Metropolitná opera v New Yorku musela dať do zálohy obrazy Marca Chagalla

New York – Agentúra Moody’s deň pred Štedrým večerom oznámila, že znižuje rating cenných papierov Metropolitnej opery v New Yorku z doterajšieho stupňa A3 na stupeň Baa1 s negatívnym výhľadom. Konkrétne to znamená, že dlhopisy vydané operou sa prepadli na úroveň, ktorá je len tri stupne vyššie nad úrovňou ,,junk” (tzv. odpad), ktorá už označuje stav úplnej platobnej neschopnosti emitenta dlhopisov – ľudovo povedané bankrot.

Negatívny výhľad zase finančným jazykom znamená, že pravdepodobnosť ďalšieho zníženia ratingu zo strany Moody’s v roku 2015 je v tejto chvíli veľmi vysoká. Pokiaľ Metropolitná opera okamžite nezlepší svoju finančnú výkonnosť, môže byť na jej záchranu pred bankrotom o rok už neskoro.

Najznámejšia svetová operná scéna tak dostala pod stromček veľmi nepríjemný darček. Opera zvýšila svoj deficit v rozpočte v roku 2014 na 22 miliónov USD (v roku 2013 to bolo len 2,8 milióna USD) a disponibilná mesačná hotovosť na účte za posledný ukončený fiškálny rok (2013) bola len 46 miliónov amerických dolárov, čo pri bežných výdavkoch opery stačí v podstate na 53 dní fungovania inštitúcie. Ak by teda nastala akákoľvek neočakávaná komplikácia a príjmy opery by sa na malú chvíľu (hoci aj dočasne) zastavili alebo výrazne znížili, opera by mohla pri plnení svojich bežných finančných povinností fungovať iba 53 dní, a to hovoríme o finančnom stave ku koncu roku 2013. Opera teda nemala už v minulom roku takmer žiadnu rezervu na ,,neočakávané situácie”. Podľa odhadov analytikov sa táto situácia v roku 2014 ešte rapídne zhoršila a táto mesačná disponibilná likvidita pravdepodobne klesla v roku 2014 na polovicu. Opera si dokonca musela zobrať úver v Bank of America a túto pôžičku zabezpečila záložným právom na dva veľkoplošné nástenné obrazy Marca Chagalla, ktoré sa nachádzajú vo vstupnom vestibule. Tí, ktorí poznajú Metropolitnú operu vedia, že obrovské – deväť krát jedenásť metrov rozmerné maľby – visia tak povediac od hora až dolu cez všetky poschodia opernej budovy a sú vidieť aj zvonku cez priehľadné sklenené oblúky čelnej “fasády” opery. Maľby ,,The Triumph of Music” a ,,The Sources of Music” boli ocenené na viac ako 20 miliónov USD. V piatich sklenených oblúkoch tvoriacich čelo budovy Metropolitnej opery ich pri pohľade zvonku nájdete po stranách jeden v úplne ľavom a druhý úplne pravom oblúku.

Kultúrne inštitúcie v spojených štátoch podobného typu ako Metropolitná opera bežne financujú svoje dlhy prostredníctvom predaja dlhopisov. Starý dlh je splatený tým spôsobom, že sa investorom vo forme dlhopisov predá dlh nový (a zo získaných peňazí sa vyplatí dlh predchádzajúci), čo síce primárnu zadĺženosť nijako nerieši, ale rieši posunutie splatnosti pôvodného dlhu. Takto sa dá splatnosť odsúvať a dlh neustále posúvať pred sebou aj niekoľko rokov, respektíve dokonca niekoľko desaťročí. Častokrát sa medzičasom zadĺžená spoločnosť finančne vzchopí a problém sa vyrieši. Ide teda hlavne o získanie času a odvrátenie okamžitého bankrotu. Avšak celý tento systém je funkčný len dovtedy, kým investori sú ochotní nové dlhopisy kupovať. Vzhľadom na to, že dlhopisy sú úročené, nemal by to byť problém, je však dôležité, aby raiting nových dlhopisov bol dostatočne vysoký. Raiting nie je nič iné, ako kvalifikovaná analýza ekonomických a finančných možností inštitúcie splatiť svoje dlhopisy a ich úroky. Raiting preto treba chápať ako mieru pravdepodobnosti, že investori dostanú naozaj svoje peniaze naspäť.

Ak rating klesne na úroveň ,,junk“, žiaden z investorov nové dlhopisy nekúpi a spoločnosť nezíska zdroje na zaplatenie dovtedajšieho starého dlhu. V zápätí okamžite nasleduje bankrot. Preto je dobrý rating pre prežitie Metropolitnej opery doslova životne dôležitý. Metropolitná opera sa dostala práve kvôli finančnej situácii v uplynulom roku do ostrého konfliktu so zamestnancami a ich odbormi, kedy nerealistické finančné požiadavky odborov zabránili potrebným reformám a dlho ako Damoklov meč nad operou visela možnosť dlhotrvajúceho generálneho štrajku všetkých zamestnancov združených v odboroch. Odbory hrozili, že sezóna 2014/2015 sa nezaháji dovtedy, kým nebude uzatvorená nová finančná dohoda. Nezahájenie opernej sezóny spolu s negatívnou publicitou súvisiacou s generálnym štrajkom by v súčasnej ekonomickej situácii inštitúcie boli pravdepodobne tie posledné klince do rakvy, avšak nakoniec sa tesne pred zahájením sezóny, doslova o päť minút dvanásť, podarilo dosiahnuť kompromis a štrajk sa nekonal. Avšak malá ochota odborov k uťahovaniu opaskov zároveň priviedla operu na hranu bankrotu.

Hovorca opery Peter Clark na stránkach The Huffington Post uviedol, že každý člen operného zboru dostal v sezóne 2013/2014 plat vo výške 200 000 USD. Keďže len zboristov je osemdesiat, je to pre operu ďalej neúnosné. Vedenie opery preto chcelo presadiť zníženie ich platov o 17 percent, čo však odbory zastupujúce členov zboru zamietli. Nie je jasné, aký kompromis sa na poslednú chvíľu podarilo dojednať, ale tvárou v tvár hrozbe, že operná sezóna v roku 2014 vôbec nezačne, vedenie opery radšej od svojich požiadavkov čiastočne ustúpilo. Ak by totiž opera nezahájila sezónu 2014, predaj dlhopisov investorom (a odsunutie splatnosti starých dlhov), by sa stal úplnou ilúziou a okamžitý bankrot by bol neodvratný.

To, že Metropolitná opera aj pri obrovskom svojom deficite ešte stále nie je úplne finančne insolventná je umožnené predovšetkým vďaka štedrým darom od súkromných osôb a sponzorov, ktorí len v priebehu rokov 2010 – 2013 poslali opere finančné príspevky v hodnote 152 miliónov USD ročne. Súčasna kritická finančná situácia opery je deklarovaná agentúrou Moody’s už po zohľadnení týchto peňažných darov, takže bez nich by Metropolitná opera v New Yorku už dávno musela ukončiť svoju činnosť. Zdá sa, že šetrenie bude nakoniec aj tak nevyhnutné, ak chce opera prežiť. Po tom, ako sa nakoniec podarilo kompromisnú dohodu na poslednú chvíľu ,,upiecť” už asi vedenie opery nemá veľkú odvahu otázku uťahovania opaskov začať otvárať odznova. Minulotýždňové zníženie ratingu agentúrou Moody’s však znamená, že iné riešenie ako radikálne škrty neexistuje a vedeniu opery už neponecháva takmer žiaden manévrovací priestor.

Pripravil: Peter Bleha