Monika Fabianová: Musíme dúfať, že sa život vráti do starých koľají

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Javiská a koncertné sály sú opäť bez divákov. Už druhýkrát po sebe sa adventný čas musí zaobísť bez mimoriadne obľúbených vianočných koncertov. Pripravovala sa na ne aj sólistka Opery SND, mezzosopranistka Monika Fabianová, no tak ako množstvo jej kolegov, bude musieť počkať, kedy jej pandémia znovu umožní vrátiť sa na javisko. Vo vianočnom rozhovore nám preto prezradila, ako a kde si dokáže vynahradiť sviatočnú atmosféru, ktorú jej vianočné koncerty vždy dokázali priniesť a nezabudla pripomenúť, prečo je pre ňu dôležité nestrácať nádej.

Dlhé roky ste boli zvyknutí ponúkať divákom pred sviatkami vianočné koncerty, už druhý rok to však kvôli pandémii nie je možné. Ako veľmi vám tieto koncerty chýbajú?

Veľmi. Lenže nie sú to len vianočné koncerty, ktoré nám chýbajú. Sú to akékoľvek koncerty a samozrejme operné predstavenia. Mnohé projekty sme aj začali skúšať a pripravovať, no bohužiaľ situácia nedovolila, aby sa zrealizovali. Boli sme v očakávaní a popravde – dúfali sme, že zopár vianočných koncertov stihneme skôr, ako sa znovu zrušia všetky kultúrne podujatia pre divákov… Je mi to ľúto, no čo iné nám v tejto situácii ostáva? Na prvom mieste je zdravie ľudí. Úprimne sa však priznám, že ma pri nejednom zrušenom projekte doslova zabolelo srdce. Treba si povedať – príde ten čas, kedy sa znovu pustíme do práce pre divákov a budeme môcť naživo potešiť ich uši aj srdcia…

Monika Fabianová, foto: www.monikafabianova.com

Práve nádej, že sa situácia otočí, vás takpovediac drží pri živote?

Vždy tu musí byť pocit, že chvíľa, kedy sa znovu postavíme na javiská a koncertné pódiá, príde a že diváci si budú môcť sadnúť do hľadiska a odídu s kultúrnym zážitkom a emóciou. Popravde, človek si povie – zrušili sa síce vianočné koncerty, ale prídu ďalšie, veľkonočné a potom ďalšie a ďalšie. Musíme dúfať, že sa život vráti do starých koľají.

Čo vám v týchto dňoch pomáha udržiavať sa v speváckej kondícii, ktorú jednoducho nesmiete stratiť? A rovnako – čo vás drží vo fyzickej aj psychickej kondícii?

V prvom rade – rodina. Keďže mám tri deti, teším sa na Vianoce a viem sa sviatočne naladiť aj inak ako vianočnými koncertmi. Samozrejme – ako interpretovi mi chýbajú, ale na všetko sa dá pozerať z dvoch strán. Môžem sa viac venovať deťom, pretože príprava na akýkoľvek koncert či predstavenie si vyžaduje svedomitú prácu, zaberie to veľa času a nezriedka sa s tým spája aj cestovanie. Mrzí ma, že situácia prinútila košickú filharmóniu zrušiť plánované vianočné koncerty. Uskutočniť sa však mali 19. a 20. decembra, teda tesne pred sviatkami, kedy človek za zvyčajných okolností dokončuje posledné prípravy na sviatky. Takto by som bola niekoľko dní na opačnom konci republiky.

Zo všetkého zlého si treba skúsiť vziať aj niečo dobré a pre mňa to teraz znamená, že mám viac času pre rodinu. Vo všeobecnosti si myslím, že doba, ktorá tu bola pred pandémiou, nás viedla v tomu, aby sme dávali do popredia materiálne veci a práve pandémia mňa osobne naučila, že na prvom mieste musí byť harmónia a rodina. Ak vo vašej rodine funguje láskavosť a zhoda, to je to najpodstatnejšie.

Ale aby som sa vrátila k prvej časti otázky – ja si samozrejme veľmi dobre uvedomujem, že hlasivky sú sval a je to podobné ako u športovca. Keď netrénujete, ťažko sa vám podarí podať dobrý výkon. Každý spevák potrebuje cítiť, ako je na tom jeho hlas, musí sa pripravovať na projekty, ktoré ho čakajú. Aj keď niekedy netuší, či sa nakoniec uskutočnia… Technicky musí byť spevák v podstate pripravený stále. Bez ohľadu na okolnosti.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 2020, Monika Fabianová (Amneris), foto: Zdenko Hanout

Niektoré veci v divadle sme pripravovali aj na streamovanie online. Isteže – nie je to to isté, ako keď máte v hľadisku divákov, ale sme vďační za každú príležitosť pracovať, stretnúť sa na javisku, tvoriť. Už teraz pripravujeme projekty, ktoré by sme mali v Opere SND realizovať počas budúceho roka. Vo februári by to mala byť premiéra Dvořákovej opery Čert a Káča, pripravujem sa na rolu Káče. V divadle už prebiehajú ansámblové skúšky. Nikto netuší, kedy sa budeme môcť vrátiť k bežnej prevádzke, no už teraz sa pripravujeme na reprízy Verdiho Aidy, kde spievam postavu Amneris. Uskutočniť by sa mali v januári. Nuž a neskôr by sme chceli divákom ponúknuť Turandot, Rusalku a mnohé ďalšie tituly…

Vlastne práve vedomie, že máte v divadle či na koncertoch naplánované rôzne projekty, vám nedovolí upadnúť do apatie?

Stále je tu nádej. Áno, mnohé projekty sa zrušili, ale mnohé sa len presunuli. Teším sa napríklad na nahrávanie so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a dirigentom Ondrejom Lenárdom. Čarodejnú lásku od Manuela De Fallu sme už nahrali a pripravujeme k tomu piesne od Xaviera Montsalvatgeho. A od Ladislava Stančeka budeme nahrávať Piesne s orchestrom op. 15. Verím, že všetky diela, ktoré chystáme, budeme môcť skôr či neskôr realizovať a že sa znovu budeme stretávať s kolegami na javisku a s divákmi v hľadisku. A rovnako verím, že ľudia budú po koncertoch a predstaveniach túžiť a naša práca bude žiadaná. Stále dúfam, že sa veci znovu dostanú do starých koľají – nádej v žiadnom prípade nezahadzujem!

Ak sa teda do roka 2022 pozeráte s nádejou, poviete mi, čo sa vám prvé vybaví pri spätnom pohľade na rok 2021?

Zdravie. To je to prvé, čo mi napadne a čo v prvom rade potrebujeme. Zdravie pre mňa, moju rodinu, blízkych, ale v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť. A tiež schopnosť tešiť sa z malých vecí. A ako ďalšie musím spomenúť skromnosť a pokoru, lebo to je podľa mňa práve to, čo nás odchádzajúci rok naučil. Zabudli sme sa tešiť z bežných vecí, človek žil rozbehnutý život a akosi sme si prestali uvedomovať, že ho máme prijímať s pokorou.

Monika Fabianová, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

My speváci máme úžasný dar odkiaľsi zhora a je nádherné, čo všetko dokážeme hudbou sprostredkovať. Aj preto mám rada vianočné koncerty, pretože majú schopnosť ponúknuť divákom duchovnú silu. Ale osobne to vnímam tak, že som prešla pomyselným mostom a skúšam odovzdať tento svoj dar aj iným spôsobom, a to v prvom rade svojej rodine. Veď nie je krásne si zaspievať pri klavíri s deťmi? Nie je krásne vrátiť sa k tradíciám? Ja k nim mám blízko, pretože som dlho účinkovala vo folklórnom súbore.

Isteže, človek má skvelý pocit, keď môže hudbu ponúknuť stovkám divákov, ale situácia to teraz nedovolí, tak prečo si neurobiť rodinné koncerty? Spojiť to s vôňou pečenia vianočných dobrôt, dopriať si s rodinou aj kvôli zdraviu čo najviac prechádzok v prírode… Akosi podvedome som presmerovala svoju energiu do toho, aby sme si sviatky užili v rodine, aby sme nevnímali len negatívne správy a emócie.

Netreba si nechať vziať možnosť užiť si sviatky pri stromčeku s tými najbližšími, zaspievať si koledy. Moja najobľúbenejšia je Nesiem vám novinu a rada by som, ak by tá novina bola čo najpozitívnejšia. Veď život predsa ide ďalej a ja verím, že príde iný, lepší čas a my si ho budeme o to viac užívať a vážiť si ho.

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

www.monikafabianova.com

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár