Miloš Blahynka by mal šesťdesiat. Bol skvelý muzikológ, hudobný estetik, kamarát

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Akoby to bolo včera. A to od telefonátu, keď mi naša spoločná kolegyňa a kamarátka Miška Mojžišová posunula hroznú správu o úmrtí Miloša Blahynku, uplynulo bezmála desať rokov. Prišlo to ako blesk z čistého neba, nedalo sa tomu uveriť. Dnes by oslavoval len šesťdesiate narodeniny.

Doc. PhDr. Miloslav Blahynka, PhD. sa narodil v Brne 5. júna 1961. Po absolvovaní gymnázia vo svojom rodnom meste sa rozhodol pre štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej absolutóriu roku 1984 ostal až do predčasnej smrti 27. septembra 2011 verný slovenskej metropole. Spojil s ňou celý osobný a profesionálny život. Akademický titul doktora filozofie obhájil na svojej alma mater v roku 1987.

Miloslav Blahynka (1961 – 2011), zdroj foto: internet

Prvým Blahynkovým pôsobiskom sa stala Katedra hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre, ďalším Metodologicko-výskumný kabinet Československého rozhlasu v Bratislave, kde bol v rokoch 1986 – 1988 odborným pracovníkom. Najvýznamnejšiu časť svojho pracovného života strávil v Slovenskej akadémii vied, kde od roku 1994 pôsobil v Kabinete divadla a filmu (dnes Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV) ako vedecký pracovník, neskôr člen a predseda vedeckej rady inštitúcie.

Z iných profesionálnych pozícií Miloslava Blahynku treba spomenúť krátke obdobie v koncertnej agentúre Slovkoncert či v Národnom divadelnom centre (dnes Divadelný ústav Bratislava). Blízka mu bola tiež novinárska prax. Krátky čas bol redaktorom časopisu Hudobný život a v rokoch 1988 – 1996 sa v podobnej funkcii, neskôr tiež ako hlavný sekretár, zaslúžil o dôstojné postavenie hudobnej kultúry na stránkach časopisu Literárny týždenník. Počas celej profesionálnej dráhy zverejňoval množstvo recenzií v rozmanitých denníkoch a iných periodikách. Vedecké teatrologické a muzikologické štúdie publikoval najmä v odbornom časopise Slovenské divadlo.

Vystúpenie na medzinárodnej muzikologickej konferencii: Idey „minimálneho“ v hudobných dejinách a v súčasnosti. Bratislava, 2005, foto: kadf.sav.sk

Činorodosť Miloslava Blahynku sa zrkadlila nielen vo vedeckom bádaní, ale aj v intenzívnej pedagogickej praxi. Akademický titul PhD. obhájil na základe dizertačnej práce Exotizmus v opere (2001), ktorá sa stala podkladom pre rovnomennú knihu. V roku 2003, ako pedagóg Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, sa habilitoval na docenta prácou K problematike recepcie Janáčkových opier na Slovensku a prednáškou Estetická analýza opery a jej možnosti. Na VŠMU prednášal od roku 2003 ako hosťujúci a potom riadny docent, pričom od roku 2006 zastával pozíciu mimoriadneho profesora.

Tém, ktoré boli mimoriadne blízke Milošovi Blahynkovi, bolo viacero. Ako rodák z Moravy bol priam zžitý s tvorbou svojho krajana Leoša Janáčka, analýzu diel ktorého premietol do dvoch knižných publikácií: Wasserbauerove inscenácie Janáčkových opier v SNDJanáčkove opery na Slovensku (2006). Profesorka Jindřiška Bártová, významná česká muzikologička, recenzovala publikáciu slovami: „Autor stručne, výstižne a často dokonca prenikavo analyzuje jednotlivé Janáčkove operné diela z hľadiska ich hudobného aj javiskového tvaru a na základe týchto analýz prichádza k všeobecným záverom“.

Miloslav Blahynka: Slovenská operná dramaturgia 1989 – 1998, obálka knihy

Od čias svojich vysokoškolských štúdií aktívne sledoval život na slovenských i zahraničných operných scénach, recenzoval ich a autorsky sa podpísal pod knihu Slovenská operná dramaturgia 1989 – 1998. Významnú kapitolu Vývin opery po roku 1949 vytvoril do mienkotvornej knihy Slovenské divadlo v 20. storočí od Miloša Mistríka a kolektívu (VEDA, 1999).

Poznal som sa s Milošom osobne veľmi dlho. Spoločných debát na tému opery, popri rôznych iných, sme absolvovali veľa. Nielen v divadlách. Všetkých slovenských, niektorých českých či viedenských. Ale aj v našich domovoch, pričom na priateľské posedenia na Dlhých dieloch, kde býval so svojou vtedajšou manželkou, japonskou speváčkou Nao Higano, kde nechýbal klavír a obrovská knižnica, sa nedá zabudnúť. Často naše názory boli blízke, neraz sa aj líšili a vymieňali sme si v debatách argumenty. Vedel svoje recenzentské pero aj pribrúsiť, vo svojej podstate bol autorom neútočným a aj v kritikom tóne skôr láskavým.

Miloslav Blahynka: Eseje o opere, obálka knihy, zdroj: HC

Čo som na ňom obdivoval vari najviac – popri hlbokých znalostiach dejín a teórie hudby – bola jeho „srdcovka“. Tou bola oblasť hudobnej estetiky, ktorá mi bola vždy akosi vzdialenejšia. To nadšenie, tá verva, s akou vedel obhajovať najmä odkaz českých estetikov Otakara Hostinského či Otakara Zicha, bola nezabudnuteľná. Práve táto disciplína bola Milošovou dominantnou stránkou, estetiku prednášal na školách a skutočne jej rozumel. Inak bol človekom obdareným nesmiernym zmyslom pre svojrázny humor.

Spektrum záujmov a tém, s ktorými sa ambiciózny Miloslav Blahynka v hudobnej oblasti zaoberal, bolo ešte širšie. Pravidelne sa zúčastňoval a aktívne vystupoval na muzikologických konferenciách, medzinárodných kongresoch. Dokonca aj v našich podmienkach organizoval z pozície predsedu Slovenskej muzikologickej asociácie semináre. Spomínam si na tematicky zameraný na opernú kritiku, ešte v roku 1984, ktorý mal nebývalú celoslovenskú účasť a vyplodil obsažnú diskusiu.

Po svetovej premiére opery Juraja Beneša The Players, Kolín nad Rýnom, 2002. Zľava Peter Feranec, Juraj Beneš, Miloslav Blahynka, Michaela Mojžišová, Gabriela Šikulincová. Foto: súkr. archív M. M.

Doširoka však otváral rozmanité témy už ako redaktor Literárneho týždenníka. Ak som spomenul niektoré knižné publikácie Miloslava Blahynku, tak nemožno zabudnúť na jeho Eseje o opere či Kapitoly z estetiky muzikálu. V jeho bibliografii nájdeme desiatky statí na zaujímavé témy. Napríklad Princípy mimezis a fikcie v barokovom opernom herectve, Prínos Otakara Hostinského k teórii opernej dramaturgie, Appia analyzuje Wagnera, či asi jednu z posledných prác, uverejnených v časopise Slovenské divadlo, História a mytológia v Suchoňovom Svätoplukovi.

Nás, čo sa venujeme dlhoročne opernej kritike na Slovensku, je veľmi máličko. Kedysi bolo také nepísané pravidlo, že raz za desaťročie sa objavil nový autor, ktorý pri tejto činnosti, vďačnej i nevďačnej, zotrval. Žiaľ, dnes už je aj to minulosťou. Miloš Blahynka by mal práve šesťdesiat. Jeho náhly odchod tesne po päťdesiatke otvoril veľkú, nepokrytú medzeru. Mal by čo povedať, napísať, pobaviť nás svojím humorom. Dovolím si uzavrieť tento spomienkový text aj v mene kolegov. Azda mi láskavo umožnia vyrieknuť: Priateľu, chýbaš nám!

Autor: Pavel Unger

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár