Miroslav Šmíd písal dejiny banskobystrickej opery. Dnes by mal deväťdesiat rokov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátna opera v Banskej Bystrici (do roku 1993 Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského) prešla vo svojej vyše šesťdesiatročnej histórii rôznymi etapami. Viac i menej radostnými. Celých pätnásť rokov písal históriu operného súboru pod Urpínom aj dirigent Miroslav Šmíd. Dnes si pripomíname jeho nedožitú deväťdesiatku.

Miroslav Šmíd sa narodil 19. apríla 1932 v moravskom Zlíne, kde absolvoval gymnázium a získal základy hudobného vzdelania. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave študoval orchestrálne a operné dirigovanie. K jeho učiteľom patril ešte v začiatkoch aj Václav Talich, v roku 1965 absolvoval v triedach Ľudovíta Rajtera a Ladislava Holoubka.

Už počas štúdií dirigoval Miroslav Šmíd Vysokoškolský umelecký súbor a začal intenzívne spolupracovať s Lúčnicou. Stal sa jej umeleckým vedúcim v časoch, keď v nej pôsobili zvučné mená ako choreograf Štefan Nosáľ či zbormajster Štefan Klimo. Nasledovalo množstvo úspešných koncertov doma a v zahraničí, víťazstvá v medzinárodných súťažiach, kde sa orchester výrazne podieľal na celkovom výsledku produkcií Lúčnice.

Štefan Nosáľ, Miroslav Šmid, Štefan Klimo pri prezeraní fotografií z vystúpení Lúčnice, foto: Magda Borodáčová / TASR

V septembri 1974 čakala Miroslava Šmída nová výzva. Pre objektivizovanie politickej situácie, išlo o obdobie „normalizačného“ status quo (rozumej nomenklatúrnych kádrov), keď Šmíd prevzal funkciu umeleckého šéfa a šéfdirigenta Opery DJGT v Banskej Bystrici. Pôsobil na jej čele v dvoch prerušených etapách, uzavretých vo februári 1988. Aj naďalej však zastával post šéfdirigenta, až do konca februára 1990, keď opustil divadlo.

Prečítajte si tiež:
60 rokov operného umenia v Banskej Bystrici
Exkurz do dejín hudobného života Banskej Bystrice

Banskobystrická opera sa v čase príchodu Miroslava Šmída musela vyrovnávať s mnohými problémami, súvisiacimi so zázemím samotného sídla divadla v Národnom dome, so zájazdovým statusom, fluktuáciou v kolektívnych telesách i labilnou návštevnosťou. Navyše, Šmíd bol v opernom svete úplným nováčikom. Odrazovým mostíkom v jeho opernej kariére bolo hudobné naštudovanie novej inscenácie Mozartovej opery Così fan tutte (1974, réžia Peter Dörr), kde sa mohol oprieť o kvalitné sólistické obsadenie (Dagmar Rohová, Mária Murgašová, Vojtech Kocián, Štefan Babjak / František Caban) hlavných úloh. Podľa slov v bulletine, vybral si titul sám, práve s vedomím jeho náročnosti.

G. Donizetti: Viva la mamma, Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), 1983, Štefan Babjak (Agáta), Mikuláš Doboš (Biscroma ), foto: Pavel Danko/Archív ŠO

Miroslav Šmíd bol nielen veľmi snaživým dirigentom, ktorý v každej sezóne naštudoval minimálne dve premiéry, ale zároveň každou novou úlohou kvalitatívne viditeľne rástol. Po premiére Pucciniho Toscy (1985), v spolupráci s hosťujúcim bratislavským režisérom Miroslavom Fischerom (mal k dispozícii tri predstaviteľky titulnej postavy), som v časopise Hudobný život konštatoval, že „hlavnou devízou je tlmočenie veristického náboja partitúry, cit pre lyriku a agogiku“. Blízky mu bol aj Bedřich Smetana. V Predanej neveste (1976) sa pod jeho rukami pozitívne vyvíjal zvuk orchestra. Ešte pred ňou sa zhostil Čajkovského Eugena Onegina. V ďalšej, okrem populárnej Bizetovej Carmen, u nás zriedka uvádzanej Moniuszkovej Halky. Obe režíroval Koloman Čillík.

Ako som v Dejinách slovenského divadla, v kapitole Opera 1971 – 1989 napísal, v prvej šéfovskej ére Miroslava Šmída prejavila Opera DJGT ambíciu reflektovať pomerne široký okruh svetových skladateľov (od Mozarta po Iberta), nielen z fondu najhranejších. Siahala aj po menej frekventovaných tituloch a nezanedbávala ani pôvodnú slovenskú tvorbu. Na najmenší a najmladší slovenský operný dom to boli nemalé ambície.

G. Puccini: Dievča zo Západu, Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), 1978, foto: Archív ŠO

Samotnému Šmídovi z nich dirigentsky pripadol napríklad Pucciniho western Dievča zo Západu (1978, réžia Peter Dörr), v Opere SND naštudovaný len v roku 1930. Tiež prvé uvedenie Hájnikovej ženy od Tibora Andrašovana či jednoaktovky Dreváky od Jaroslava Meiera, hranej s Ibertovou Angelikou, ale aj prvé slovenské povojnové vzkriesenie Verdiho Falstaffa (1978, réžia Miroslav Fischer z Opery SND) so skvelým Štefanom Babjakom v titulnej úlohe.

V čase, keď vedenie banskobystrickej opery prevzal Koloman Čillík, sa v tíme v dirigentom Miroslavom Šmídom podarilo po prvýkrát a s veľkým úspechom u kritiky i publika (aj na zájazde v Bratislave) predstaviť novinku z pera Bartolomeja Urbanca Majster Pavol. Rozširoval sa aj Šmídov verdiovský repertoár. V roku 1980 uvedený Trubadúr, vďaka vtedajšiemu riaditeľovi celého DJGT (opera plus zvolenská činohra) Jaroslavovi Blahovi, stál pri kladení základov opernej časti Zámockých hier zvolenských s medzinárodnou účasťou sólistov. Do trvalej pamäti sa dostal práve Trubadúr v obsadení s Annou Starostovou z SND a na najväčších zahraničných   scénach vystupujúcimi umelcami, akými boli Dan Iordachescu, Christina Angelakova a Francisco Lazaro.

G. Verdi: Trubadúr, Zámocké hry zvolenské, 1980, zľava: M. Schenko (Ferrando), F. Lazaro (Manrico), A. Stopková (Inez), A. Starostová (Leonora), D. Iordachescu (Luna), foto z klaňačky po 1. dejstve, foto: Archív DÚ

O rok neskôr Verdiho Maškarný bál tiež kvalitným obsadením a pevnou hudobnou stavbou vhodne dopĺňal profil ZHZ. Miroslav Šmíd vo svojich operných začiatkoch pracoval so zakladateľskou sólistickou generáciou divadla (Dagmar Rohová, Štefan Babjak, Andrej Bystran), s pevnou, mnohoročnou tenorovou oporou v Jánovi Zemkovi, no otváral veľké príležitosti pre nástup mladších ročníkov. Či to boli sopranistky Mária Murgašová, Božena Fresserová, Soňa Kassayová-Váradiová, Anna Kľuková, Lilla Izsofová, Oľga Hromadová, Alena Dvorská (Hodálová) a neskôr svetové javiská dobývajúca Ľubica Orgonášová. Z mezzosopránov to boli napríklad Oľga Tichá či Tamara Brummerová, z barytonistov Milan Schenko, Jaroslav Kosec, Martin Babjak, či basista Mikuláš Doboš a mnohí ďalší.

Prečítajte si tiež:
Glosa na nedeľu. Opera na Zámockých hrách zvolenských – zabudnutý punc kvality?

V spolupráci s umeleckým šéfom Kolomanom Čillíkom a dlhoročnou dramaturgičkou a neskôr aj šéfkou Opery DJGT Máriou Glockovou sa Miroslav Šmíd podpísal pod hudobné naštudovania diel známejších (Gounodov Faust a Margaréta, Verdiho La traviataNabucco, veristické dvojičky Sedliacka česťKomedianti), no aj pod prvé slovenské uvedenia niektorých titulov.

Boli to napríklad vydarené inscenácie Donizettiho buffy Viva la mamma (1983), či Cileovej Adriany Lecouvreur (1985, v réžii Václava Věžníka z Brna), alebo už počas šéfovania Márie Glockovej celoštátna premiéra Pucciniho Edgara. Zo slovenskej tvorby zaznel v Šmídovom naštudovaní Cikkerov Juro Jánošík, ako aj návrat k Suchoňovej Krútňave v dobovou ideológiou upravenej verzii záveru. Už toto obdobie sa stalo istým predpolím k neskoršiemu systematickému objavovaniu zabudnutých opusov v banskobystrickej opere.

F. Cilea: Adriana Lecouvreur, Divadlo J. G. Tajovského (dnešná Štátna opera v Banskej Bystrici), 1985, Alena Hodálová (Adriana Lecouvreur), Pavol Dvorský (Michonnet), foto: Archív ŠOBB

Verdiho Nabucco sa stal hitom v druhej vlne Zámockých hier zvolenských, keď pod Šmídovou taktovkou sme v rokoch 1987 – 1989 vítali svetovo vysoko cenených spevákov. Paolo Gavanelli stvárnil práve pod zvolenskou voľnou oblohou svojho prvého Nabucca, tlieskali sme nemenej známemu Francovi Bordonimu, z neworskej MET prišla Olivia Stapp, z veronského megafestivalu Martha Colalillo či Franco de Grandis.

Miroslav Šmíd vo svojej druhej šéfovskej etape okrem už spomenutého Verdiho Nabucca hudobne pripravil s režisérom Karlom Jernekom Pucciniho Bohému (1987). Rozlúčkovou premiérou v pozícii šéfdirigenta bola Dvořákova Rusalka, kde s hosťujúcim režisérom Branislavom Kriškom do titulnej úlohy obsadili aj Máriu Tomanovú, odvtedy dlhoročnú protagonistku súboru. Po odchode z divadelného sveta pôsobil ako šéfdirigent SĽUKu, riaditeľ Ochranného združenia interpretov Slovenska a v rokoch 1995 až 2006 viedol Orchester mladých na Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera v Bratislave. V hlavnom meste sa jeho život uzavrel 7. júna 2006.

Giuseppe Verdi: Nabucco, Zámocké hry zvolenské, 1987, Lorenza Canepa (Abigail), Franco Bordoni (Nabucco), foto: Pavel Danko / Archív DÚ

Život Miroslava Šmída bol činorodý okrem opernej fázy najmä v oblasti ľudovej tvorby, nahral hudbu k desiatkam filmov, aranžoval, komponoval. Opernému dianiu v Banskej Bystrici počas vyše pätnástich rokov dopomohol k stabilizácii a rozvoju divadla pred spoločenskými a politickými zmenami v roku 1989. So spolupracovníkmi čoraz hlbšie zakotvoval inštitúciu v slovenskom hudobno-divadelnom kontexte. Pričinil sa o nejedno prvé slovenské uvedenie diela, mal blízko k domácej tvorbe a podieľal sa na prvých úspechoch jediného slovenského operného festivalu pod voľnou oblohou, Zámockých hier zvolenských. Na meno Miroslava Šmída neslobodno zabudnúť.

Autor: Pavel Unger

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár