Milada Formanová, operná primadona za éry Karla Nedbala v Slovenskom národnom divadle (2)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
prvej časti spomienky na dramatickú sopranistku Miladu Formanovú sme sa venovali jej umeleckej činnosti na českých operných scénach (v Prahe, Olomouci a Brne) a na koncertných pódiách. Druhá časť je zameraná na pôsobenie umelkyne v opernom súbore Slovenského národného divadla v rokoch 1934 – 1947, kde patrila do roku 1938 počas pôsobenia šéfa opery Karla Nedbala k protagonistom opery.

Na bratislavskej scéne vystúpila Milada Formanová ako hosť v apríli 1934 v Smetanovej Hubičke, uvedenej v rámci jubilejného smetanovského cyklu pri príležitosti 110. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia skladateľa v novom naštudovaní Karla Nedbala. Podľa dobovej kritiky postavu Vendulky spievala príjemným, melodickým hlasom, umocneným decentným hereckým prejavom. Veľký úspech mala ako Milada v Smetanovom Daliborovi (1934, insc 1933) na zájazde opery v Košiciach, kritika vyzdvihla jej dobrý hlas a výbornú muzikalitu.

Milada Formanová, foto: Archív SND

Od novej sezóny 1934 – 1935 prijala táto zrelá, inteligentná speváčka s krásnym farebným hlasom angažmán do súboru opery a svojimi umeleckými výkonmi sa natrvalo zapísala do dejín našej opery v dramatickom obore. Disponovala kultivovaným farebným hlasom so zmyslom pre pôsobivú stavbu kantilény a schopnosťou vžiť sa herecky do podstaty svojich postáv. Po Vendulke a Milade vynikla v ďalších postavách českého repertoáru.

O svojich speváckych a hereckých kvalitách presvedčila ako Júlia v Dvořákovom Jakobínovi (1934) pod taktovkou Josefa Vincourka. Bola to zároveň prvá inscenácia, v ktorej režisér Bohuš Vilím v spolupráci so scénografom Jánom Ladvenicom použili novú javiskovú točňu. Technicky a umelecky zrelý výkon podala v postave múdrej, vznešenej Porzie vo Foersterovej Jessike (1934). Ako Smetanova Libuša (1934) imponovala vznešeným a pritom prostým gestom a hlboko precíteným spevom.

G. Puccini: Tosca, Opera SND, 1940, Milada Formanová (Tosca), Dr. Janko Blaho (Cavaradossi), foto: Archív SND

O speváckych výkonoch Formanovej v Smetanovej LibušiHubičke písala s nadšením aj viedenská kritika po zájazde operného súboru vo Volksoper (1935). Zo smetanovských postáv stvárnila aj Marienku v Predanej neveste (1935, insc. 1931) a dievčensky pôvabnú, spevácky ušľachtilú Anežku v Dvoch vdovách (1935). Skvelou muzikalitou a hereckým výrazom zaujala v exponovanej postavy Milady v Daliborovi (1935). Harmonický spevácky a herecký výkon podala v postave Cudzej kňažnej z Dvořákovej Rusalky (1934, insc. 1931) pod taktovkou Karla Nedbala v predstavení venovanom pamiatke Oskara Nedbala. Neskôr zapôsobila jemným precíteným výkonom vo výraznom dramatickom poňatí Rusalky (1937). Objavila sa aj v postave Kňažnej v Dvořákovej opere Čert a Kača (1937, insc. 1929). Nádherne plným, sviežim hlasom a do detailov prepracovaným hereckým prejavom zaujala v titulnej postave Janáčkovej Káti Kabanovej (1935) v skvelom naštudovaní Karla Nedbala.

Hodnotný spevácky výkon podala Milada Formanová v doštudovanej úlohe Tatiany v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1935, insc. 1934), kritika vyzdvihla i jej lahodnú slovenčinu. Vlohy pre komickú operu dokumentovala ako noblesná Felice v divácky úspešnej inscenácii opere Wolfa-Ferrariho Štyria grobiani (1934) v hudobnom naštudovaní Zdeňka Folprechta. Decentným hereckým výrazom kreovala Giuliettu v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1935) opäť s dirigentom Foplrechtom a v pôsobivej réžii Viktora Šulca na kineticky poňatej scéne Františka Tröstra. Vzácnym, teplým hlasom vystihla emocionálnu šírku Charpentierovej Louisy (1937), s nevšedným citom spievala Charlottu z Massenetovho Werthera (1938).

Verdiho Aida (1936) mala v podaní Formanovej potrebnú vrúcnosť a citovú hĺbku, úspešne zvládla dramaticky vypäté miesta i partie lyrické, jej vzácny spevácky výkon bol umocnený „osobným čarom podmaňujúcej poetickej sily“. Krásnu kantilénu bel canta predviedla v postave Elizabety v Donovi Carlosovi (1938). Aj pri absencii koloratúrnej polohy vytvorila uchvacujúcu a neobyčajne úspešnú dramatickú postavu Leonory v Trubadúrovi (1944, insc. 1942). Ako dôstojná a kultivovaná Pucciniho Tosca (1935, insc. 1929) zaujala ušľachtilým tvorením tónu a plastickým kreovaním postavy najmä v druhom dejstve. Technicky prvotriedny výkon podala v titulnej postave Pucciniho Turandot (1942), kde naplno rozvinula svoj lesklý dramatický hlas, opierajúci sa o vnútorný výraz.

G. Puccini: Turandot, Opera SND, 1942, Milada Formanová (Turandot), foto: Anton Illenberger/Archív SND

Milada Formanová bola protagonistkou progresívnych naštudovaní modernej opernej tvorby Karla Nedbala a jeho spolupracovníka, avantgardného českého režiséra Viktora Šulca. Precítene interpretovala postavu nežnej a oddanej Čang-Haitang v sugestívnej inscenácii opery Kriedový kruh (1934) rakúskeho skladateľa Alexandra Zemlinského, osobne prítomného na premiére. V legendárnom prvom uvedení Šostakovičovej Ruskej lady Macbeth (1935) naštudovala titulnú postavu Kataríny Izmajlovej (Viac sme písali TU…). Formanovej spevácky výkon mal vysokú úroveň, jej naturelu však najviac vyhovovali lyrické pasáže, bola skôr Katarínou oddanou a milujúcou, než vášnivou a impulzívnou.

D. Šostakovič: Ruská lady Macbeth, Opera SND, 1935, Milada Formanová (Katerina Ľvovna Izmajlova), foto: Archív DÚ

Sviežo a precítene vykreslila titulnú postavu Hipolyty v rovnomennej komickej opere Jaroslava Křičku (1936, réžia Bohuš Vilím). Jej výkon ocenil aj skladateľ, osobne prítomný na premiére. Obdivuhodný spevácky výkon podala Milada Formanová ako noblesná a herecky sugestívna kňažná Werdenbergová v opere Richarda Straussa Gavalier s ružou (1936) pod taktovkou Karla Nedbala a v réžii Bohuša Vilíma.

Excelovala ako hriešna cárovná Mária v historickej opere bulharského skladateľa Panča Vladigerova Cár Kalojan (1937). S hlbokým precítením spievala postavu Ley (v origináli Leah) v československej premiére opery Dibuk (1937) talianskeho skladateľa Lodovica Roccu na libreto Renata Simoniho podľa mystickej židovskej legendy. Premiéru opery za prítomnosti autora v naštudovaní Zdeňka Folprechta a v réžii Viktora Šulca prijalo obecenstvo i kritika s nadšením.

J. Křička: Hipolyta, Opera SND, 1936, Milada Formanová (Hipolyta), Roman Hübner (Castracano), foto: Archív DÚ

K Formanovej najúspešnejším kreáciám patrila nepatetická, vrúcna a žensky mäkká Leonora v Šulcovej inscenácii Fidelia (1936). V širokej línii vášne a roztúženia sa niesol jej priebojný hlas s mäkkými pianami v úlohe Senty vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1942). O schopnosti zvládnuť hlasovo exponované party presvedčila ako dramatická, herecky pôsobivá Marta v d´Albertovej Nížine (1942). Výrazovo kvalitný výkon s dôrazom na precíznu artikuláciu v speve podala v náročnej postave Bathildy v opere Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland (1943) v hudobnom naštudovaní Josefa Vincourka a v réžii Bohuša Vilíma. Vysokú hlasovú kultúru uplatnila vo svojej poslednej premiére v postave snivej a melancholickej Agnesy v Smetanových Dvoch vdovách (1943). Sporadicky ešte spievala v Bratislave ako hosť Toscu a Leonoru v Trubadúrovi až do roku 1947, kedy sa rozlúčila postavou Milady v Smetanovom Daliborovi.

B. Smetana: Dve vdovy, Opera SND, 1943, Dr. Janko Blaho (Ladislav Podhájský), Milada Formanová (Anežka), foto: STK/Archív SND

Počas angažmán v Bratislave spolupracovala Milada Formanová i s rozhlasom a príležitostne vystupovala na koncertnom pódiu. V rozhlasovom vysielaní spievala ľudové piesne, piesne českých a svetových skladateľov, ale napr. aj piesne fínskych autorov pri príležitosti 20. výročia fínskej samostatnosti (1937). Na koncerte vo Viedni venovanom sedemdesiatemu výročiu založenia miestnej Slovanskej besedy (1935) vystúpila spolu so sólistom SND Zdeňkom Ruth-Markovom.

Na XIX. symfonickom koncerte Slovenského rozhlasu vo Vládnej budove v marci 1944 podala Milada Formanová technicky i výrazovo skvelý výkon prednesom piesní Richarda Wagnera na básne Matildy Wesendonckovej (Wesendonck-Lieder) ako aj v Smrti z lásky z opery Tristan a Izolda. Kritika vyzdvihla kongeniálnu spoluprácu speváčky s orchestrom a hlavne s dirigentom Krešimirom Baranovićom. Na rozhlasovom koncerte, opäť pod Baranovićovou taktovkou, interpretovala cyklus piesní Alexandra Moyzesa na básne Ladislava Novomeského Cesta (1944).

Poznámka:

Meno Milady Formanovej bez osobných dát okrem Encyklopédie dramatických umení Slovenska (EDUS) neuvádzajú ďalšie dostupné lexikografické československé, české a slovenské slovníky. Heslo v Encyklopédii dramatických umení Slovenska (1. zväzok, A-L, s. 390) nesprávne uvádza ako rodné meno umelkyne Schmiedová. Túto informáciu prevzal neznámy autor hesla zo štúdie odborného pracovníka a knihovníka PhDr. Jaroslava Švehlu Účast českých umělců na rozvoji SND v Bratislavě v létech 1919 – 1939 (rukopis 1951, B. IV., str. 37), uloženej vo fonde Divadelního ústavu v Prahe. Podľa autora štúdie odišla v roku 1939 do Prahy, kde hosťovala v ND a potom žila v ústraní na Kladne. Záznam o jej pobyte, resp. úmrtí sa však ani vo fondoch oddelenia matriky Magistrátu mesta Plzne a ani Štátneho okresného archívu v Kladne nenachádza.

Chýbajúce údaje (dátum a miesto narodenia umelkyne, o jej manželovi, riaditeľovi Živnobanky v Bratislave menom Otto Šmidt, tiež Schmidt (nar. 24.10.1882 Štěpánov na Morave) sú zo záznamu v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Údaje o rodičoch sú z Národního archivu v Prahe, ktoré mi sprostredkovala ochotná pracovníčka Archívu ND Praha pani Marie Hradecká, za čo jej srdečne ďakujem. Podľa záznamov pražského archívu sa otec Milady Formanovej menoval Josef Forman, matka Marie rod. Chládková.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár