Milena Hrbáčová: Luhačovice boli pre Leoša Janáčka miestom inšpirácií

V tomto roku sa v Luhačoviciach, kúpeľnom meste v Zlínskom kraji na juhovýchode Moravy, uskutočnil jubilejný 30. ročník medzinárodného Festivalu Janáček a Luhačovice. S dlhoročnou manažérkou festivalu, Milenou Hrbáčovou, sme sa poohliadli nielen za pozoruhodnou a bohatou históriou tohto rešpektovaného hudobného podujatia, na ktorom účinkovalo aj viacero slovenských umelcov, ale rozprávali sme sa aj o vzťahu Janáčka k Luhačoviciam či o významných slovenských osobnostiach s blízkym putom k tomuto mestu.

Festival Janáček a Luhačovice oslávil okrúhle jubileum. Kto stál za jeho vznikom?

Založenie festivalu je úzko späté s brnianskym hudobným skladateľom PhDr. Jaromírom Dlouhým, ktorý v osemdesiatych rokoch 20. storočia organizoval luhačovické Dni mladej tvorby a následne v roku 1992 založil Festival Janáček a Luhačovice.

Ste dlhoročnou manažérkou festivalu. Čo je vašou úlohou a aké úsilie si produkcia tohto podujatia vyžaduje?

Ako som už spomenula, bol to Dr. Dlouhý, ktorý svoju činnosť súvisiacu s festivalom ukončil v roku 2010. V tom čase organizáciu festivalu prevzala akciová spoločnosť Lázně Luhačovice, ktorá od prvopočiatku s Dr. Dlouhým na festivale úzko spolupracovala.

V čase prevzatia festivalu som v spomínanej spoločnosti, pracovala ako kultúrna manažérka, takže sa moja pracovná náplň rozšírila nielen o prípravu dramaturgie, ale aj organizáciu festivalu. Bola to pre mňa veľká výzva, ktorá so sebou niesla nutnosť rozšíriť si znalosti o hudbe, predovšetkým o Leošovi Janáčkovi a pre akciovú spoločnosť ďalšia veľká úloha a zodpovednosť. Bola som a doteraz plním úlohu dramaturga, komunikujem s interpretmi, uzatváram zmluvy, pripravujem podklady všetkých festivalových tlačovín, žiadosti o dotácie a granty…

Až samotnú organizáciu podujatia, minimálne mesiac pred jeho začiatkom, po technickej a personálnej stránke zabezpečuje tím šiestich až desiatich kolegov a od ich perfektnej prípravy sa odvíja spokojnosť hostí a interpretov. Festival mi natoľko prirástol k srdcu, že keď prišiel čas uvoľniť miesto mladším, dohodla som sa s vedením spoločnosti, že budem v jeho príprave naďalej pokračovať…

Kedy sa uskutočnil prvý koncert, čo na ňom odznelo a kto na ňom účinkoval?

Prvý festivalový koncert svojou hudbou rozoznel Kúpeľné divadlo v pondelok 27. júla 1992 a predstavilo sa na ňom Moravské kvarteto z Brna. Ďalej sa v päťdňovom festivalovom týždni okrem huslistky M. Gajdošovej, flautistu R. Novotného a klaviristky J. Kolmanovej, speváčky A. Barovej a organistky K. Klugarovej účinkovali aj slovenskí interpreti, ku ktorým patrili klaviristi I. Černecká, T. Gaál a M. Lapšanský, violončelista E. Prochác a speváčky M. Beňačková s M. Hajóssyovou.

Na otváracom koncerte 27. 7. 1992 zazneli diela Leoša Janáčka, Antonína Dvořáka ako aj slovenského skladateľa Šimona Jurovského, ktorý istý čas pôsobil aj ako riaditeľ bratislavskej Opery SND.

Festival Janáček a Luhačovice nie je podujatie špecializované len na Janáčkovú tvorbu…

Náš festival spája vo svojom názve veľkú osobnosť z hudobného sveta, Leoša Janáčka, a najväčšie moravské kúpele, rozprestierajúce sa na moravsko-slovenskom pomedzí, ktoré ponúkajú zdravie, zážitky a relaxáciu v zelenom údolí s ojedinelou Jurkovičovou architektúrou.

Dbáme na to, aby bola do programu každého ročníka festivalu zaradená minimálne jedna Janáčkova skladba. Avšak vzhľadom na miesto konania (kúpeľné mesto) sa snažíme koncipovať dramaturgiu nielen pre náročných poslucháčov a priaznivcov Janáčkovej hudby, ale hlavne pre príležitostné kúpeľné publikum, ktoré sa k nám schádza predovšetkým zo všetkých kútov našej republiky, Slovenska či Rakúska… Našou snahou je ponúknuť bohatý program so širokým rozpätím vzniku skladieb i rozmanitosti žánrov, z ktorých si každý poslucháč či náhodný hosť kúpeľov vyberie pre seba to najvhodnejšie.

Je známe, že Janáček mal blízky vzťah k Luhačoviciam…

Kúpele Luhačovice Leošovi Janáčkovi takpovediac prirástli k srdcu. Opakovane sa sem vracal posilniť nielen svoje zdravie, ale najmä si oddýchnuť. Jeho prvá oficiálne zaznamenaná návšteva sa datuje na august 1903 a posledná od 1. do 21. júla 1928 – krátko pred smrťou (12. 8. 1928). A pravda je aj to, že Luhačovice mu boli miestom inšpirácií. (Na festivale v tomto roku otvorili výstavu Luhačovice – pramene hudobnej inšpirácie, ktorú si návštevnáci kúpeľ môžu pozrieť do 31. 7. 2023, pozn. red.)

Počas svojho prvého kúpeľného pobytu v roku 1903 sa zoznámil s Kamilou Urválkovou, ktorá ho svojim rozprávaním inšpirovala k vzniku opery Osud. Časť jej deja Janáček umiestnil priamo na luhačovickú kolonádu.

Rada by som pripomenula aj vzťah Janáčka so zakladateľom a budovateľom luhačovických kúpeľov MUDr. Františkom Veselým. Poznali sa spolu už z Brna. S jeho manželkou Máriou Calmou Veselou sa zoznámil počas svojho pobytu v roku 1908.

Manželia Veselí zohrali v živote Janáčka dôležitú úlohu, týkajúcu sa opery Její pastorkyňa, ktorá mala premiéru v Brne v roku 1904. Bohužiaľ, Národné divadlo v Prahe operu stále odmietalo. Až po mnohých rokoch sa podarilo Márii Calme presvedčiť riaditeľa G. Schmoranza, libretistu K. Šípka a následne samotného Kovařovica o význame a jedinečnosti tejto opery. V Prahe bola uvedená až v roku 1916.

Nedá sa nespomenúť Janáčkova najväčšia inšpirácia, a to Kamila Stösslová. Niť vzťahov s Kamilou sa tiahla už od roku 1915, kedy Stösslovci navštívili Hukvaldy. Avšak Janáčkovo citové vzplanutie možno datovať až od luhačovického júlového pobytu roku 1917.

Tak sa začal hlboký vzťah Janáčka k o tridsať rokov mladšej Kamile Stösslovej, ktorá mu bola do konca života nesmiernou láskou a prameňom inšpirácie – „tím vroucím plamínkem, který zažehával motivické ohýnky rodícího se díla“.

Ako je zdokumentované Janáčkovo pôsobenie v Luhačoviciach?

Publikácií o pobytoch Janáčka v Luhačoviciach je niekoľko. Veľmi pútavo a zasvätene o ňom a jeho luhačovických návratoch píše Jarmila Procházková vo svojej knihe Janáčkovy Luhačovice, genius loci et genius musiace (2009).

Nedá sa nespomenúť, že sa v súčasnosti dokončuje rekonštrukcia kúpeľných objektov – Jurkovičových Slunečných lázní a Vodoléčebného domu. A práve v tomto objekte bude otvorené nielen múzeum L. Janáčka s expozíciou súvisiacou s jeho hudbou a pobytmi v Luhačoviciach, ale aj múzeum slovenského architekta Dušana Jurkoviča.

Prečítajte si tiež:
trojica článkov Vladimíry Kmečovej o Leošovi Janáčkovi
• Lev z Lašska
• Lev z Lašska (2)
• Lev z Lašska (3)

Do Luhačovíc chodilo množstvo významných osobností, z nich spomeniem aspoň dve slovenské – lekár a politik Pavel Blaho, otec nášho významného tenoristu Janka Blahu, či už vami spomínaný slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa podieľal aj na výstavne tamojšieho kúpeľného objektu. Prezraďte našim čitateľom, ako sa zapísali do luhačovickej histórie, a koho z ďalších osobností by ste v našom rozhovore ešte pripomenuli?

Excelentný architekt Dušan Jurkovič zanechal v Luhačoviciach nezmazateľnú pečať svojej tvorby v podobe „perly“ architektúry, zdobiacej kúpele dodnes. K jeho stavbám patrí napríklad Jurkovičov dom, Jestřabí, Chaloupka, Hudební pavilon, Vodoléčebné lázně, Říční a sluneční lázně alebo vila Vlastimila.

Jurkoviča Janáček prizval k činnosti v Pracovnom výbore pre českú národnú pieseň na Morave a v Sliezsku, a pretože veľmi dobre fotografoval, dostal za úlohu zachytiť obraz miest, okolia a celkovo prírody, kde sa spieva a tancuje, ako aj zamestnanie ľudu a štúdium jeho tela a pohybov. Ich priateľstvo pramenilo zo spoločných záujmov o ľudovú pieseň a ľudovú kultúru.

Ďalšou veľkou slovenskou osobnosťou je MUDr. Pavel Blaho (starý otec prof. Evy Blahovej), ktorý začal v Luhačoviciach svoju lekársku prax v roku 1903 a zostal tu celých 15 rokov. Začiatok 20. storočia bol časom veľkého rozkvetu Luhačovíc, kedy sa z týchto malých kúpeľov stalo pod vedením vtedajšieho riaditeľa Dr. Veselého centrum slovanskej kultúry a miesto stretávania sa moravskej, českej a slovenskej elity.

V tomto období presvedčil Dr. Blaho Dušana Jurkoviča, aby tu postavil „búdu“ – obdobu skalických vínnych búd. A tak v roku 1906 bola na stráni Malá kamenná otvorená Slovenská búda, kde sa čapovalo výborné skalické víno, piekli tradičné skalické trdelníky, hrali tu moravské a slovenské ľudové muziky a hlavne vďaka osobe Pavla Blaha, rodáka zo Skalice, sa stala symbolom československej vzájomnosti.

Nedá sa nespomenúť operného speváka Janka Blaha, o ktorom mi rozprávala jeho dcéra, prof. Eva Blahová. Malý Janko sa cez jednu zo svojich z prázdninových návštev Luhačovíc na prechádzke v lese stretol s Leošom Janáčkom, ktorý sa ho, zapisujúc si spev vtákov spýtal, či tiež počuje a vníma tie krásne zvuky.

Svoje miesto v histórii Luhačovíc a rozkvete kúpeľov mal od roku 1902 ako správca kúpeľov aj Slovák Cyril Holuby (syn Jozefa Ľudovíta Holubyho, vynikajúceho slovenského vedca, botanika, etnografa a historika, pozn. red.), štúdiom a činnosťou prenesený do českého prostredia. Zúčastnil sa aj na tunajšom spoločenskom dianí. Roku 1909 patril medzi spoluzakladateľov Sokola (nielen telocvičný, ale aj kultúrny spolok) a pôsobil na čele miestnej Českoslovanskej jednoty.

Prejdime opäť k jubileu festivalu. Ako sa počas 30 rokov vyvíjala jeho dramaturgia?

V prvých rokoch festivalu bola pod vedením PhDr. Dlouhého dramaturgia skôr komorná. S postupom času sa rozširovala a predstavili sa ďalší významní umelci. Napriek tomu, že Luhačovice nemajú koncertnú sieň pre veľké hudobné či operné predstavenia, po roku 2010 sa pripravovala náročnejšia dramaturgia vrátane výberu špičkových interpretov z českej i zahraničnej hudobnej scény.

Program sa rozšíril o koncerty veľkých orchestrálnych a speváckych telies, neskôr dokonca o opernú tvorbu. Tieto veľké koncerty sa presunuli pod otvorené alebo na Kúpeľné námestie, kde je ich návšteva jedinečným zážitkom.

Čo všetko ponúkate návštevníkom festivalu okrem hudby?

Okrem hlavného festivalového programu každoročne ponúkame aj program sprievodný, ktorý zahŕňa tematické výstavy, edukačné prednášky, besedy, popoludňajšie koncerty s cimbalovými muzikami a speváckymi zbormi v ľudových krojoch, tradičnú komentovanú vychádzku po Luhačoviciach s Okrášľovacím spolkom Calma alebo päťdňový interaktívny hudobno-výtvarný workshop pre deti Dobrodružství s Bystrouškou a i.

Festival sa vyprofiloval ako medzinárodný (účinkovalo na ňom aj veľa slovenských umelcov), bolo to tak od jeho vzniku?

Áno, dá sa povedať, že slovenskí interpreti sa pozývali už od samotného prvopočiatku – stačí sa pozrieť na program prvého ročníka. Ale za čias Dr. Dlouhého to nebolo koncepciou Festivalu Janáček a Luhačovice. Tradíciou pravidelne pozývať slovenských interpretov sme sa začali systematicky zaoberať až po roku 2013, kedy sa v Luhačoviciach uskutočnil prvý ročník Dní slovenskej kultúry.

Týmto novým projektom sme chceli poukázať na históriu československých vzťahov, na začiatku 20. storočia prameniacich v Luhačoviciach na čele s osobnosťami F. Veselým, P. Blahom, D. Jurkovičom a C. Holubym. Ale nielen história Luhačovíc a československé vzťahy boli impulzom pre toto rozhodnutie. Hlavným podnetom bola a je skutočnosť vysokého renomé slovenských sólistov, orchestrov či zborov a súborov.

Ktoré ročníky alebo udalosti považujete za kľúčové v 30-ročnej histórii?

Určite ten prvý ročník začínajúceho festivalu v roku 1992, ďalej rok 2010, kedy ho prevzala akciová spoločnosť Lázně Luhačovice, rok 2011, kedy u nás prvýkrát zaznela Janáčkova Glagolská omša alebo 2016, kedy sme prvý raz v histórii festivalu uviedli Janáčkovu operu, a to Její pastorkyňu.

Koľko umelcov či súborov sa na festivale doteraz predstavilo a koľko koncertov ponúkol?

Na svojom konte má do dnešného dňa 175 koncertov. Privítali sme na nich dlhý rad vynikajúcich medzinárodne pôsobiacich spevákov ako napríklad E. Urbanovú, D. Peckovú, S. Houda Šaturovú, M. Jankovú, J. Galstian, A. Brisceina či P. Bergera, veľký počet inštrumentálnych sólistov, ku ktorým napríklad patria S. Jaffé, I. Ženatý, J. Mráček, J. Špaček, J. Hosprová, M. Fukačová, V. Veverka, K. Javůrková, flautistka S. Pingitzer, klaviristi I. Kahánek či M. Klátik, a mnohých ďalších.

Svojím koncertným programom poslucháčov upútalo mnoho vychýrených komorných orchestrov a telies, ako sú sláčikové kvartetá, dychové kvintetá a ďalšie. Treba spomenúť aj symfonické orchestre, veľké spevácke zbory a v neposlednom rade Operný súbor Sliezskeho divadla Opava.

Ako je to s diváckou účasťou?

Do roku 2019 návštevnosť festivalu z roka na rok veľmi očividne stúpala. Po dva roky 2020 a 2021 sa festival kvôli protipandemickým opatreniam nekonal. Bohužiaľ, tieto dva roky sa na návštevnosti festivalu podpísali veľmi neblaho. Od minulého roka sa však návštevnosť pomaly zasa zvyšuje. Pevne dúfame, že budúci rok bude opäť lepší.

Prečítajte si tiež:
Festival v Luhačoviciach opäť zabodoval (recenzia na 30. jubilejný ročník)

Aké ambície má festival do budúcnosti?

Verím v ďalšie krásne ročníky festivalu a do budúcnosti mu prajem nadšených renomovaných interpretov, ktorí sa tu stretnú so senzitívnym publikom, vnímavými poslucháčmi odnášajúcimi si hlboké umelecké zážitky a v neposlednom rade bdelý a pozorný tím pracovníkov, ktorý pripraví tie najlepšie podmienky pre príjemný a bezchybný priebeh festivalu, svojím spôsobom vzdávajúceho vďaku a prejavujúceho úctu osobnosti Leoša Janáčka a jeho tvorbe.

V uponáhľanej súčasnosti považujem za veľký dar, že práve z luhačovického festivalu v súzvuku prírody, liečivých prameňov, farebnej architektúry Dušana Jurkoviča a hudby si hudbymilovní hostia odnášajú nezabudnuteľné umelecké zážitky z mnohých koncertov, pri ktorých sa prelínajú skladby Leoša Janáčka s dielami ďalších svetových skladateľov v podaní špičkových českých aj zahraničných interpretov.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej