Mladé saxofonistky v múzeu…

63. ročník medzinárodného hudobného festivalu Košická hudobná jar pokračuje komornými koncertami rôznych žánrov. Vo Východoslovenskom múzeu, v architektonicky a zvukovo zaujímavej, rekonštruovanej nadstavbe sa na druhom koncerte 23. apríla 2018 predstavili štyri študentky Kráľovskej akadémie hudby v Londýne – Royal College of Music – koncertom súboru Parallax Saxophone Quartet.

Optický, jasný, exkluzívny, kozmický – tak sme vnímali názov súboru, ktorým ponúkali svoje vystúpenie. Trblietavé štyri saxofóny vysokých nástrojových kvalít, každý v inej výškovej polohe lákali obdiv. Mladé, talentované a úsmevom žiariace umelkyne, každá z iného konca sveta si získali okamžité sympatie vypredaného publika. S jednou z nich, hráčkou na sopránsaxofóne Alžbetou Klasovou, rodáčkou z Vranova nad Topľou sa Košičania na koncertnom pódiu už stretli ešte za čias jej konzervatoriálnych štúdií v Košiciach v saxofónovej triede Štefana Tkáča (od r. 2011 tu študovala aj vedľajší nástroj klarinet ako žiačka Júliusa Kleina) na koncerte Štátnej filharmónie Košice s mimoriadne talentovanými poslucháčmi konzervatória 7. júna 2012. Členky saxofónoveho kvarteta v Londýne študujú na RCM (Kráľovská akadémia hudby) pod vedením Kyla Horcha a dosiahli už viacero úspechov na koncertoch v Kings Place, v Chelsea Women´s Club, v Lansdowne, London Wall, vo Victoria and Albert Museu, v kostole St. Mary Abbots na High Street Kensington a i. Hráčka na altový saxofón María Luzuriaga López zo Španielskeho Santanderu rovnako ako Alžbeta Klasová získali štipendium Nadácie Dr. Michaela Westa, Isabel Stewart-Kasimba z austrálskeho Sydney hrala tenorový part, prezentovala svoj talent už v mnohých mestách Veľkej Británie, na barytónovom saxofóne hrala Jess Martin, pochádza z Manchestru v USA, dva roky bola študentkou Andrewa Wilsona.

Spoločným jazykom im bola hudba majstrov, okrem Troch prelúdií Georga Gershwina zneli skladby rodákov z 20. storočia, ktorých mená sú menej známymi titulmi komorných koncertov. Zdôrazniť je treba program, s akým sa saxofónistky predstavili, výber skladieb, ktorých umelecká úroveň, profesionalita, kompozičná nápaditosť a niekedy až klasická línia svedčili o vkuse a umeleckom nadhľade. Spoznali sme mená autorov, ktorých sloh sa od klasického vnímania odpútava smerom k moderným postupom súčasnej hudby ale aj polyštýlovosti, odbočeniu k džezu, flamencu, tangu alebo café music. Dvojčasťová skladba Grahama Lyncha (1957) The Paler Dancer (Bláznivý tanečník) na úvod predstavila zvuk kvarteta, farby jednotlivých nástrojov a ich technické kvality. Andante a Scherzando francúzskeho Pierre Lantiera (1910 – 1998) zneli v náladovo kontrastných celkoch, pôsobivý hymnický vstup barytónového nástroja neskôr vystriedali krátke humorne znejúce plochy nástrojov.

Neprekonateľné Gershwinove melódie zaujali každým z troch prelúdií džezovými rytmami, v klasickom hudobnom žánri netypickými synkopami, brazílskymi rytmami baiăo, bluesovou náladou španielskej uspávanky a to striedavo v odovzdávaní a prelínaní hlasov, tém. Po prvýkrát sme mali možnosť počuť skladbu lotyšského autora Richardsa Dubra (1964) Lux aeterna, ktorý pôsobí v Rige ako pedagóg a organista a väčšinou tvorí duchovnú hudbu. Takou bola aj jeho skladba s premyslenou, melodicky bohatou a tvarovanou hlavnou témou, sopránsaxofón ukázal vznosnosť, krásu a ľubozvučný tón, schopnosť obohacovať melodickú linku o ozdoby a nádherný súzvuk s ostatnými nástrojmi, narastaním dynamiky spoločného vrcholu skladby. Nemohla chýbať ani skladba dvojnásobného držiteľa Pulitzerovej ceny za hudbu Samuela Barbera (1910 – 1981) a jeho slávne Adagio pre sláčiky, v aranžmáne Johana van der Lindena, kde sa do popredia dostával aj ďalší vážny fenomén, práca so zvukom a jeho doznievaním, ktorú saxafónistky využívali jemne a premyslene. Na záver zaujal mnohorakosťou rytmu a tanečných štýlov súčasný britský autor Timothy Blinko (1965) skladbou Cartographies, ktorý v súzvuku nástrojov vytváral bohaté obrazy, zvukovú tvár dnešnej mnohorakej doby. Hráčska suverenita, hudobnícka profesionalita, krása tónu, bohatstvo dynamických odtieňov, vkus a elegancia boli len niektorými znakmi jedinečného prednesu uvedených skladieb.

Z koncertu mnohí odchádzali nielen s nadšením ale i slzou „na krajíčku“, keďže ako prídavok dievčatá venovali publiku a svojim rodákom úpravu hymnickej piesne Eugena Suchoňa „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja.“

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 23. 4. 2018

O programe 63. ročníka Košickej hudobnej jari sme písali TU…

Košická hudobná jar 2018
Parallax Saxophone Quartet
Východoslovenské múzeum
23. apríla 2018

Parallax Saxophone Quartet

Alžbeta Klasová, sopránový saxofón
María Luzuriaga López, altový saxofón
Isabel Stewart-Kasimba, tenorový saxofón
Jess Martin, barytónový saxofón

program koncertu

G. Lynch: The Pale Dancer
P. Lantier: Andante et Scherzetto
G. Gershwin: Tri prelúdia
R. Dubra: Lux aeterna
S. Barber: Adagio pre sláčiky (arr. J. van der Linden)
T. Blinko: Cartographies

www.sfk.sk