Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (8)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ôsma časť série článkov o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 je venovaná mapovaniu tretej sezóny Károlyho Polgára v rokoch 1913 – 1914. Do súboru boli angažovaní noví speváci Adél Kerényi, Boriska Pálfy, István Falussy a rumunský barytonista Nicolae Bretan. V tejto sezóne sme zaznamenali premiéru operety prešporského rodáka žijúceho vo Viedni Heinricha Reinhardta Princezná Gretl (Prinzessin Gretl) a premiéru ďalšej opery Gézu Zichyho Rákóczi Ferenc II.. Svoje dve operety Cigánsky primášMalý kráľ dirigoval ako hosť skladateľ Emmerich Kálmán. Vyvrcholením sezóny boli ďalšie pohostinské vystúpenia komorného speváka Dezidera Zádora.

1913 – 1914

Úvodné predstavenie tretej sezóny Károlyho Polgára v Prešporku, opereta Bélu Zerkovitza Aranyeső (Zlatý dážď) pod temperamentnou taktovkou Rezső Jatzkóa, bolo na dobrej úrovni. Okrem známych sólistov účinkovala aj nová sólistka pekného zjavu, ale s menším hlasom Ilonka Ardó. Svoj príjemný hlas predviedla aj v postave Denisy z Hervého Mamzelle Nitouche. Po čase však kritika konštatovala pokles úrovne novoangažovaných členov operety, ktorí nedosahovali kvalitu svojich predchodcov. Prešporské publikum sa Polgár usiloval získať uvádzaním aktuálnych noviniek európskych, najmä budapeštianskych a viedenských scén. Jednou z nich bola opereta prešporského rodáka žijúceho vo Viedni Heinricha Reinhardta Diákhercegnő (Prinzessin Gretl, 23. 10. 1913) na libreto Alfreda Mariu Willnera a Roberta Bodanzkého, ktorú s úspechom uvádzalo viedenské divadlo Theater an der Wien.

Opereta s krásnou, melodickou hudbou bola naštudovaná vo vkusnej výprave. Kritika pozitívne hodnotila aj dobré výkony Ferike Pásztor (princezná Gretl) a Ilonky Ardó (princ Max). Komediálne vlohy uplatnili v operete aj Berta H. Lévai a Dezső Földes (študent Felix Hirschfeld). Ďalšie postavy stvárnili István Falussy a Nicolae Bretan. Účinkujúcich odmenilo obecenstvo dlhotrvajúcim potleskom. V novom obsadení sa uvádzala aj Lehárova opereta Eva v titulnej postave s brilantnou Ferike Pásztor. Peknú spevácko-tanečnú kreáciu postavy Pipsi vytvorila Ilonka Ardó, novým bol aj István Falussy ako fabrikant Flaubert.

Pressburger Zeitung, 23. 10. 1913, roč. 150, č. 288, s. 7

Ďalšou novinkou bola opereta maďarského skladateľa Alberta Szirmaia A mozikirály (dirigent Rezső Jatzkó, 5. 11. 1913). Opereta mala v nemeckej verzii (Filmzauber) veľký úspech na premiére v Berlíne, potom aj vo Viedni a v Budapešti. Výborne Brilantne naštudovaná inscenácia s výbornými speváckymi výkonmi sa uvádzala vo vypredanom divadle. Dobrú úroveň mali i ďalšie novinky pod taktovkou Károlyho Fischera: operety Lea Aschera Buda gyöengye (Hoheit tänzt Walzer) a Edmunda Eyslera A nevető férj (Der lachende Ehemann) s tanečnými vložkami v naštudovaní Irmy B. Horváth. Obľúbená bola i opereta Planquetta Kornevillské zvonky pod skvelou taktovkou Károlyho Fischera. Pekný spevácky a herecký výkon predviedla Boriska Pálfy (Serpolette) a temperamentná Irén Feszti (Germaine).

Úspech mal aj riaditeľ Károly Polgár v postave otca, nádherný spevácky výkon podal István Falussy (Henry). Divácky úspech mala Lehárova opereta Ideálna manželka ( A tökéletes asszonyDie ideale Gattin) s dirigentom Rezső Jatzkóom. Kritika vyzdvihla umelecky hodnotný výkon Ferike Pásztor v hlavnej postave. Úspech u obecenstva malo argentínske tango, ktoré tancovali Ilonka Ardó, Károly Somogyi, Ferike Pásztor a Vilmos Sarkady.

Vo februári v roku 1914 dirigoval v Prešporku na pozvanie Károlyho Polgára Emmerich Kálmán tridsiatu reprízu svojej operety Cigánsky primáš (A cigányprimás, 18. 2. 1914). Mladý skladateľ dirigoval so srdcom a elánom a na konci ho odmenilo publikum dlhotrvajúcim potleskom, ktorý však patril aj účinkujúcim Ilonke Ardó, Ferike Pásztor, Berte H. Lévai, Ernő Mihályimu a ďalším. V marci prijal Kálmán ponuku dirigovať svoju najnovšiu operetu Malý kráľ (A kiskiraly, na libreto Karoly Bákonyiho a Ferenca Mártosa, 7. 3. 1914), s úspechom uvádzanú v Budapešti a Viedni, piesne z ktorej už poznali aj v Prešporku. Premiéra v réžii Gyulu Bérczyho a s tancami Irmy B. Horváth mala obrovský úspech. Najväčšie ovácie však patrili skladateľovi, ktorý za dirigentským pultom majstrovsky zosúladil spevákov, zbor i orchester. Z účinkujúcich sa páčili Vilmos Sarkadi, Ilonka Ardó, Ferike Pásztor, Dezső Földes.

Po veľkom úspechu v Budapešti zaradil Polgár do repertoáru operetu Jenő Huszku Nemtudomka (1914) s Boriskou Faludi v hlavnej úlohe. Dirigoval Rezső Jatzkó, tance naštudovala Irma B. Horváth. Bývalá členka Szendreyovej spoločnosti Ilonka Szoyer, sólistka Ľudového divadla v Budapešti vystúpila pohostinsky v dvoch operetách Bélu Zerkovitza Katonadolog a Aranyeső za autorovej osobnej prítomnosti. Podľa kritiky pôsobila aj s odstupom rokov sviežo a mladistvo, recenzent však poznamenal, že jej sýty krásny hlas by sa lepšie uplatnil v opere.

Pressburger Zeitung, 18. 2. 1914, roč. 151, č. 48, s. 5

Repertoár činohry bol už tradične zostavený z osvedčených titulov i novšej modernej tvorby. Kritika uvítala uvedenie staršej satirickej Schnitzlerovej veselohry Anatol s Bélom Gózonom v titulnej úlohe, ktorý veľmi dobre vystihol melancholickú líniu postavy a podal jeden zo svojich najlepších výkonov. K tridsaťročnému jubileu členky súboru Anny Breznay uviedol Polgár ako slávnostné predstavenie Katonovu hru Bank bán (1913). Jubilantka Breznay stvárnila Gertrudu, v titulnej postave vystúpil v Prešporku obľúbený hosť Oszkár Beregi a mladá talentovaná budapeštianska herečka Janka Wiegand stvárnila Melindu. Beregi opäť zažiaril ako Skakespearov Romeo a Hamlet, čestne pri ňom obstála členka domáceho súboru Jennny Harmath ako Júlia a Ofélia.

V novej tragédii Pála Farkasa A konventbiztos (Komisár konventu) hral Beregi postavu komisára Carabosa, ktorého stvárnil na prvom uvedení hry v októbri 1913 v Nemzeti szinház v Budapešti. Širokú škálu svojho hereckého majstrovstva predviedol Beregi v postave Adama v Madáchovej Tragédii človeka (1914). Rovnocennou partnerkou mu bola Júlia Sándor ako Eva, rovnako dobrý bol Dezső Földes (Lucifer). V hlavnej úlohe hry Ferenca Molnára Diabol pohostinsky vystúpil Gyula Hegedüs z Vígszinházu v Budapešti (1913). S veľkým úspechom hosťovala v januári 1914 známa dramatická umelkyňa z Nemzeti Szinház v Budapešti Emilia Márkus ako Claire v Ohnetovej hre A vasgyáros (Majiteľ hutí) a v najnovšej hre Gyulu Wlasicsa Medúza (Meduza).

Prvotriednou inscenáciou bola nová Shawova hry Pygmalion, kde ako kvetinárka Líza Doolittleová brilírovala Jenny Harmath, profesora Henryho Higginsa stvárnil Imre Ladányi (1914). Manželský herecký pár Sándor Góth a Ella G.-Kertész účinkovali vo fraškách Benneta a Konoblaucha Mérföldkövek (Míľniky) a A zöld frakk (Zelený frak) autorov Flersa a Caillaveta (1914). Úspech mala najnovšia historická dráma z čias francúzskej revolúcie Mária Antónia od Dezső Szomoryho (1914) s Júliou Sándor v titulnej úlohe kráľovnej Márie Anoinetty.

Zoula de Boncza,
zdroj: internet

Koncom decembra 1913 vystupovala v divadle slávna a fenomenálna tanečnica Zoula de Boncza z parížskej Folies Bergere, prvá tanečnica Kráľovskej opery v Belehrade a tanečnica Opéra-Comique v Paríži. Tlač poznamenala, že nebola v pravom zmysle slova balerínou, ale „poetickou interpretkou hudby prostredníctvom tanca“. Publikum očarila tvárnym pohybom i krásnym zjavom a plastickým tanečným prejavom na klasickú hudbu Beethovena, Schuberta, Chopina, Webera až po flamenco z Bizetovej Carmen.

Pri operných inscenáciách vyjadrila kritika spokojnosť s obomi dirigentmi, s Károlym Fischerom i mladým Rezső Jatzkóm. V porovnaní s predchádzajúcou sezónou sa zvýšila aj úroveň zborového telesa. Prvé operné predstavenie sezóny Verdiho Trubadúra (1913) dirigoval Károly Fischer. Okrem už známych umelcov Ernő Mihályiho (Manrico) a Berty H. Lévai (Azucena) spievala Leonoru sopranistka s pekným farebným hlasom Ferike Pásztor, ktorá sa po krátkom prerušení do súboru vrátila. Dobre sa uviedli novoangažovaní sólisti István Falussy ako Renato a Nicolae Bretan (Ferrando). Rumunský spevák Nicolae Bretan (1887 – 1968) študoval kompozíciu, spev a hru na husle v Kluži, na akadémii vo Viedni a v Budapešti. Svoju umeleckú dráhu začal v Prešporku, vrchol svojej umeleckej kariéry dosiahol v Kluži, kde bol aj umeleckým riaditeľom, dirigentom i režisérom. Pohostinsky spieval v Mníchove, Berlíne, Oradei. Venoval sa aj komponovaniu opier a piesňovej tvorby.

Nicolae Bretan, zdroj: wikipedia

Stému výročiu narodenia Giuseppe Verdiho bolo venované slávnostné predstavenie Traviaty 8. októbra 1913. Kvalitný výkon podala v postave Violetty nová členka súboru Adél Kerényi, ako zvyčajne brilantným Alfrédom bol Mihályi, rovnako dobrý bol Nicolae Bretan v postave otca Germonta. Skvelú prácu s orchestrom odviedol Károly Fischer. Tlač pozitívne hodnotila aj ďalší večer venovaný Verdiho storočnici, operu Rigoletto (15.10.1913) s dirigentom Fischerom. V hlavnej postave podal dobrý výkon István Falussy, páčila sa aj Pásztor (Gilda), stabilný výkon podal Mihályi (Vojvoda). Ďalšie úlohy spievali Bretan (Gróf Monterone), József Cséry (Sparafucile) a Boriska Pálfy (Maddalena). Pozitívne hodnotila tlač inscenáciu Rossiniho Barbiera zo Sevilly (1913) pod taktovkou Károlyho Fischera. Rosinu spievala Boriska Pálfy, disponujúca zvučným hlasom, vo vyššej polohe však mala technické problémy. Spoľahlivé výkony odviedli aj Falussy (Figaro), Mihályi (Almaviva) a Földes (Bartolo). Krásny hlasový materiál Bretana našiel uplatnenie v postave Basilia.

Pressburger Zeitung, 8. 10. 1913, roč. 150, č. 276, s. 5

Sklamaním bolo hosťovanie španielskeho tenoristu Federica Carasu, komorného speváka z Madridu vo Verdiho Trubadúrovi a Traviate (1913). Carasa mal povesť hrdinského tenora, s úspechom vystupujúceho na mnohých známych svetových scénach. Avšak už na predstavení Trubadúra prišlo sklamanie. Podľa recenzentov mohol byť pred niekoľkými rokmi skvelý tenor, ale teraz sklamal. Carasov vokálny prejav nebol čistý, mal veľké vibrato a inklinoval viac k lyrickej polohe. Zaujal temperamentným hereckým prejavom. Uznanie si získal druhý hosť Gáspár Szánthó z Budapešti ako Gróf Luna, spevák s pekným farebným hlasom, vo vyššej polohe však pôsobil trochu ostro. Weberovho Čarostrelca (1913) dirigoval Rezső Jatzkó, Adél Kerényi ako Agáta zaujala vo všetkých registroch vyrovnaným hlasom, dobré boli aj výkony Borisky Pálfy (Anna), Mihályiho (Max) a Bretana (Gašpar). V Lortzingovom Cárovi a tesárovi (1913) dominoval speváckym a hereckým prejavom István Falusy (Cár Peter I.), postavy Márie sa úspešne zhostila Adél Kérényi. Kvalitný bol spevácky výkon Mihályiho ako markíza de Chateauneuf, Bretanovi však postava Van Betta nevyhovovala.

Udalosťou sezóny bola premiéra opery Gézu Zichyho Rákóczi Ferenc II. (16. januára 1914), druhej opery z Rákocziho trilógie (premiéra prvej opery cyklu Nemo bola v Prešporku v roku 1906 v čase pôsobenia spoločnosti Pétera Andorffiho, viac TU…). Libreto na historický námet napísal skladateľ, kompozícia neprezrádzala iba talentovaného Lizstovho žiaka, ale aj dobrého znalca starých kuruckých piesní, ktoré v opere vynikali bohatou rytmickou inštrumentáciou. Náročnú partitúru spoľahlivo naštudoval dirigent Károly Fischer. V titulnej postave podal István Falussy po hlasovej stránke jeden zo svojich najlepších výkonov, jeho partnerkou bola Ferike Pásztor (Princezná Sieniawska). Ďalej účinkovali Adél Kerényi (Ilona Zrínyi), Mihályi (Longueval) a veľmi dobre disponovaný Nicolae Bretan (Bercsényi). Na premiére sa zúčastnili mnohí hostia z Viedne i z Budapešti a prítomného autora publikum odmenilo ováciami a dlhotrvajúcim potleskom.

Nyugatmagyarországi hiradó, 16. 1. 1914, roč. 27, č. 12, s. 6

V Thomasovej Mignon (1914) popri Mihályim (Viliam Meister) spievali noví sólisti, talentovaná Boriska Pálfy Mignon, Ferike Pásztor Filinu a Bretan Lotharia. Sólisti, zbor i orchester pod vedením dirigenta Fischera podali vyrovnaný výkon. Spevácky výkon Nicolea Bretana v titulnej postave Wagnerovho Bludného Holanďana (1914) bol z pohľadu kritiky sklamaním, nebolo správne zveriť titulnú úlohu mladému neskúsenému spevákovi. Pozitívne hodnotenie mal hosť z maďarskej Ľudovej opery Sándor Bihar ako Daland, ktorý bol hlasovo, spevácky a výrazovo na adekvátnej úrovni. Spoľahlivý výkon podala Adél Kerényi (Senta), Mihályi (Erik) spieval v indispozícii. Pochvalu si zaslúžil ambiciózny dirigent Fischer, ktorý odviedol veľký kus práce s orchestrom, aj zbory spievali dobre a zneli čisto.

Umeleckým zážitkom po dlhšom čase bolo pohostinské vystúpenie primadony Maďarskej kráľovskej opery z Budapešti Elzy Szamosi v titulnej postave Thomasovej Mignon (1914). Kritika vyzdvihla jej krásne zafarbený hlas, mäkký a teplý najmä v nízkej polohe, navyše umocnený expresívnym prejavom. O svojich umeleckých kvalitách presvedčila aj ako Mary Ann v Lehárovej operete A hercegkisasszony (Das Fürstenkind – Princezná, 1914 ). Elza Szamosi začínala kariéru ako mladá operetná primadona v roku 1904 v Lipsku a Berlíne, potom pôsobila v Kráľovskej opere v Budapešti. Vynikla v postavách Santuzzy (Mascagni: Sedliacka česť), v Pucciniho operách ako Manon Lescaut, Madame Butterfly, Mimi v Bohéme, Tosca, Thomasova Mignon, Marta v d´Albertovej Nížine, Goldmarkova Kráľovná zo Sáby, Bizetova Carmen.

Elza Szamosi (1881 – 1924),
zdroj: hu.wikipedia

Ďalší hostia z budapeštianskej opery vystúpili v Gounodovom Faustovi (1914). Bianka Maleczky (Margaréta) zaujala dobrou speváckou technikou a výkon bývalého sólistu Polgárovej spoločnosti Ferenca Szendeho (Mefisto) bol zrelší, jeho hlas zosilnel hlavne v nízkej polohe. Fausta spieval Mihályi, páčili sa aj noví interpreti Falussy (Valentín) a Boriska Pálfy (Siebel). Maleczky bola aj brilantnou Rosinou v Barbierovi zo Sevilly, výborný bol orchester pod vedením Fischera.

Károly Polgár po roku opäť pozval na pohostinské vystúpenia Dezidera Zádora, vystúpenia ktorého v roku 1913 v postavách Rigoletta, Silvia a Tonia patrili k najhodnotnejším (viac TU…). Tentoraz Zádor triumfoval v titulnej postave Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana. Nadchol nielen herecky presvedčivým prejavom, ale predovšetkým svojím krásnym kultivovaným hlasom. V postave Dalanda mu bol rovnocenným partnerom hosť Sándor Bihar. V rozlúčkovom predstavení sezóny Offenbachových Hoffmannových poviedkach Zádor opäť nadchol svojim krásne školeným nádherným hlasom v postave Lindorfa-Coppélia-Dapertutta-Miracla. Aj Sándor Bihar ako Luther-Schlemil-Crespel zaujal bohatým hlasovým materiálom a kutlúrou spevu.

Vystúpenia oboch umelcov pred vypredaným hľadiskom vyvolali nadšenie divákov. Recenzenti konštatovali, že výkony pána Zádora dosiahli takú vysokú umeleckú úroveň, akú za posledné desaťročie v Prešporku obecenstvo nemalo možnosť počuť. Na úspechu posledných dvoch večerov sa výrazne podieľali aj domáci speváci. Dobre disponovaný bol Mihályi (Erik, Hoffmann) a jeden z najlepších výkonov podala Kerényi (Senta). Skvelú prácu s orchestrom odviedol aj dirigent Károly Fischer, hlasovo svieži bol mužský spevácky zbor.

Dezider Zádor,
zdroj: caruso.blog.hu

Po skončení sezóny v Prešporku odišiel Károly Polgár so svojou spoločnosťou do Budapešti, kde vystupoval do júna, potom pokračoval v Rijeke. V máji 1914 rozhodla Mestská rada o predĺžení zmluvy Polgárovej spoločnosti na ďalšie tri roky. Polgár mal záujem naďalej uvádzať predstavenia v letnej Aréne, predstavenia boli však po atentáte v Sarajeve a vypuknutí prvej svetovej vojny zrušené.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár