Milada Formanová, operná primadona za éry Karla Nedbala v Slovenskom národnom divadle (1)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 28. augusta t.r. uplynie stopätnásť rokov od narodenia českej opernej speváčky, dramatickej sopranistky Milady Formanovej (vyd. Šmidtová, narodila sa 28. augusta 1904 v Tábore, dátum a miesto úmrtia nie je známe), sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1934 – 1937 a do roku 1947 stáleho hosťa súboru, pôsobiacej i na operných scénach v Prahe, Olomouci a Brne. V prvej časti článku priblížime jej umelecké začiatky na českých scénach.

Umelecké začiatky, koncertná a operná speváčka

Milada Formanová študovala spev na pražskom konzervatóriu u prof. Doubravky Branbergerovej (1920 – 1926). Po absolutóriu školy bola poslucháčkou operného štúdia konzervatória, kde študovala mimiku v triede Ferdinanda Pujmana a korepetície u Pavla Dědečka (1926 – 1927). Potom pôsobila ako stály hosť v Národnom divadle v Prahe (1927 – 1930). Prvé angažmán získala v opernom súbore Českého divadla v Olomouci (1931 – 1934). V rokoch 1934 – 1937 pôsobila ako sólistka a do roku 1947 stály hosť Slovenského národného divadla. V roku 1939 sa vrátila do Prahy, opäť spievala ako hosť v Národnom divadle (1939 – 1940) a vystupovala aj na koncertných pódiách. V sezóne 1946 – 1947 bola sólistkou opery v Zemskom divadle v Brne (v súčasnosti Národné divadlo).

Milada Formanová, Pestrý týden, 8. 12. 1928, roč. 3, č. 49, s. 24

Milada Formanová už počas štúdia na konzervatóriu účinkovala na verejných koncertoch a v predstaveniach speváckeho oddelenia konzervatória uvádzaných na pražských profesionálnych scénach. Pohyblivým, jasným sopránom upútala kritiku v postave Almireny v Händlovej opere Rinaldo (1923), na námety z eposu Torquata Tassa Oslobodený Jeruzalem z čias prvej križiackej výpravy, uvedenom pod taktovkou šéfa opery ND Otakara Ostrčila v Mestskom divadle na Královských Vinohradech (v súčasnosti Divadlo na Vinohradech).

K 75. výročiu úmrtia skladateľa Václava Jana Tomáška uviedlo konzervatórium v Stavovskom divadle dve dovtedy neznáme hudobné drámy Faust a Markétka u kolovrátku (1925) na texty Friedricha Schillera a Johanna Wolfganga Goetheho. Komorný orchester poslucháčov konzervatória dirigoval Otakar Ostrčil, Markétku spievala Milada Formanová. Na tej istej scéne uviedlo konzervatórium symfonickú drámu Erika Satieho Sokrates (1925) opäť v naštudovaní Otakara Ostrčila, kde Formanová podala dobrý výkon v postave Phaidros.

Po absolvovaní konzervatória pôsobila Milada Formanová ako koncertná a operná speváčka. Od roku 1927 často účinkovala v rozhlase, kde zaujala precítenou interpretáciou českej a svetovej piesňovej tvorby A. Dvořáka, B. Smetanu, Z. Fibicha, J. B. Foerstera, J. Křičku, F. Chopina, F. Schuberta, C. Debussyho, A. Roussela, M. Ravela, G. Mahlera a i. Významná bola aj jej koncertná činnosť, už ako poslucháčka konzervatória vystupovala na verejných školských koncertoch.

Milada Formanová (1904 – ?), foto: Archív DÚ

V roku 1926 usporiadal spevácky zbor Hlahol koncert Milady Formanovej v rodnom Tábore za spoluúčinkovania klavírnej virtuózky Taťány Baxantovej z tvorby A. Dvořáka, V. Tomáška, B. Smetanu, Z. Fibicha, J. B. Foerstera, F. Chopina, C. Monteverdiho, H. Wieniawského, F. Schuberta, F. Liszta, A. Thomasa, C. Debussyho, d´Alberta. Samostatný koncert mala v roku 1928 v Umeleckej besede v Prahe z tvorby L. van Beethovena, F. Schuberta, R. Schumanna, R. Straussa a z piesní B. Vomáčku a K. B. Jiráka. V pražskom Mozarteu spievala piesne Gustava Mahlera s klavírnym sprievodom Otakara Jermiáša (1930).

Národné divadlo Praha

Opernú umeleckú činnosť začala Milada Formanová ako hosť v pražskom Národnom divadle (1927 – 1929). Stvárnila postavu chlapca v českej premiére Ravelovej opery Dítě a kouzla (1927) s dirigentom Bohuslavom Brzobohatým (uvedenej s baletom Bohuslava Martinů Kdo je na světe nejmocnejší). Zapôsobila mladistvo sviežim výkonom, pre úlohu chlapca mala vhodný zjav, umocnený detsky prirodzenou hrou. Z menších postáv vytvorila ešte prvú lesnú žienku (Dvořák: Rusalka, 1927) a prvého ducha (Fibich: Bouře, 1928). Príjemným hlasom s ušľachtilým výrazom spievala Paminu v Mozartovej Čarovnej flaute (1928) a Micaelu v Bizetovej Carmen (1928).

Vrúcnym prejavom a sýtym lyrickým hlasom zaujala v titulnej úlohe Thomasovej Mignon (1928). Spievala titulnú postavu v Massenetovej Manon (1928) a Taťjanu z Čajkovského Eugena Onegina (1929). Po odchode do Olomouca vystupovala v Prahe už iba ako hosť. S tenoristom Richardom Kublom spievala Dvořákovu Rusalku (1934), sonórny hlas uplatnila vo Verdiho Aide (1939). Bola znamenitou Elsou vo Wagnerovom Lohengrinovi (1940) v autentickom naštudovaní dirigenta Štátnej opery v Berlíne Karla Elmendorffa.

Prvá interpretka hlavnej postavy českej premiéry Straussovej Arabelly v Olomouci

Po úspešných pohostinských vystúpeniach v úlohe Taťjany v Eugenovi Oneginovi a Dvořákovej Rusalky v Olomouci prijala Milada Formanová ponuku šéfa opery a dirigenta Emanuela Bastla na angažmán v tamojšom Českom divadle (1929 – 1934). V roku 1932 vystriedal Bastla dirigent Adolf Heller, známy svojou orientáciou na modernú svetovú i domácu opernú tvorbu. Uviedol sa náročným Musorgského Borisom Godunovom (1932), v ktorom spievala Formanová Marinu Mníškovú. Naštudovala Elisabetu z Verdiho Dona Carlosa (1932), vynikajúci výkon podala v Hellerových naštudovaniach ako Verdiho Aida (1932) a Georgetta v Pucciniho Plášti (1932). Precítene spievala Micaelu z Bizetovej Carmen (1934). Uplatnila sa ako Královna Alžběta v opere Vítězslava Nováka Karlštejn (1932), pekný výkon podala v úlohe Kněžny v Dvořákovej opere Čert a Káča (1933).

Straussova Arabella v Olomouci, Národní listy, 28. 11. 1933, roč. 73, č. 326, s. 5

Bola prvotriednou Miladou v Smetanovom Daliborovi (1933), v Smetanových operách spievala aj Anežku (Dvě vdovy, 1934) a Vendulku (Hubička, 1934). Ako uvádza dobová kritika, vrúcnosť i priliehavú naivitu vložila do hlavnej postavy Křičkovej komickej opery Hipolyta (1933) v naštudovaní Adolfa Hellera. Formanová spievala aj v ďalších Hellerových pozoruhodných prvých českých uvedeniach opier Alexandra Zemlinského (Skřet, Křídový kruh), Richarda Straussa (Arabella) a Respighiho (Marie Egyptská). Bola sviežou Ghitou v Zemlinského avantgardnej jednoaktovke Skřet (Der Zwerg, 1933) uvedenej spolu s Ostrčilovou operou Poupě (1933), kde spievala Anežku. Mäkký, kultivovaný soprán uplatnila v titulnej postave Straussovej Arabelly (1933), vynikla v postave Čan Hai-tang v Zemlinského opere Křídový kruh (1934), vynikajúci výkon podala ako Marie v Respighiho opere Marie Egyptská (1934).

Posledná operná scéna Milady Formanovej

V rokoch 1946 – 1948 pôsobila Milada Formanová v Národnom divadle v Brne, kde už v roku 1939 hosťovala v dvoch predstaveniach Pucciniho Toscy s chorvátskym tenoristom Stepanom Iveljom, rumunským Emilom Marinescu (Cavaradossi) a srbským barytonistom pôsobiacim v Brne Nikolom Cvejićom (Scarpia). V roku 1946 sa uviedla lyrickou, herecky podmanivou gejšou v Pucciniho Madame Butterfly (1946). Spievala Smetanovu Libušu (1946) a priebojnú Dvořákovu Rusalku (1947). Princa spieval domáci tenorista František Šubert, od roku 1950 sólista operného súboru Slovenského národného divadla.

Ušľachtilý spevácky výkon podala v úlohe grófky Rosiny v Mozartovej Figarovej svadbe (1948) v naštudovaní dirigenta Waltera Duclouxa a režiséra Miloša Wasserbauera. Nádherným vrúcnym hlasom a emocionálnym prejavom zaujala v náročnom parte učiteľky Ellen Oxford v českej premiére Brittenovej opery Peter Grimes (1947) pod taktovkou dirigenta Roberta Bocka a v réžii Oskara Linharta.

Úspešné koncertné vystúpenia

Milada Formanová vystupovala často na pražských koncertných pódiách. Svoj krásny mäkko posadený hlas uplatnila v oratoriálnej a kantátovej tvorbe pod taktovkou významných dirigentských osobností. Spievala sólo v Mahlerovej 4. symfónii (1937) za Jarmilu Novotnú (na koncerte Pabla Casalsa Českej filharmónie s dirigentom Alexandrom Zemlinským). V Dvořákovom Stabat mater (1940) pod taktovou Rudolfa Vašatu účinkovala so sólistami pražského Národného divadla Martou Krásovou, Jaroslavom Gleichom a Ljubomirom Višegonovom. S tými istými sólistami a s dirigentom Karlom Šejnom spievala sólo v Beethovenovej 9. symfónii. Pod taktovkou Karla Šejnu spievala v Janáčkovej Glagolskej omši (1940) s Gleichom, Višegonovom a Mariou Pixovou.

G. Verdi: Requiem, Národní-listy 19. 1. 1941, roč. 81 č. 19 s. 4

Na koncerte Českej filharmónie s Karlom Nedbalom interpretovala skladby Smetanu, Nováka, Dvořáka a Suka. V roku 1941 (v rámci Dvořákovho jubilejného roku) spievala sólo v oratóriu Svatá Ludmila (1941) s dirigentom Václavom Smetáčkom v Smetanovej sieni v Prahe a v tom istom roku Verdiho Requiem s Martou Krásovou, Josipom Rijavcom a Ljubomirom Višegonovom v skvelom naštudovaní Rafaela Kubelika. V roku 1945 spievala ešte sólo v Dvořákovom Requiem na koncerte Symfonického orchestra FOK v naštudovaní dirigenta Václava Smetáčka so sólistami Ruženou Horákovou, Benom Blachutom a Vladimírom Jedenáctíkom.

A. Dvořák: Requiem, plagát z roku 1945, zdroj: wikipedia

V pokračovaní článku predstavíme umelkyňu ako protagonistku operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch pôsobenia Karla Nedbala vo funkcii šéfa opery.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár