offenbachove Hoffmannove poviedky.
V Rosiniho Barbierovi zo Sevilly podala výborný výkon Margit Payer ako Rosina. Skvelý bol Ferenc Mihályi ako Figaro a jeden z najlepších buffo basistov Ferencz Hegedüs stvárnil Bartola. V Goldfadenovej Sulamith spievala titulnú úlohu Ilona Szőnyey. Z pohľadu kritiky bol na kvalitatívne vyššej úrovni Čajkovského Eugen Onegin (1902) so sólistom budapeštianskej opery Vilmosom Beckom, barytonistom s teplou farbou hlasu a dobrou vokálnou technikou. Najviac sa páčil v záverečnom duete, kde mal aj skvelú partnerku Vilmu Vlassák (Tatiana), sopranistku s veľkým hlasom. V hudobnom naštudovaní Józsefa Feketeho spieval Lenského Jenő Déri, Oľgu Frida Korányi, Triqueta Károly Faludi a barytonista József Hunyady úspešne zvládol náročnú áriu Gremina.
Vilmos Beck študoval kompozíciu a klavír v Budapešti, spev v Paríži. Debutoval v titulnej úlohe Thomasovho Hamleta v Kráľovskej opere v Budapešti (1892). Od roku 1901 pohostinsky vystupoval vo viedenskej Dvornej opere, tu spieval o. i. Albericha vo Wagnerovom Zlate Rýna, potom v Paríži Telramunda v Lohengrinovi (1908) a i. Pohostinsky často vystupoval vo Švédsku, v roku 1921 opäť vo viedenskej Staatsoper ako Verdiho Rigoletto a Nelusko v Meyerbeerovej Afričanke. Účinkoval v operných predstaveniach i na koncertoch vo Veľkej Británii a Taliansku. Od roku 1910 až do svojej smrti pôsobil v opere v Chicagu.
Eugen Onegin, Hiradó, roč. 15, 20. 11. 1902, č. 267, s. 4
Významnou udalosťou sezóny bola premiéra romantickej opery Gézu Zichyho Alár (29. decembra 1902), ktorý bol súčasne i autorom libreta na námet príbehu tragickej lásky z trinásteho storočia. Na premiére sa zúčastnili mnohí prominentní hostia, arcivojvodkyňa Mária Anna, princezná rakúska a jej snúbenec, budúci manžel princ Parmský, rodičia snúbencov a ďalší príslušníci rodiny.
V hudobnom naštudovaní temperamentného Miksu Kovácsa titulnú postavu Alára Véghelyiho brilantne spieval Jenő Déri. Ďalšie postavy stvárnili József Hunyady (Béla), Ilona Szőnyey (Ilona), Frida Korányi (Rumi), Vilma Vlassák (Erzsébet). Súčasťou opery boli veľké baletné scény, sóla tancovali tanečnice z Kráľovskej opery z Budapešti Hermin Kiss a Róza Reiss. Premiéra za osobnej účasti autora mala veľký úspech u obecenstva, ktoré nešetrilo ováciami.
G. Zichy, Alár, Pressburger Zeitung, roč. 139, 29. 12. 1902, č. 356, s. 4
Druhú sezónu začal Mihály Szendrey už v auguste v petržalskej Aréne s činoherným repertoárom, v septembri predstavenia pokračovali v divadle. V operetnom repertoári prevažovali maďarské operety a tvorba známych skladateľov (Johann Strauss, Edmond Audran, Robert Planquette). Umelecký zážitok poskytol divákom taliansky tenorista Alessandro Bonci, ktorý žal úspechy na svetových operných scénach Milána, Viedne, Berlína, Londýna, neskôr i v newyorskej Metropolitnej opere.
Na recitáli s klavírnym sprievodom známeho nemeckého pianistu Oskara Dienzla (1903) zaspieval dve ukážky z tvorby Davida Feliciena (Hymnus na noc zo symfónie Le Létres a áriu z opery Lalla Roukh). Pokračoval áriou Ferranda z Mozartovej opery Così fan tutte a nádherne predniesol áriu Rudolfa z Pucciniho Bohémy. Ária Cielo e mar z Ponchielliho Giocondy a vojvodu z Verdiho Rigoletta boli ukážkou majstrovského bel canta, ktoré publikum odmenilo búrlivým potleskom.
V operných inscenáciách vystupovali hosťujúci sólisti z Kráľovskej opery v Budapešti. V Gounodovom Faustovi pod taktovkou Miksu Kovácsa predviedol Rikkard Kornay ako Mefisto svoj vo všetkých polohách znelý bas. Margarétou bola Adél Krausz z Berlína, ktorá sa najviac páčila v šperkovej árii. V Offenbachových Hoffmannových poviedkach spievala Stellu-Olympiu-Antoniu speváčka s dobrou technikou a adekvátnym hereckým prejavom Ilonka Szoyer, ktorá triumfovala ako Olympia.
Szoyer bola aj vynikajúca Nedda v Leoncavallových Komediantoch. V prológu sa zaskvel domáci sólista súboru József Hunyady. Pôvodom talianska mezzosopranistka pôsobiaca v Budapešti, Viktoria P. Bartolucci, umelkyňa so skvelou technikou, dobre ovládaným a zvučným hlasom, dostatočne znelým aj v hlbokej polohe, spievala titulnú úlohu Bizetovej Carmen. Mala aj dobrých partnerov Viktora Dalnokiho (Escamillo), Margit Payer (Micaela) a osvedčeného Dériho (Don José).
Na výbornom predstavení Rossiniho Barbiera zo Sevilly so sopranistkou s krásnym hlasom Margit Payer ako Rosinou mal zásluhu dirigent Árpád Tilger. Vo Weberovom Čarostrelcovi účinkovala Etelka Benkő v úlohe Agáty a Dávid Ney ako Gašpar. Dávid Ney spieval ešte Miklósa Garu v Erkelovej opere Hunyadi László, jeho dcéra Hermin Ney stvárnila postavu Erzsébet, titulnú postavu spieval Jenő Déri. Uznávaná verdiovská interpretka Margit Kaczér potvrdila svoje spevácke kvality ako Leonora vo Verdiho Trubadúrovi, kritika vyzdvihla aj výkony Lili Szántó (Azucena), Viktora Dalnokiho (Luna) a Kálmána Gáthyho (Ferrando). Déri (Manrico) musel brilantne zaspievanú strettu opakovať.
Novinkou bola opera maďarského skladateľa a dirigenta Jenő Sztojanovitsa Ninon (11. januára 1904) uvedená pred koncom sezóny v rámci benefičného predstavenia tenoristu Jenő Dériho. Premiéra opery v dvoch dejstvách bola v roku 1898 v maďarskom Kráľovskom divadle v Budapešti. Príbeh tragickej lásky podľa drámy Zotána Thuryho spracoval libretista Emil Ábrányi. Námetom pripomínala Sedliacku česť a hudobnú inšpiráciu našiel skladateľ v Erkelovi. Déri spieval Philippa a v titulnej postave Ninon zaujala významná maďarská sopranistka Ilona Bárdossy z Budapešti.
Margit Payer (1875 – 1916), zdroj: operaszubjektiv.hu
V poslednej sezóne pokračoval Mihály Szendrey v uvádzaní maďarských operiet a titulov z predchádzajúcich sezón. Operety sa prvý rok hrali aj v petržalskej Aréne, kde sa v predchádzajúcom období uvádzali iba činoherné predstavenia. Okrem Lehárovho Drotára (A drótostót), známeho z úspešného Blaselovho nemeckého predvedenia v roku 1903, viac TU…), uviedol súbor operety Johanna Straussa (Netopier, Jarný vzduch), Planquetta (Rip van Winkle), Jonesa (Gejša), Hervého (Mam’zelle Nitouche), vo Viedni úspešnú operetu Raoula Madera Das Garnisonsmädel (Dievča z posádky, pod názvom Huszárvér) a i.
Operný repertoár bol zostavený z osvedčených titulov a takisto za účasti viacerých hosťujúcich umelcov Maďarskej kráľovskej opery z Budapešti. V Hoffmannových poviedkach vystúpila Melissa Tomory (Stella-Olympia-Antonia), speváčka s dobre školeným, zvučným hlasom veľkého rozsahu. V Bizetovej Carmen sa páčila vášnivá Carmen Margit Fenyvessy s peknou tmavou nízkou polohou, ktorá podala dobrý výkon ako Azucena vo Verdiho Trubadúrovi. Micaelu spievala Malvin Kann, ktorú publikum poznalo z čias jej pôsobenia v spoločnosti Ivána Relleho. (Viac TU…).
V Erkelovej opere Hunyady László stvárnila postavu Erzsébet primadonna budapeštianskej opery Teréz V. Krammer, sopranistka s mohutným flexibilným hlasom veľkého rozsahu. Krammer podala skvelý výkon i v postave Rosalindy v Straussovom Netopierovi. Obľúbená Ilonka Szoyer, speváčka s farebným hlasom a štýlovou interpretáciou, spievala opäť Neddu v Komediantoch.
Teréz Krammer (1868 – 1934), zdroj: csomor.hu
Exkluzívnym hosťom bola ďalšia primadona Kráľovskej opery v Budapešti Italia Vasquez-Molina, rivalka Teréz V. Krammer. Speváčka disponujúca farebne bohatým a mäkko znejúcim hlasom veľkého rozpätia, oslňujúcimi výškami, s vynikajúcou technikou bel canta očarila kritiku i publikum ako Margaréta vo Faustovi a Leonora v Trubadúrovi. V postave Rechy z Halévyho Židovky ocenila kritika vo všetkých polohách vyrovnaný, výrazovo bohatý, expresívny hlas umelkyne, aký už dlho v divadle nebolo počuť. Bola aj skvelou dramatickou Santuzzou z Mascagniho Sedliackej cti.
Italia Vasquez (vlastným menom Ucelli, 1867 – 1945), rodáčka z talianskeho Terstu, začala študovať hru na klavír, neskôr spev u Alfonsa Damiho v Ženeve. V sezóne 1889 – 1990 vystupovala na koncertoch v Budapešti a pod prezývkou „spievajúca grófka“ vyvolala svojím krásnym hlasom i pôvabným zjavom obdiv a nadšenie v odborných kruhoch. V Štátnej opere v Budapešti debutovala v roku 1893 ako Nedda v Leoncavallových Komediantoch. Čoskoro sa stala poprednou dlhoročnou sólistkou budapeštianskej opery, kde spievala dramatické sopránové úlohy (Verdiho Aida a Amelia z Maškarného bálu, Santuzza z Mascagniho Sedliackej cti a iné), naštudovala Wagnerovu Isoldu (Tristan a Isolda), Alžbetu (Tannhäuser), Elsu (Lohengrin) a Sieglindu (Valkýra).
Ako Valentina z Meyerbeerových Hugenotov hosťovala v Krollovom divadle v Berlíne (1900). Na pozvanie Gustava Mahlera, ktorý ju poznal z koncertných vystúpení, účinkovala vo viedenskej Dvornej opere vo Verdiho Aide (1902). Jej partnerom bol Leo Slezák ako Radames a predstavenie dirigoval Bruno Walter. V mníchovskej Dvornej opere spievala Donnu Annu v Mozartovom Donovi Giovannim (1904). Po skončení speváckej kariéry vyučovala spev v Budapešti.
Italia Vasquez-Molina (1869 – 1945), zdroj: mek.oszk.hu
Z pohľadu hudobnej kritiky prišlo počas pôsobenia riaditeľa Mihálya Szendreya k poklesu hudobnej úrovne a všeobecnému úpadku operných predstavení. Príčinu videli recenzenti v nedostatočnom personálnom obsadení súboru sólistov a zborového telesa i v nízkom počte orchestrálnych hráčov. Recenzenti mali pripomienky aj k repertoáru, zúženom na niekoľko opakujúcich sa titulov (Trubadúr, Carmen, Faust a i.). Výhrady mali aj voči vysokej cene vstupeniek na niektoré operné predstavenia s hosťami. Po konkurze získal koncesiu na ďalšie obdobie člen umeleckého súboru Mihályho Szendreya Péter Andorffi.
(pokračovanie)
Pripravila: Elena Blahová-Martišová
