Koncertami Drážďanskej filharmónie sa v dňoch 22. a 23. júna 2019 skončila tohoročná koncertná sezóna orchestra. Dirigoval Michael Sanderling, ktorý šéfoval orchestru osem sezón. Posledný, rozlúčkový koncert, nazvaný Finale Michael Sanderling, sa uskutočnil so sólistkou Juliou Fischer. Po koncerte v Drážďanoch nasleduje spoločné turné po japonských a juhokórejských metropolách. Michael Sanderling a Drážďanská filharmónia predkladajú nahrávky všetkých Šostakovičových symfónií.
Finálny spoločný koncert dirigenta Sanderlinga s Drážďanskou filharmóniou sme avizovali už vlani (TU…), teraz sa stal skutočnosťou. Michael Sanderling sa so svojím orchestrom koncom júna lúčil na dvoch koncertoch pred verným publikom, pred spolu 3400 poslucháčmi (písané z koncertu 23. 6. 2019). Špičková huslistka so slovenskými koreňmi, Julia Fischer, roky spätá s Drážďanami a Michaelom Sanderlingom, bola rovnako magnetom tejto udalosti.
Na koncerte zazneli dve diela: Brahmsov Husľový koncert a Straussova Alpská symfónia. Zohnať vstupenku na poslednú chvíľu na koncert tandemu Fischer – Sanderling bolo nemožné. Spája ich 22-ročné vydarené umelecké priateľstvo a Drážďanská filharmónia sa k tomuto priateľstvu akosi samozrejme pričlenila. Julia Fischer bola aj tou charizmatickou sólistkou, ktorá v roku 2017 otvorila dnes už ako samozrejmosť akceptovanú a v hudobnom svete vysoko oceňovanú novú koncertnú sieň Drážďanskej filharmónie v Paláci kultúry. O tejto udalosti sme čitateľov Opera Slovakia informovali TU…
Julia Fischer, Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, 2019, rozlúčkový koncert,
foto: Oliver Killing
Dlhoročná spolupráca dirigenta Sanderlinga s Juliou Fischer tkvie v obdive dirigenta k huslistke kvôli jej mimoriadnej hudobnej zorientovanosti, ako i vyváženosti jej intelektu a citu. Kde je takáto danosť potrebná viac ako v prípade technicky i výrazovo mimoriadne náročného Koncertu pre husle a orchester D dur Johannesa Brahmsa? V čase jeho vzniku platilo, že Brahms skomponoval na husliach nehrateľný koncert (Henryk Wieniawski), a že jeho partitúra je písaná proti hudbe (Hans von Bülow). Dnes je tento Brahms ozdobou veľkých huslistov. Je naďalej technicky komplikovaný, ale disponujúci i jedinečnou sólovou melodickou krásou, ktorá sa miestami vznáša nad orchestrom. Pritom sólový part je takmer integrovaný do orchestra, je jeho organickou časťou, podieľa sa na rozvíjaní hudobných myšlienok.
Julia Fischer majúca tohoto Brahmsa už dávno v malíčku, stála obdivuhodne nad celým dielom. Jej nádherné, miestami ako zamatový alt znejúce husle značky Guadagnini sú súčasťou jej osobnosti, jej rúk, prstov i jej srdca. Akoby nebol žiaden problém vyjadriť nimi to, čo vyjadriť potrebuje a chce, akoby bolo všetko naprostou samozrejmosťou – aj náročné dvojhmaty, lomené akrody, allegrové pasáže či rytmické variácie – to všetko je pre Juliu Fischer zdanlivo hračkou. Takto, po všetkých stránkach náročný Brahms, nadobudol v jej partnerstve s Michaelom Sanderlingom a Drážďanskou filharmóniou na interpretačnej a výrazovej ľahkosti.
Rozsiahla epická prvá časť vyústila po sólistkou zreteľne artikulovanej kadencii do jemnej, neustále sa rozvíjajúcej lyrickej druhej časti (Adagio). Mimoriadnym hlboko emotívnym momentom bol úsek, keď husle prebrali hobojom a dychovými nástrojmi interpretovaný úvod tejto časti. Fischerovej príznačná elegancia dominovala nad tanečnými a rýchlymi rytmami maďarskou nótou podfarbenej záverečnej časti (Allegro giocoso, ma non troppo vivace), v ktorej sólistka aj doslova provokovala orchester k dialógu a k aktívnej hudobnej spolupráci.
Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, 2019, rozlúčkový koncert,
foto: Oliver Killing
Aj takáto danosť či odvaha robia Juliu Fischer osobnosťou, ktorá mimochodom už vstupom na pódium zaujme, a ktorá nasadením prvého tónu presvedčí o svojej jedinečnosti. Vyslúžila si veľký potlesk, nechýbal prídavok. Juliu Fischer poznáme aj ako brilantnú klaviristku a zanietenú komornú hráčku, snáď ju najbližšie Drážďany privítajú v jednej z týchto úloh.
V poslednom čase k jej pôsobeniu ako vysokoškolskej profesorky i ako iniciátorky a usporiadateľky festivalu Musikferien pribudla do zoznamu činnosti ďalšia aktivita: je iniciátorkou a zakladateľkou orchestra pre 6 až 14-ročné deti, nesúceho názov Kindersinfoniker. Jej cieľom je s budúcim približne 25-členným komorným orchestrom študovať adekvátne diela, ale hlavne vychovať v mladých hudobníkoch potrebnú disciplínu a schopnosť spoločne muzicírovať. Top huslistka Julia Fischer chce týmto projektom mladej generácii poskytnúť to, čo sa dostalo v období hudobného rastu jej samej. Drážďany jej v každom prípade držia k úspechu aj na tomto poli palce.
Brahmsov Husľový koncert a Alpská symfónia, jedna zo symfonických básní Richarda Straussa, dve formou i obsahom rozličné diela, majú pôvod vzniku v rovnakom období, ba dokonca i v príbuznom prostredí. Ale ich hudobná reč, forma a inštrumentácia sú vzdialené na míle. Brahms začal s kompozíciou koncertu v roku 1878 pri Wörthersee a o rok neskôr, 1879, sa uskutočnila jeho premiéra s huslistom Josephom Joachimom pod taktovkou Johannesa Brahmsa v Lipsku. Toho istého roku zveril kompozícii pre klavír Richard Strauss vlastný zážitok, keď ako 15-ročný absolvoval celodennú túru so všetkými krásnymi i búrlivými prekvapeniami horskej prírody Álp. Z tejto kompozície pre klavír potom rozvíjal nové dielo – svoju programovú Alpensinfonie.
Ale všeobecne rýchlo komponujúci Strauss v tomto prípade potreboval mimoriadne dlhý čas, kým bol s dielom, ktorého podstata a program ležia na jednej strane v jeho mladíckych zážitkoch v horách, ale aj v ovplyvnení filozofiou Friedricha Nietzschea, hotový. Premiéra sa uskutočnila v roku 1915 v Berlíne so Sächsische Hofkapelle (dnešnej Sächsische Staatkapelle Dresden) pod taktovkou samotného Straussa. Podľa údajov skladateľa je k interpretácii potrebných najmenej 107 hudobníkov, ideál výsledného zvuku však dokáže sprostredkovať až obsadenie 129 hudobníkmi. A toľkí museli docestovať na uvedenie slávnostnej premiéry z Drážďan do Berlína, nakoľko v Semperovej opere nebol v tom čase partitúrou požadovaný organ.
Michael Sanderling siahol teda na rozlúčku s jeho šéfdirigentským postom čo do obsadenia i obsahu po grandióznom diele, ktoré, obrazne povedané, reflektuje i jeho osemročné pôsobenie za dirigentským pultom Drážďanskej filharmónie, so všetkými ťažkosťami, zážitkami, vyhliadkami ale i búrlivými situáciami a výhrami. Tou najväčšou výhrou bolo „preskákanie“ kameňmi vystlatej cesty obdobia s orchestrom, keď nemal strechu nad hlavou, keď sa počas 5-ročnej rekonštrukcie sťahovali hudobníci, nástroje, noty (napokon aj publikum) od skúšky ku skúške a od koncertu ku koncertu niekam inam.
S Drážďanskou filharmóniou zažil napokon Sanderling ten jedinečný moment, keď si v novej sieni v roku 2017 rozbalili hudobníci svoje nástroje, keď sa pre orchester, ktorý o rok oslávi 150 výročie založenia, začala nová éra. Rozlúčková Sanderlingova Alpská symfónia Richarda Straussa bola teda už svojím programom príbuzná Sanderlingovmu pôsobeniu v Drážďanoch – od začiatkov v preňho neznámej hudobnej proveniencii, cez spoločné nové dramaturgické objavy s orchestrom, cez vzájomné zisky čo sa týka nového repertoáru, vzájomného umeleckého rastu, osemročnej spoločnej cesty, na ktorú sa oplatí obzrieť.
Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, 2019, rozlúčkový koncert,
foto: Oliver Killing
Na finálnom koncerte vystúpil šéfdirigent spolu so 110-členným orchestrom interpretačne po tomto Straussom vytvorenom programovom rebríčku jeho symfonickej básne: Nacht – Sonnenaufgang – Der Anstieg – Eintritt in den Wald – Wanderung neben dem Bache – Am Wasserfall – Erscheinung – Auf blumige Wiesen – Auf der Alm – Durch Dickicht und Gestrüpp auf Irrwegen – Auf dem Gletscher – Gefahrvolle Augenblicke – Auf dem Gipfel – Vision – Nebel steigen auf – Die Sonne verdüstert sich allmählich – Elegie – Stille vor dem Sturm – Gewitter und Sturm, Abstieg – Sonnenuntergang – Ausklang – Nacht.
Ide o výstup na kopec od tmy včasného rána, cez východ slnka, vstup do lesa, stretnutie s kvetnatými lúkami, potôčikom, neschodnými cestami, vodopádom, ľadovcom, nebezpečnými momentami, dosiahnutie vrcholu, stavy pred búrkou a búrka samotná, zostup, západ slnka… Ale interpretačne šlo Sanderlingovi viac o reflexiu jedinca v zmysle filozofie Nietzschea (i o reflexiu vlastnú), ako o hudobné velebenie prírody.
Po brilantne inštrumentovanej a všetkými farbami hrajúcej Alpskej symfónii siaha každý veľký dirigent a každý veľký orchester aby sa zaskveli v celej možnej interpretačnej škále. Tá Sanderlingova Alpská symfónia bola maximálne koncentrovaná a do detailov vypracovaná. Pri výklade aj tých naskrytejších zákutí neskororomantickej Straussovej partitúry držal uzdu pevne v rukách a nechal popásť publiku oči i uši na dianí v orchestri, na akciách nevšedných hudobných nástrojoch i na sýtej a farebnej inštrumentácii.
„Svoj“ technicky obdivuhodne hrajúci orchester nechal dirigent skvieť sa v pianissimových momentoch, v pasážach mysterióznych, idylických i inštrumentačne a dynamicky prekypujúcich monumentalitou. Okrem toho poskytol dostatok priestoru nádherným sólam špičkových členov orchestra. Koncertnou sieňou Drážďanskej filharmónie Paláca kultúry vlastne plynula Straussova Alpská symfónia ako vyše 50-minútová panoráma rôznych situácií človeka, ktorý je súčasťou kolobehu prírody. Bolo to veľké finále, veľkolepá rozlúčka šéfdirigenta s vďačným filharmonickým publikom, ktoré by Michaela Sanderlinga najradšej pripútalo k orchestru. So slovami vďaky však odchádza z Drážďan aj Michael Sanderling. Svoje pôsobenie v orchestri vidí ako obdobie osobného rastu, čo považuje za veľký dar.
Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, 2019, rozlúčkový koncert,
foto: Oliver Killing
Na rozlúčku s Drážďanami predložil Sanderling so svojím orchestrom viac ako slová na rozlúčku či slová vďaky. Kým dojmy z live koncertov časom vyblednú, Michael Sanderling zanecháva s Drážďanskou filharmóniou trvalú a nekaždodennú dokumentáciu spoločnej práce. Tesne pred vyššie spomínaným finálnym koncertom vyšli v Label Sonny nahrávky všetkých 15 Šostakovičových symfónií, Šostakovičov CD-Box s jedenástimi cédečkami – Shostakovich, The Fifteen Symphonies.
So Šostakovičovým dielom prišiel Michael Sanderling do styku v mladosti ako začínajúci čelista. Jeho otec, dirigent Kurt Sanderling, bol so Šostakovičom dôverne spriatelený, dirigoval jeho diela, Šostakovičova hudba bola u Sanderlingovcoch, žijúcich v Leningrade (neskôr v Berlíne i v Drážďanoch), samozrejmosťou. Je priam logické, že aj syn Michael siahol po Šostakovičových symfónách, že ich najprv všetky ako cyklus s Drážďanskou filharmóniou na koncertoch uviedol, a napokon zaznamenal na nosiče.
Dnes ležia ako dokument na stole nahrávky všetkých Šostakovičových symfónií – sčasti i ako live nahrávky z koncertov. Bol to obrovský projekt, ktorý pohltil všetky sily filharmonikov i dirigenta, pretože bežal paralelne s abonentnými koncertami pri neexistujúcej koncertnnej sieni. Kompletný symfonický Šostakovič vznikol tak za rozdielnych aktustických daností a možností na rôznych miestach. O to obdivuhodnejší je výsledok, pretože Sanderling s filharmonikmi postavili vzniknutými záznamami úctu vzbudzujúci pomník v medzinárodnom meradle: pomník sebe, ale hlavne Dmitrijovi Šostakovičovi, jeho humanizmu a genialite.
CD, Shostakovich: The Fifteen Symphonies: No. 15 Dresdner Philharmonie & Michael Sanderling,
zdroj: internet
11 cedečiek je doplnených obsažnou textovou prílohou v nemčine a angličtine z pera Jensa Schubbeho. Všetky Šostakovičom použité texty básní (Alexander Besymenskij, Semjon Izakovič Kirsanov, Jevgenij Jevtušenko, Guillaume Apollinaire, Federica Garcia Lorca, Wilhelm Küchelbecker, Rainer Maria Rilke) sa v textovej prílohe nachádzaju v ruštine, angličtine a nemčine. Už samotných 15 symfónií je kolos, ktorým sa je potrebné dlho a podrobne zaoberať, v žiadnom prípade nie je možné vysloviť akékoľvek dielčie hodnotenie interpretácie.
Seriózna recenzia tohoto hudobného projektu by mala vzniknúť azda v rozsahu objemnej knihy, pretože v každej symfónii, v každej časti, v každej hudobnej myšlienke tkvie mimoriadny potenciál Šostakovičovej humanitnej a čisto ľudskej reflexie, ktoré Sanderling stvárnil. V každom prípade predložil nový pohľad na symfonika Šostakoviča a v dohľadnej dobe ostane i posledným dokumentom, ktorý je prístupný na zvukových nosičoch v takomto komplexnom súbore.
Ako kôpka šľahačky na uvedený CD-box vyšiel 14. júna 2019 audiovizuálny záznam arte concert z koncertu Drážďanskej filharmónie s Michaelom Sanderlingom z posledného spomienkového koncertu k 13. februáru, ktorý každoročne pripomína vojnové inferno Drážďan. Tu je možné sledovať Šostakovičovu 15. symfóniu op. 141 a jej interpretov ako excelentný film v najlepšom slova zmysle (DVD/EuroArts).
Koncerty v koncertnej sieni Dráždanskej filharmónie
Palác kultúry, Drážďany 22. a 23. júna 2019
Dirigent: Michael Sanderling
Sólistka: Julia Fischer, husle
Dresdner Philharmonie
Johannes Brahms: Koncert pre husle a orchester D dur op. 77
Allegro non troppo
Adagio
Allegro giocoso, ma non troppo vivace
Richard Strauss: Eine Alpensinfonie – Sinfonische Dichtung op. 64
