Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (7)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Siedma časť série článkov o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 pokračuje v mapovaní druhej sezóny činnosti Károlyho Polgára v rokoch 1912 – 1913. V tomto období sme zaznamenali prvé maďarské uvedenia Pucciniho opier BohémaMadame Butterfly, javiskové debuty dvoch žiačok Irmy von Spányi Helene Holub a Erzsike Masznyik, v letnej Aréne premiéru revue Ernő Vajdu s názvom Pressburgtól – Pozsonyig. Niekoľko pohostinských vystúpení absolvoval rumunský tenorista Achilles Saia, udalosťou opernej sezóny bolo hosťovanie sólistu opery v Drážďanoch, komorného speváka Dezidera Zádora, rodáka z Hornej Krupej v okrese Trnava.

Sezóna 1912 – 1913

Svoju druhú sezónu otvoril Károly Polgár (písali sme o ňom TU…) dňa 2. októbra 1912 slávnostným predstavením Millöckerovej operety Žobravý študent s novým dirigentom Károlym Hajósom. Vo vypredanom hľadisku sa v postave Laury uviedla subreta s príjemným, kvalitným hlasom Vilma Pataki. Pekným výkonom i zjavom zapôsobila ako Mimosa San v operete Sidneyho Jonesa Gejša. Po Suppého operete Boccaccio s Vilmou Pataki a pôvabnou pohybovo nadanou Karolou Tisza uviedol súbor ako novinky operety Grigri od Paula Linckeho a A kis barátnő (Die kleine Freundin) Oscara Strausa.

Károly Polgár
zdroj: Szinházi hét, 1, 20. 9. 1919, č. 6, a

Svoju premiéru v maďarskom jazyku mala Lehárova opereta Eva (14. decembra 1912) v skvelom hudobnom naštudovaní s vervou dirigujúceho Károlyho Fischera a vo výbornej réžii Gyulu Bérczyho. V titulnej úlohe kritiku zaujala speváckym a hereckým výkonom Mici F. Halmos, graciózna bola Karola Tisza (Pipsi). V ďalších postavách účinkovali Pál Nagy (Octave), Vilmos Sarkady (Dagobert) a Károlyi Somogyi (Prunelles). Inscenácia sa tešila mimoriadnej priazni publika. Podľa tlače veľmi dobrým predstavením bola Straussova opereta Noc v Benátkach opäť s dirigentom Fischerom a v réžii Bérczyho. Šarmantným Urbinom bol Pál Nagy, v hlavných ženských úlohách sa páčila Mici F. Halmos (Barbara) a Vilma Pataki (Annina). Ďalšie postavy stvárnili Berta H. Lévai (Agricola), Ernő Mihályi (Caramello) a Somogyi (Pappacoda).

Premiéru mala vo Viedni obľúbená novinka Edmunda Eyslera Az asszonyfaló (Der Frauenfresser, dirigent Iván Sándor, réžia Gyula Bérczy, 1913), kde opäť dominovala Vilma Pataki ako Mary. Najnovšia opereta Lea Falla A kedves Augusztin (Der liebe Augustin, 1913) s dirigentom Fischerom si získala priazeň domáceho publika zásluhou speváckeho prejavu očarujúcej Karoly Tiszy. V Kálmánovej operete Cigánsky primáš (A czigányprimás) účinkovali Desző Földesa (Rácz), Karola Tisza (Sari), páčil sa aj spevácky a tanečný výkon Vilmosa Sarkadyho. V Lehárovej Cigánskej láske pohostinsky vystúpila mladá talentovaná Olga Görög ako Zorika. Po speváckej stránke zaujala, stránka herecká bola poznamenaná jej neskúsenosťou.

V letnej Aréne uviedol Polgár o. i. Straussovho Cigánskeho baróna v novom obsadení s umelecky hodnotnými výkonmi Ernő Mihályiho (Bárinkay) a Irmy Marcelly (Saffi). Na programe bola aj Lehárova opereta Gróf z Luxemburgu rovnako s novým obsadením: Mici F. Halmos (Angele), Karola Tisza (Juliette) a Dezső Földes (Gróf René). Graciózna, pohybovo nadaná subreta Böske Balogh z Ľudovej opery v Budapešti vystúpila ako hosť v postavách Sari v Kálmánovom Cigánskom primášovi a Tildy v Eyslerovej operete Požierač žien (Az asszonyfaló), kde sa striedala s domácou Karolou Tisza. Po úspechu predstavenia z histórie Prešporku Ernő Vajdu a Károlyho Szeredaia-Grubera v predchádzajúcej sezóne Ez Pozsonyi ! (viac o tom sme písali TU…) uviedol Polgár pokračovanie revue týchto autorov pod názvom Pressburgtól – Pozsonyig (17. augusta 1913) a opäť v dekoráciách Gustava Wintersteinera. Historická revue so spevom a tancom bola zameraná na udalosti mesta akými boli napr. kongres prešporských pamiatkárov, či invázia napoleonských vojsk, duchaplná bola scéna so šachovým automatom Wolfganga Kempelena.

Pressburger Zeitung, 17. 8. 1913, roč. 150, č. 225, s. 10

Z klasického činoherného repertoáru kritika najvyššie hodnotila Shakespearov Sen noci svätojánskej s hudbou Felixa Mendelssohna Bartholdyho a v kvalitnom hereckom obsadení. Titulnú postavu v prvom uvedení Daudetovej komédie Sapfo v maďarskom jazyku v Prešporku interpretovala Olga Jászai. Poetickú hru Az aranyember (Zlatý človek) Mór Jókaia režíroval Károly Polgár a zároveň v nej hral úlohu Krisztyána Tódora. Za jeho pregnantný herecký výkon ho obecenstvo odmenilo búrlivým potleskom. V Shakespearovom Othellovi poskytli umelecký zážitok Imre Ladányi v titulnej postave, András Szöts (Jago) a Olga Jászai (Desdemona). Prvý raz uviedol Polgár v prešporskom divadle Hebbelovu tragédiu Judith (1912) v réžii Bélu Gózona s Olgou Jászai v titulnej úlohe.

Podobne ako v predchádzajúcej sezóne častým hosťom bol Oszkár Beregi z budapeštianskeho Národného divadla. Beregi nadchol obecenstvo, najmä prítomné dámy ako Ferdinand v Schillerovej dráme Úklady a láska (1913). So zmyslom pre Ibsenov štýl hral Oswalda Alwinga v Strašidlách. Hlboký umelecký zážitok poskytol Beregi v hlavnej postave Katonovej drámy Bánk bán, veľmi dobrý bol i riaditeľ Polgár ako Biberach. Z repertoáru Národného divadla v Budapešti uviedol Polgár antickú tragédiu s mytologickou tematikou Erínye (Az erinnyesek, preklad Jenö Ivánfi, 1913) od Leconta de Lisle s hudbou Julesa Masseneta, kde podal Beregi v postave Oresta opäť umelecky hodnotný herecký výkon. V letnej Aréne pokračoval Károly Polgár v uvádzaní ľudových hier a komédií populárnych autorov, ako Henri Bernstein, Paul Gavault, Gaston Armand de Caillavet, Pierre Wolff, v ktorých pohostinsky vystupoval známy herecký manželský pár z budapeštianskeho Vígshinházu Ella Kertész a Sándor Góth.

V prvom opernom predstavení sezóny vo Verdiho Traviate sa uviedla ako Violetta pekným, znelým hlasom a decentným hereckým výrazom Irma Marcella, ktorá v predchádzajúcej sezóne zaujala v Aréne ako hosť v postave Leonory z Trubadúra. Páčila sa aj ako Pucciniho Tosca s dirigentom Károly Hajósom. Pozitívne hodnotila kritika Polgárovo uvedenie Verdiho Aidy (1912) v majstrovskom hudobnom naštudovaní Károlyho Fischera, s vynikajúcou Irmou Marcellou v titulnej postave. Amneris bola Mici F. Halmos, speváčka a farebným hlasom s dobrou technikou, Ernő Mihályi spieval Radamesa, Ferenc Szende Ramfisa a barytonista s mohutným, expresívnym, farbeným hlasom Gyula Halmos Amonasra. Niekoľko predstavení spieval mladý tenorista Achilles Saia z opery v Bukurešti. Jeho mohutnému a farebnému hlasovému materiálu najviac vyhovoval Radames z Verdiho Aidy a Cavaradossi z Pucciniho Toscy. Turiddovi v Mascagniho Sedliackej cti a Caniovi v Komediantoch vtisol pečať originálnej talianskej vášne. Jeho rovnocennou partnerkou bola Irma Marcella ako Santuzza a Nedda. Saia bol výborným Manricom v Trubadúrovi, úspech mal aj ako Gounodov Faust, Vojvoda v Rigolettovi, menej sa páčil ako Alfréd v Traviate.

Pressburger Zeitung, 30. 10. 1912, roč. 149, č. 298, s. 5

Vo vypredanom hľadisku mala v Prešporku maďarskú premiéru Pucciniho Bohéma (29. novembra 1912) v hudobnom naštudovaní Károlyho Hajósa. Vynikajúci výkon po speváckej a hereckej stránke podala Irma Marcella (Mimi), rovnako skvelý bol Ferenc Szende (Marcel) i Ernő Mihályi (Rudolf), páčila sa aj Mici F. Halmos. V jednej z repríz debutovala ako Mimi (27. decembra 1912) členka speváckeho zboru Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Helene Holub, žiačka profesorky Irmy von Spányi, bývalej známej speváčky. Mladá umelkyňa s pekným a dobre školeným hlasom si získala priazeň publika svojím šarmom a prirodzenou hrou.

Hiradó, 25. 12. 1912, roč. 25, č. 296, s. 19

V predstavení Offenbachových Hoffmannových poviedok (1912) s Ernő Mihályim, mali svoju osobnú premiéru Irma Marcella (Giulietta), Vilma Pataki (Olympia) a Mici F. Halmos (Nicklas). Ako novinku uviedol Károly Polgár prvý raz v Prešporku ďalšiu Pucciniho operu Madame Butterfly v maďarskom jazyku pod názvom Pillangókisasszony (17. januára 1913), v hudobnom naštudovaní Károlyho Fischera (operu v nemčine uviedol v roku 1910 Paul Blasel). Irma Marcella v titulnej postave mala opäť príležitosť predviesť svoje spevácke schopnosti, po výrazovej stránke správne vystihla lyrické i tragické polohy partu. Výborne ju dopĺňala Mici F. Halmos ako Suzuki, skvelí boli Ernő Mihályi (Pinkerton) a Ferenc Szende (Sharpless). Podľa kritiky všetci účinkujúci svojimi výkonmi nadviazali na dobrú hudobnú tradíciu v Prešporku.

Udalosťou sezóny bolo však pohostinské vystúpenie komorného speváka Dezidera Zádora, sólistu opery v Drážďanoch, rodáka z Hornej Vsi v Trnavskom kraji. Svoj mohutný dobre školený hlas so širokým registrom umocnený krásnym prednesom uplatnil v titulnej postave Verdiho Rigoletta (23. januára 1913). Na druhý deň si ako Alfio v Sedliackej cti a Tonio v Komediantoch svojím zvučným vo všetkých registroch vyrovnaným hlasom získal obdiv obecenstva, ktoré ho odmenilo nadšeným a dlhotrvajúcim potleskom. Mal aj vynikajúcich partnerov, Irmu Marcellu ako Gildu, skvelú Santuzzu a Neddu, vo výbornej forme spieval aj Achiles Saia (Vojvoda, Canio a Turiddu). Vystúpenie Dezidera Zádora patrilo podľa tlače k najvýraznejším úspechom riaditeľa Károlyho Polgára v tejto sezóne.

Dezider Zádor ako Alberich,
zdroj: caruso.blog.hu

Dezider (tiež Dezső) Zádor sa narodil v Hornej Vsi v Trnavskom kraji a v mladosti žil istý čas v Prešporku. Začal študovať medicínu, na umeleckú dráhu ho nasmeroval až dirigent Artur Nikisch. Debutoval v Černoviciach ako gróf Almaviva v Mozartovej Figarovej svadbe (1898). Spevácku kariéru naplno rozvinul v Nemeckej opere v Prahe (1901 – 1905). Pokračoval v Zürichu, v Komickej opere v Berlíne, kde spieval postavu huslistu v svetovej premiére opery Fredericka Deliusa A Village Romeo and Juliet (1907). V Drážďanoch (1911 – 1916) bol častým partnerom Emy Destinnovej v časoch jej berlínskeho angažmán. Bol uznávaným predstaviteľom Albericha z Wagnerovho Prsteňa Niebelungov, ktorého spieval aj v londýnskej Covent Garden (1910). Pôsobil v Budapešti (1916 – 1919), kde tiež príležitostne dirigoval, o. i. aj svetovú premiéru Bartókovej opery Modrofúzov zámok v roku 1918. Absolvoval množstvo pohostinských vystúpení od Milána cez Viedeň, Zürich, Mníchov, Paríž, Londýn až po Severnú Ameriku. (Písali sme o ňom aj v príspevku Lýdie Urbančíkovej Zabudnuté hviezdy operného sveta.

Pressburger Zeitung, 22. 1. 1913, roč. 150, č. 22, s. 5

Po dlhom čase sa dostala na repertoár Belliniho Norma (28. februára 1913) vo výbornom obsadení. Normu spievala Irma Marcella, napriek čiastočnej indispozícii spievala veľmi dobre, mäkkým, čistým hlasom, kritika ocenila i jej peknú kantilénu. Spoľahlivý výkon podala Mici F. Halmos (Adalgisa), ako Oroveso zažiaril krásnym hlasom Ferenc Szende. Pri Achillesovi Saiovi (Polione) prekážalo zbytočné forsírovanie. Károly Fischer do detailov vypracoval peknú partitúru opery, Bérczy sa, ako zvyčajne, ukázal ako vynikajúci režisér. Na záver sezóny 27. marca 1913 uviedol Polgár operu košického skladateľa Gyulu J. Majora Mila (premiéru jeho prvej opery Erzsike uviedol v roku 1906 Péter Andorffi, viac o tom sme písali TU…).

Gyula Major (vl. menom Jakab Mayer) sa narodil v Košiciach a bol žiakom Ferenca Erkela a Franza Liszta. Komponoval opery, symfónie, komornú hudbu a klavírne sonáty. Libreto ľudovej opery Mila z bosnianskeho prostredia od Richarda Batku a Moritza Wassermanna preložili do maďarčiny István Kereszty a Ida Major, hudobne naštudoval Károly Fischer. Titulnú postavu spievala Irma Marcella, v ďalších úlohách účinkovali Mici F. Halmos (Milica), Ferenc Szende (Joldics Ben), Ernő Mihályi v dvojpostave Jovana a Iva. Prítomného skladateľa odmenilo plné hľadisko dlhotrvajúcim potleskom.

Pressburger Zeitung, 27. 3. 1913, roč. 150, č. 83, s. 6

Pred koncom sezóny vystúpila pohostinsky v Thomasovej opere Mignon Erzsike Masznyik (tiež Erzsi Masznyik Rudnai, 29. marca 1913), dcéra prešporského riaditeľa Teologickej akadémie Dr. Endrého Masznyika, žiačka Irmy von Spányi. Mladá talentovaná umelkyňa so zvučným hlasom a dobrou technikou vystúpila po ročnom štúdiu v Paríži na prešporskom javisku, avšak pre part Mignon jej chýbala ešte javisková skúsenosť. V ďalších postavách účinkoval Ernő Mihályi (Viliam Meister), Ferenc Szende (Lothario), Vilma Pataki (Filina), dirigoval Károly Fischer, r Bérczy.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár