Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (5)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V predchádzajúcej časti série článkov o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 sme sa venovali pôsobeniu maďarského riaditeľa Pétera Andorffiho (1905 – 1907). Ďalšia časť je zameraná na činnosť divadelnej spoločnosti riaditeľa Kálmána Ballu v rokoch 1907 – 1911. Úroveň predstavení však napriek snahám Kálmána Ballu poklesla, čo sa odrazilo nielen na nižšej návštevnosti, ale aj na stupňujúcom kritickom hodnotení publicistov.

Napätie medzi vedením divadla a odbornou kritikou vyústilo na krátky čas do bojkotu predstavení zo strany miestnej tlače. Prijatím nových kvalitnejších dobrých umelcov a angažovaním mladého talentovaného dirigenta, prešporského rodáka Károlyho Fischera sa umelecká úroveň predstavení zvýšila (v roku 1945 sa s riaditeľom Jankom Borodáčom podieľal na formovaní divadelného života v Košiciach). So záujmom publika sa stretla svetová premiéra spevohry v Prešporku pôsobiaceho autora Mihályho Császára Dcéra richtára Jakuba (Jakab bíro leánya).

Kálmán Balla (1907 – 1911)

Herec a režisér Kálmán Balla (1869 – 1946) bol vnukom jedného zo zakladateľov maďarského Národného divadla Károlyho Ballu. Po skončení strednej školy pracoval ako policajt, neskôr sa zapísal sa do hereckej školy. Hereckú kariéru začal v Kluži a Pécsi. V roku 1897 sa stal hlavným režisérom v Maďarskom divadle, potom si v roku 1901 založil vlastnú divadelnú spoločnosť, s ktorou pôsobil v Györi, Miškolci a v Prešporku. V roku 1911 sa vrátil do Budapešti a v rokoch 1917 – 1919 pôsobil v Šoprone. Krátko bol riaditeľom kabaretu (Intim Kabarét, 1922) a hlavným pokladníkom Maďarskej divadelnej spoločnosti (1926 – 1928). Napísal niekoľko rozprávok a hier pre deti, venoval sa prekladaniu divadelných hier do maďarčiny, hral aj v niekoľkých maďarských filmových komédiách (Tláni, az elvarázsolt hercegasszony, 1920; A Két és fél jómadár, 1923, Pesti mese, 1937;Szervus, Pétér !, 1939; Lelki klinika,1941 a i.).

Kálmán Balla (1869 – 1946),
zdroj: hangosfilm.hu

Kálmán Balla prišiel do Prešporku na jeseň v roku 1907 so zámerom ponúknuť publiku široké spektrum repertoáru náročnejšieho i zábavného charakteru, od známych starších diel až po najúspešnejšie predstavenia uvádzané na divadelných scénach v Budapešti. Po otváracom činohernom predstavení uviedol napr. najnovšiu spevohru Ákosa Butykaya A bolygó görög (Blúdiaci Grék, 1907). V úsmevnom príbehu z gréckej mytológie dominovali výkony Guszti Répássy-Bejczy (Circé) a Györgyho Berczyho (Ulisszes). V postave Pallas Atény debutovala nová členka súboru Erzsi Szentirmay, dobré výkony predviedli aj predstavitelia komických postáv Ferenc Virágh (Aeolus) a Miklós Sziklai (Démodokos). Orchester spoľahlivo viedol dirigent Lajos Donáth. V operete Jenő Huszka Gül Baba (1907) sa páčila nová mladá umelkyňa s pekným hlasom a ohnivým temperamentom Lenke Szentgyörgyi v postave študenta Gábora, ktorou v roku 1905 debutovala v Budapešti (Neskôr spievala pohostinsky v spoločnosti Paula Blasela v roku 1910, písali sme o tom TU…). Svojím zvučným hlasom a peknou vysokou polohou zaujala aj operetná primadona a riaditeľova manželka Irén Balla-Csík ako Janczi Kukoricza v spevohre Pongráca Kacsóha János vitéz (1907) pod taktovkou dirigenta Pála Gellérta a ako Hanna Glawari v Lehárovej Veselej vdove. Novinkou bola prvá opereta Lea Aschera, aktuálna hudobná komédia A koldusgróf (Vergelt´sgott! – Pán Boh zaplať !, 1907) s novou subretou Vilmou Solti z Debrecína v úlohe Malony. Lenke Szentgyörgyi si podmanila publikum v hlavnej úlohe operety Rab Mátyás (1907) Károly Czobora v réžii Kálmána Ballu, s dirigentom Bertalanom Fodorom. Operetu prešporského rodáka s veľkým úspechom uvádzalo Ľudové divadlo v Budapešti. Talentovaná Szentgyörgyi bol výbornou Zsuzsikou v Lehárovom Drotárovi, excelovala v novinke Viktora Jakobiho A legvitézebb huszár (Najhrdinskejší husár, 1907) v hudobnom naštudovaní Pála Gellérta, páčila sa aj ako Juliette v operete Rudolfa Delingera Don Cesar a Molly v Millöckerovej operete Szegény Jonathán (Úbohý Jonatán).

K úspešným predstaveniam sezóny patrili aj novinky z viedenského repertoáru, akou bola opereta Varázskeringő (Ein Walzertraum Čaro valčíka) Oscara Straussa, ktorá v tom čase konkurovala Lehárovej Veselej vdove. V dobrom hudobnom naštudovaní Fodora Bertalana stvárnil postavu poručíka Nikiho známy barytonista z Ľudového divadla v Budapešti Géza Raskó, Irén Balla-Csík spievala Helenu a Szentgyörgyi Franzi. Po prvý raz bolo v Prešporku uvedené Fallovo dielo z obdobia strieborného veku operety Dollár – Királynő (DollarprinzessinDolárová princezná) v úlohe Alice sa páčila Irén Balla-Csík. (1908).

Lenke Szentgyörgyi,
zdroj: gallery.hungaricana.hu

Operné predstavenia sa uvádzali iba ojedinele. Po dlhšom čase sa na opernom repertoári objavila Mascagniho Cavaleria rusticana (Parasztbecsület), v kombinácii s Wildovou drámou Salome (1907). Santuzzu spievala Guszti Répássy, Turidda György Bejczy, Alfia Károly Hajagos. Vyššiu návštevnosť zaznamenali na Verdiho Traviate s dirigentom Pálom Gellértom (1907), kde podali dobré spevácke výkony Irén Balla-Csík (Violetta) a György Bejczy (Alfréd), ako Germont kovovo znejúcim hlasom vynikol Károly Hajagos. Pokles návštevnosti denná tlač zaznamenala na Verdiho Trubadúrovi (1908) aj napriek dobrým výkonom sólistov. Na prvom mieste to bola Irén Balla-Csík ako Leonora a Guszti Répássy-Bejczy ako Azucena, speváčka s melodickým, v nízkej polohe zvučným hlasom. Vynikli aj Bejczy (Manrico) a Hajagos (Luna), Ferrandom bol Károly Hyna-Horváth. V Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1908) kritika pozitívne hodnotila výkon Irén Balla-Csík v trojpostave Olympie-Antonie-Stelly, ktorá opäť potvrdila svoju dobrú spevácku techniku, pozoruhodný výkon podala ako Antonia s vlastným vynikajúcim klavírnym sprievodom. Bejczy (Hoffmann) bol výborne disponovaný a hosťujúci Géza Raskó bol znamenitý najmä ako Dapertutto, Nicklassa spievala Répássy-Bejczy.

V nasledujúcej sezóne 1908 – 1909 uviedol Kálmán Balla ako novinku prvú operetu Emmericha Kálmána Tatárjárás (Jesenné manévre) na libreto Károlyho Bákonyiho (1908), svetová premiéra ktorej sa začiatkom roka 1908 v Budapešti stretla s obrovským úspechom. V hudobnom naštudovaní Mátyása Müllera a v réžii Kálmána Ballu účinkovali osvedčené subrety Irén Balla-Csík (Riza), Lenke Szentgyörgyi (Trézska) a noví členovia súboru Jenő Heltai (Lohonyai) a Gyula Székely (Lörenthey). Opereta s podmanivou hudbou sa stala populárnou i v Prešporku a počet repríz neustále stúpal.

Po nemeckej premiére Paula Blasela bola po prvý raz uvedená aj v maďarskom preklade opereta Lea Falla A kedélyet paraszt (Der fidele BauerVeselý sedliak, 1908) s Gyulom Bérczim (Lindoberer), Károlym Horváthom (Vincze) a Arankou Kőzsegi (Lisi). V novej úspešnej viedenskej operete Carla Michaela Ziehrera A hóditó keringő (Der Liebeswalzer – Valčík lásky, 1909) uspokojili interpreti mužských postáv Jenő Heltai (Schneider), Jenő Csőreg (Quido), Gyula Székely (gróf Badvári) a Irén Balla-Csík (Jela). Mladý talentovaný tenorista Jenő Csapó z Budapešti vystúpil pohostinsky ako Danilo v Lehárovej Veselej vdove (1909) a v postave Hansa Schlicka v Kálmánovej Dolárovej princeznej (1909). Viac však zaujal hereckým prejavom ako speváckym výkonom. Ováciami odmenilo obecenstvo vystúpenie v Prešporku obľúbeného budapeštianskeho komika, spevácky a tanečne nadaného Mihály Kovácsa ako Jupitera z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí (Orpheus a pokolban) a v postave Grófa Saint-Hypothese v Hervého operete Lili. Primadona Kráľovskej opery obľúbená Ilona Szoyer spievala Saffi v Straussovom Cigánskom barónovi a Adelu v Netopierovi.

Tatárjárás,Pressburger Zeitung, 22. 10. 1908, roč. 145, č. 291,s. 5

Po premiére operety Georga Jarna Az erdészleány (Die FörstelchristelKrista z horárne (1909) s Lenke Szentgyörgyi v titulnej postave prešporské denníky prestali písať o akýchkoľvek aktivitách divadla. Prešporská tlač už dlhší čas otvorene kritizovala nízku umeleckú úroveň maďarských predstavení, navyše vysoké ceny vstupného spôsobili ešte výraznejší pokles návštevnosti. Po sťažnosti sekretára Ballovej spoločnosti publikovanej v budapeštianskom denníku Az ujszág sa riaditeľ Kálmán Balla rozhodol zaviesť pri vstupe do divadla kontrolu novinárskych preukazov divadelných referentov. Toto nariadenie považovali známi a dlhoroční divadelní recenzenti za osobnú urážku a vyžadovali od riaditeľa ospravedlnenie. Balla odmietol pripustiť svoju chybu, reakciou denníkov bolo pokračovanie v bojkotovaní maďarských predstavení a od konca februára do 26. marca 1909 neuverejňovali o divadle žiadne správy a recenzie, ani program divadla. Po troch týždňoch sa Balla zmieril s publicistami, prešporské obyvateľstvo bolo však s jeho činnosťou nespokojné. Po tomto incidente uviedol Balla vo vypredanom hľadisku poslednú novinku Az elvált asszony (Die geschiedene Frau – Rozvedená žena) od Lea Fallu (1909). V repríze operety sa obľúbená Lenke Szentgyörgyi ako Wandelo Gonda rozlúčila s publikom, ktoré je pripravilo veľké ovácie.

Jesennú sezónu 1909 – 1910 začal Kálmán Balla s niekoľkými novými členmi súboru, ktorí sa svojimi umeleckými výkonmi podieľali na zvýšení kvality operetných predstavení. Úspech mala napr. Dolárová princezná (1909) Lea Fallu pod taktovkou zručného dirigenta Miksu Hubera s Miklósom Kondorom (Fredy), tenoristom s pekným hlasom a širokým registrom. Irma Haller stvárnila Alicu, najviac zaujala subreta elegantného vzhľadu Rózsi Déry v postave Daisy. Kondorov hlas s dobrou technikou sa uplatnil v úlohe Bárinkaya v Straussovom Cigánskom barónovi, Saffi bola Téssza Vásárhelyi. Czipru stvárnila speváčka s dobrou vokálnou školou a peknou hlbokou polohou Anna Székely ako hosť. V novinke maďarského skladateľa Jenőho Sztojanovitsa Csókkirály (Kráľov bozk, 1909) s melodickou hudbou sa dobre uviedol mladý dirigent, prešporský rodák Károly Fischer, ktorý viedol orchester s istotou (Viac o ňom sme písali TU…). V réžii Gyulu Bércziho účinkovali Irma Haller (Miska), Rózsi Déry (Évike), Aurélia Ernyei (Yvette, kráľovná), Bérczi, Székely a Iván Cseh.

Po ďalších maďarských novinkách (Albert Szirmai: Táncos huszárok (Tanec husárov, Béla Garami: Don Qiujote) mala dňa 10. decembra 1909 svetovú premiéru spevohra Mihályho Császára Jakab bíro leánya s podtitulom Rajzok Pozsony multjából (Dcéra richtára Jakuba – Obrázky z Prešporku). Historik, prekladateľ, skladateľ a profesor na gymnáziu v Prešporku Mihály Császár skomponoval pôvabnú a melodickú hudbu na vlastné libreto. Témou bol príbeh lásky dcéry prešporského nemeckého richtára Jakuba Kätchen (Irma Haller) a maďarského zámockého kapitána Detreho (Gyula Székely) na pozadí stredovekých historických udalostí. V ďalších úlohách účinkovali Béla Farkas (richtár Jakub), Szidi Havassi (jeho manželka Erszébet), Miklós Kondor (kráľ Karol Robert). Na premiére v réžii Gyula Bérczyho, pod taktovkou Károlyho Fischera, v dekoráciách Gustava Wintersteina a za osobnej účasti autora sa obecenstvo dobre bavilo a mnohé výstupy museli účinkujúci opakovať.

Jakab biró leánya,Pressburger Zeitung,10. 12. 1909, roč. 146, č. 340,s. 5

Hosťujúca Emma Komlóssy z budapeštianskeho Kráľovského divadla, známa z predchádzajúcich rokov, zaujala začiatkom roka 1910 nielen svojím pôvabom, ale najmä speváckym výkonom a hereckým výrazom v postavách Denisy a Lily v Hervého operetách Mamzelle Nitouche a Lily, v operete Jenőho Faragóa Casanova a ako Thea v operete Alberta Szirmaia Táncos huszárok (Husárski tanečníci). Obecenstvo s nadšením uvítalo pohostinské vystúpenia bývalej členky Ballovho súboru obľúbenej Lenky Szentgyörgyi vo viacerých predstaveniach. Uviedla sa vo svojej najlepšej postave pôvabnej Krisztiny z operety Georga Jarna Krista z horárne (Az erdészleány – Die Förster Christl, 1910), ako šarmantný študent Gábor v Huszkovej Gül Babe, Zsuzska v Lehárovom Drotárovi, husársky dobrovoľník Mogyoróssi v Kálmánovych Jesenných manévroch a Lotty vo vaudeville Rudyarda Stona Lottiho plukovník (Lotty ezredesei). V postavách Mogyoróssiho (Jesenné manévre) a Zsuzsky (Drotár) hosťovala aj operetná diva budapeštianskeho Vígszínházu Berta Kornai. Na repertoári nechýbala nová Lehárova opereta Luxemburg grófja (Gróf Luxemburg , 1910) v režijne výbornej inscenácii Kálmána Ballu s dirigentom Huberom a s nádhernou výpravou majstra Gustava Wintersteinera. Spevácky i herecky spoľahlivý výkon podal Miklós Kondor v titulnej úlohe Renéeho, jeho partnerkou bola Irén Balla-Csík (Angela). Postavu Juliette stvárnila Rózsi Déry, ktorá vynikla v tanečnej scéne s Ferencom Szécsim (Armand). Premiéra mala mimoriadny úspech, tri predstavenia boli ešte pred premiérou vypredané a na programe bola denne až do začiatku marca.

Emma Komlóssy (1881 – 1944),
zdroj: komlossy.hu

 

Pred koncom sezóny uviedol Balla svetovú premiéru operety Erénypróba (Tugendprobe – Skúška cti) Bertholda Silbigera na libreto Sigmunda Fornheima v preklade tajomníka divadla Dr. Bélu Pateka, v naštudovaní dirigenta Miksu Hubera (19. marca 1910). Rakúsky huslista, dirigent a skladateľ Berthold Silbiger pôsobil v tom čase ako koncertný majster v opere v Budapešti, neskôr bol známy pod menom Bert Silving. Prešporský rodák s literárnymi sklonmi Sigmund Fornheim, ambiciózny člen známej prešporskej obchodnej firmy písal aj hry, ktoré uviedlo aj Mestské divadlo (riaditeľ Paul Blasel v roku 1905 hru Lebenskrisen a Kálmán Balla v roku 1909 hru Elza). Silbigerova hudba bola originálna, bez náznaku kopírovania predchodcov, melodická s peknými motívmi a libreto talentovaného Sigmunda Fornheima bolo dobre vypracované a zábavné. Vynikajúce výkony podali dámy Irma Haller a Rózsi Déry, k úspechu prispeli Miklós Kondor, Gyula Szekely a Iván Cseh. Prítomného skladateľa a libretistu preplnené hľadisko odmenilo dlhotrvajúcom potleskom. Od vedenia divadla dostali obaja vavrínové vence ako povzbudenie do ďalšej práce.

Prešporská kritika uvítala uvedenie Weberovej opery Čarostrelec (1909), ktorá bola po všetkých stránkach na vyrovnanej úrovni. Vyzdvihla prácu dirigenta Miksu Hubera s orchestrom a operným zborom, réžiu Kálmána Ballu a výkony Tesszy Vásárhelyi (Agáta), Rózsi Déry (Anna), precítený spev Miklósa Kondora (Max), Mihályho Farkasa (Samiel). Spevácky brilantný bol Gyula Székely v postave Gašpara.

Erénypróba, Pressburger Zeitung,19. 03. 1910, roč. 147, č. 77,s. 5

Poslednú sezónu začal Kálmán Balla premiérou novej, v poradí druhej operety Emmericha Kálmána Az obsitos (Vojak na dovolenke,1910) v hudobnom naštudovaní Miksu Hubera. V ľúbostnom príbehu na pozadí napoleonských vojen účinkovali v hlavných postavách Károly Hajagos (Andris) a Boriska Kendy v postave bývalej manželky. Najväčší úspech mal Károly Hajagos citovým prednesom árie v romantickom štýle v treťom dejstve. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že prepracovaná nemecká verzia pod názvom Der gute Kamerad mala premiéru v roku 1911 vo Viedni a Paul Blasel ju v Prešporku uviedol v roku 1912. V októbri v divadle opäť vystúpila japonská umelkyňa Madame Hanako so svojou skupinou, známa už z účinkovania v roku 1908 za riaditeľa Paula Blasela (Viac o nej sme písali TU…). Umelci zopakovali jednoaktovky Im Teehause a Otake a svojím originálnym výkonom s dramatickým záverom poskytla Hanako divákom ojedinelý herecký zážitok, ktorí ju odmenili dlhotrvajúcim potleskom.

Z pohľadu kritiky boli úspešnejšie predstavenia s hosťujúcimi umelcami. Kritike sa opäť páčila pôvabná a graciózna Lenke Szentgyörgyi z Györu ako Piroska v spevohre Emmericha Kálmána As obsitos (Vojak na dovolenke, 1910), ktorú aj publikum prijalo s nadšením. V novej operete Georga Jarna A muzikusleány (Das MusikantenmädelMuzikantské dievča) očarila svojím prirodzeným šarmom. Subreta Emma Komlóssy z Budapešti, takisto už známa v Prešporku, vytvorila postavu študenta Petőho novinke Ivána Hűvösa Katinka grófnő (1910). V ľúbostnom príbehu s peknou melodickou hudbou zaujala príjemným a zvučným hlasom i scénickým zjavom. Náročnú titulnú úlohu stvárnila spevácky istá a herecky svieža Rózsi Déry. Na úspechu inscenácie sa veľkou mierou podieľal Miksa Huber za dirigentským pultom. V operete Arthura Sullivana Mikádo vystúpila po prvý raz nová členka súboru Irma Csanádi ako Katischa (1910). Csanádi podala dobrý výkon v postavách princa Orloffského a Czipry v Straussových operetách Netopier a Cigánsky barón. Temperamentná Csanádi mala úspech v hlavnej úlohe Stefánie v premiére najnovšieho muzikálu A balkáni hercegnő (The Balkan PrincessBalkánska princezná, 1910) anglického skladateľa a libretistu Paula Rubensa.

Pred Vianocami pohostinsky vystúpil vo viacerých inscenáciách charakterový komik Márton Rátkai z Kráľovského divadla v Budapešti. Svoj zmysel pre decentnú komiku predviedol vo svojej najlepšej úlohe Basila v Lehárovom Grófovi z Luxemburgu, ako Blatz v Rubensovej Balkánskej princeznej (A balkáni hercegnő) a v charakterovej postave Puzséra v hudobnej fraške Ferenca Molnára Pán doktor (Doktor úr). Na dobrej úrovni bola naštudovaná Lehárova opereta Cigányszerelem (Zigeunerliebe – Cigánska láska, 1911) s dirigentom Huberom a v réži Ballu, solídne boli aj spevácke výkony účinkujúcich: Irén Balla-Csík (Ilona von Körösháza), Rózsi Déry (Jolán), Aurélia Erneyi (Zorika), Károly Hajagos (Józsi), Miklós Kondor (Jonel Bolescu), Iván Cseh (Kajetán Dimitrianu) a Gyula Bérczi (Mózsi). Po niekoľkých rokoch hosťovala v Prešporku bývalá obľúbená členka spoločnosti Pétera Andorffiho Jolán Sugár. Opäť zaujala svojím pekným hlasom i temperamentom v titulnej úlohe Jarnovej operety Krista z horárne a v postave Mogyoróssyho v Kálmánových Jesenných manévroch (1911). Z noviniek zaradil Kálmán Balla do repertoáru vo Viedni nevšedne úspešnú operetu Edmunda Eyslera A halhatatlan lump (Der unsterbliche Lump – Nesmrteľný darebák, 1911) komponovanú pre Burgtheater. Opereta zaujala po hudobnej stránke novou inštrumentáciou, svojimi výkonmi zaujali aj interpreti Rózsi Déry (Lujza), Károly Hajagos (Ritter), Miklós Kondor (Florian), Aurélia Erneyi (Anna). S malým záujmom sa stretlo prvé uvedenie spevohry Armanda Angyala Komédiás király (Kráľ komediantov, 1911) za osobnej účasti skladateľa pôsobiaceho v Györi. Podľa tlače libreto na námet Dumasovej hry Kean nebolo veľmi vhodné pre singspiel, v kompozícii bolo cítiť vplyv maďarskej hudby, najmä vo variáciách ľudových piesní. V réžii Gyulu Bércziho dirigoval Miksa Huber, v hlavnej úlohe účinkoval Károly Hajagos.

Márton Rátkai (1881 – 1951),
zdroj: hu.wikipedia

Tri mesiace po premiére vo viedenskom Carltheatri uviedol Balla najnovší vaudeville s brilantnou hudobnou inštrumentáciou od Lea Fallu A babuska (Das Puppenmädel – Dievča s bábikou, 1911) v hudobnom naštudovaní Miksu Hubera, v réžii Gyulu Bércziho a v dekoráciách Gustava Wintersteinera. V inscenácii bola použitá dômyselná javisková technika umožňujúca rýchle striedanie scén. Z účinkujúcich kritika na prvom mieste vyzdvihla výkon so šarmom spievajúcej Rózsi Déry (Ivette), veľmi dobrého partnera mala vo Ferencovi Szécsym (Tiborius), páčili sa aj Irén Balla-Csík (Rosalilla) a Iván Cseh (Deletourelle). Predstavenie malo veľký úspech u obecenstva, mnohé duetá a tance museli účinkujúci opakovať. Operetná primadona z Budapešti Klára Küry vystúpila v titulnej úlohe Jarnovej operety Krista z horárne (1911), viac je sedela Lily z rovnomennej Hervého operety a so šarmom hrala postavui Trezsi v Jarnovej operete Muzikantské dievča.

Publikum i tlač privítali s potešením pohostinské vystúpenia bývalého člena súboru z čias riaditeľa Pétera Andorffiho, sólistu Kráľovského divadla v Budapešti Sándora Papira, ktorý podal skvelé výkony ako Knieža Basilovič a Dragutin v Lehárových operetách Gróf z Luxemburgu a Cigánska láska (1911). Poslednou premiérou bola inscenácia modernej hry Sarga liliom (Žltá ľalia, 1911) v réžii Kálmána Ballu, ktorá mala senzačný úspech v Budapešti. Autorom bol Lajos Bíró, dramatik a neskôr známy scenárista spoločnosti London Film Productions.

Na benefičné predstavenie pozval Kálmán Balla jednu z najznámejších herečiek svojej doby, všestranne talentovanú interpretku naivných, komediálnych, dramatických i tragických hrdiniek Emiliu Márkus z Národného divadla v Budapešti, ktorú diváci mali možnosť vidieť v roku 1900 v letnej Aréne ako Claire v hre Georga Ohneta Majiteľ hút a v titulnej úlohe Dumasovej Dámy s kaméliami. V postave Fanny v hre Henryho Bataillea A balga szüz (La Vierge folle – Bláznivá panna) predviedla Emilia Márkus celú škálu svojho hereckého majstrovstva. Týmto predstavením dňa 13. apríla 1911 sa ukončila sezóna a súčasne pôsobenie maďarskej spoločnosti Kálmána Ballu v Prešporku.

Pripravila Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár