Môj Chopin – v podaní Márie Kráľovičovej a Eleny Letňanovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pätnásť rokov partnerského vzťahu poľského skladateľa Fryderyka Chopina (1810-1849) a francúzskej spisovateľky George Sandovej – vlastným menom Amantine Aurore Lucile Dupin (1804 – 1876), priblížili v hudobno-poetickom pásme Môj Chopin (v Mirbachovom paláci 9. apríla 2017) klaviristka Elena Letňanová a popredná členka Činohry SND Mária Kráľovičová. Na matiné, preplnenom ctiteľmi oboch umelkýň, zazneli viaceré skladby F. Chopina a úryvky z  písomných svedectiev o láske medzi dvomi veľkými romantickými umelcami prvej polovice 19. storočia.

Nestarnúca stálica slovenského hereckého sveta, Mária Kráľovičová – naveky slovenská Marína, stvárnila hlavné postavy mnohých klasických i súčasných hier, no bola aj predstaviteľkou George Sandovej v hre poľského spisovateľa Jaroslawa Iwaskiewicza „Leto v Nohante“. Jej meno je vygravírované na jednej z dlaždíc Filmového chodníka slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava, kde táto veľká umelkyňa Slovenska odohrala väčšinu svojich slávnych rolí. Ale je uložené najmä v srdciach jej verných divákov a poslucháčov, ktorí po matiné vyjadrili obdiv hudbe a interpretovanému slovu veľkým poďakovaním. Kus svojho umenia predviedla Mária Kráľovičová v interpretovanom príbehu lásky nonkonformnej George Sandovej a poľského novoromantického hudobného génia Fryderyka Chopina. Program matiné pripravilo Hudobné centrum.

Matiné v Mirbachovom paláci v Bratislave, 2017,
Mária Kráľovičová,
foto: Dušan Godár

Elena Letňanová je absolventkou Vysokej školy múzických umení a dva roky postgraduálne študovala klavír na Hudobnej akadémii Fryderyka Chopina vo Varšave (u slávnej klaviristky Marii Wilkomirskej). Vo Varšave sa ďalej kultivovala Letňanovej  hudobná i ľudská osobnosť, názory na spoločnosť, no zvlášť sa umocnil jej vzťah k Chopinovej hudbe. Ale aj vtedy avantgardnému umeniu. Lásku k Chopinovi doposiaľ prehlbuje interpretáciou jeho hudby.

Éterickým vzhľadom plavovlásky, vybranou eleganciou, nonšalantnosťou i bohémskymi črtami je prototypom romantickej umelkyne, keby nebola aj vynikajúcou propagátorkou súčasnej slovenskej a európskej hudby. Ako prvá objavila a nahrala dva CD pod názvom „Piano Solo Pieces by F. Nietzsche“ – vydané v Rakúsku a Belgicku, ďalšie CD vyšlo r. 2014 s názvom „Elena Letňanová plays Works by Slovak Composers“ (okrem nahrávok pre rozhlasové spoločnosti a zahraničné televízie). Na jeseň Elena Letňanová má významné životné jubileum, ktoré sa prieči jej mladistvo-romantickému zjavu. Je to intelektuálka, ktorá vedomosťami z filozofie, hudby a ďalších oblastí vedy i umenia ovplyvnila poslucháčov na viacerých domácich vysokých školách. Prekonala rôzne náročné etapy života, v ktorých boli pády i víťazstvá. Jej intelektuálne zázemie, súkromie a zvlášť nekompromisné názory na našu spoločnosť ju zaviedli do emigrácie. V USA sa stala docentkou na Univerzite v Dayntone v štáte Ohio. Potom vyučovala na Fairfax Conservatory vo Virginii. Od r. 2001 prednášala (v angličtine) dejiny techniky na Strojárskej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem toho na Slovensku pôsobila na Katedre hudobnej vedy FUK v Bratislave a na Pedagogickej fakulte v Nitre. Je autorkou troch kníh, vydaných v USA i na Slovensku, venuje sa prekladateľskej a esejistickej činnosti. Elena Letňanová je skratka fenomén. Mimoriadne zásluhy má na šírení povedomia o súčasných kompozičných smeroch, novodobých spôsoboch klavírnej hry a propagácii súčasnej (nielen slovenskej) hudby. Naštudovala a nahrala veľa náročných skladieb, nie raz i jej dedikovaných. Popri desiatkach zahraničných zájazdoch však zostala zakotvená v domácom prostredí, kam sa po emigrácii vrátila.

Matiné v Mirbachovom paláci v Bratislave, 2017,
Elena Letňanová,
foto: Dušan Godár

Svoju lásku k hudbe F. Chopina dokázala v dramaturgicky citlivom výbere skladieb na predpoludňajšie matiné so slovami George Sandovej (či o nej), ktorá výstižne opísala dojem zo Chopinovej hudby týmito slovami:

Postupne sa vynárajú tiché farby ako ľúbezné modulácie zvučiace v našich ušiach. Náhle sa rozoznie nota modrej – a všade okolo nás sa rozprestrie noc, blankytná a priezračná. Oblohu zaplnia svetlé mračná podivných tvarov. Zoskupia sa okolo mesiaca, ktorý na ne svojou matnou žiarou vrhá veľké kolesá a prebúdza ospalé farby. Snívame o letnej noci, sedíme tam a čakáme na pieseň slávika …“

Na úvod koncertu hudby a slova predniesla Elena Letňanová posthumne objavené Prelúdium As dur, B 86 z r. 1834 – v neobyčajne atakujúcom allegrovom nasadení. Vzápätí zaznelo typicky „chopinovské“ Nokturno F dur, op. 15/1 s premýšľavou úvodnou a virtuóznou druhou časťou, ktorá sa opäť upokojila v „nočnej“ hudobnej atmosfére. Nasledujúce Nocturno cis mol, op. posth., B. 49 (manuskript z Mallorky, kde Chopin strávil so Sandovou tragické obdobie v zime 1838 – 1839) zanieslo poslucháčov do nočnej atmosféry a krásnej melódie, zverenej pravej ruke – s početnými trilkami a menlivými náladami: od hudobného šerosvitu po brilantno-trblietavé behy, ktoré klaviristka zahrala bez zaváhania, čisto a perlivo. Jej pochopenie pre chopinovské „tempo rubato“ bolo vkusne dávkované v oboch nokturnách, ale najmä v rozjímavej Balade č. 3 A dur, op. 47, inšpirovanej rovnako baladou – ale básnika, Poliaka A. Mickiewicza. Účinná bola zvlášť pianissimova pasáž v 1. časti skladby, postupne narastajúca vášnivosťou – spolu s technickou náročnosťou, v ktorej kulminovala tempová a akordická sýtosť. Balada A dur bola asi najzávažnejším pianistickým číslom recitálu. Najpopulárnejšími však boli dve iné skladby: známa Etuda f mol, op. 25/2, ohurujúca rýchlymi behmi po klaviatúre – a ešte populárnejšia Etuda c mol, op. 10/12 „Revolučná“ Subtílna Letňanová do oboch etud vložila maximálnu výrazovú, dynamickú a obsahovú silu, dôraz i efektnosť akordov, ktoré sprevádzajú zvlášť základnú tému „Revolučnej etudy“. Zato trilkami bol obdarený vzdušný Valčík Des dur, op. 64/1 – známy prívlastkom „Minútový“. Elena Letňanová ho zahrala s pôvabom a ľahkosťou, bez nadmernej pedalizácie, pričom každý tón vyznel čisto – s jemnými rubatami, ktoré dodávajú Chopinovej hudbe vnútorné napätie. Záverečná Balada č. 1 g mol, op. 23 bola – pri všetkých akordických efektoch úvodu – najmä nádhernou piesňou s variáciami, ktoré sa vznášajú od baladického úvodu.

Bol to mimoriadne vydarený, klaviristkou zvlášť precízne pripravený a obsahovo prežitý koncert, hodný jej doterajšieho umeleckého života. K tomu sa pripojili úryvky zo Chopinovho denníka z r. 1837, zo Sandovej listov priateľke z r. 1839 – opisujúce vášnivý vzťah spisovateľky a Chopina, ako aj z listu F. Chopina svojej „Aurore“ – teda G. Sandovej, kde cítiť jeho oddanosť tejto žene, (predtým i potom) milenke mnohých významných umelcov. Tej Aurory, ktorá 15 rokov Chopina milovala, ošetrovala, no napokon ochladla v citoch ku krehkému, tuberkulózou trpiacemu poľského exulantovi, ktorý do posledného dychu predčasne ukončeného života túžil po rodnej vlasti. Chopinovo srdce odpočíva vo varšavskom Kostole sv. Kríža na Krakovskom predmestí a telo medzi slávnymi osobnosťami umenia na parížskom cintoríne Père Lachaise.

Matiné v Mirbachovom paláci v Bratislave, 2017,
Elena Letňanová, Mária Kráľovičová,
foto: Dušan Godár

Na záver ešte relatívne aktuálna informácia o klaviristke:

Elena Letňanová koncertovala 29. januára 2017 na festivale X. Concerto Per la Giornata Internazionale Della Memoria. Po koncerte v San Marine v Teatro Titano ju pozvala televízia RTV RAI v San Marine na diskusiu o koncerte, ale aj o demonštrácii  študentov v Bratislave po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska a po úmrtí Jana Palacha, čo na dlhé roky ovplyvnilo život a kariéru tejto nekompromisnej umelkyne. Spomínala sa aj jej kniha Beginner Slovak, vydaná v USA 2000 a 2007 v New Yorku – a zaznela ukážka z jej koncertu.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 9. apríla 2017

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár