Moyzesovo kvarteto spievalo s Dvořákom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jeden z abonentných cyklov Slovenskej filharmónie sa volá Hudobná mozaika. Je v ňom ponúknutých osem komorných koncertov s našimi i zahraničnými umelcami. V utorok 29. januára 2019 v tomto cykle koncertovalo Moyzesovo kvarteto, ktoré hralo dva rozsiahle opusy Antonína Dvořáka – v prvej časti koncertu Sláčikové kvarteto Cypřiše, B. 152 a po prestávke Klavírne kvinteto č. 2 A dur, op. 81.

Obe diela sú – tak, ako všetky z odkazu veľkého romantického autora českej hudby – založené najmä na melodickom princípe, z ktorého sa potom odvíja majstrovská kompozičná práca. Moyzesovo kvarteto splnilo všetky požiadavky oboch kompozícii – pričom sa opäť jedinečne prezentovalo nielen v súhre, ale aj v spevnosti jednotlivých nástrojov, ktoré si témy striedajú, resp. ich posúvajú či prepletajú do komorného celku.

Moyzesovo kvarteto je od založenia r. 1975 jedným z najvýznamnejších slovenských komorných zoskupení, ktoré svojím umením preniklo i za hranice Európy. Existuje v jednej generačnej zostave od r. 1975. Iba primária Stanislava Muchu, ktorý ukončil svoje štyridsať ročné pôsobenie v kvartete zo zdravotných dôvodov, nahradil r. 2016 huslista Jozef Horváth (o. i. koncertný majster Slovenskej filharmónie). Ďalšími členmi Moyzesovho kvarteta sú František Török (druhé husle), Alexander Lakatoš (viola) a Ján Slávik (violončelo). Tento komorný súbor má mimoriadne zásluhy najmä na propagácii slovenskej hudby, nie raz dedikovanej priamo kvartetu, ale v rovnakej miere aj na nahrávaní reprezentačných diel svetovej kvartetovej literatúry pre sláčiky. Spolu vydali „moyzesovci“ vyše 40 CD, čím sa asi nemôže pochváliť žiadny hudobný súbor na Slovensku.

Moyzesovo kvarteto, foto: Ján Lukáš

Ostatný koncert v Malej sále Slovenskej filharmónie (29. 1.) bol výlučne z romantickej hudby Antonína Dvořáka (1841 – 1904). Najprv zaznelo 12 skladieb, ktoré vychádzajú z rovnomenného piesňového cyklu Cypřiše. Ten vznikol medzi 10. – 27. júlom 1865 ako cyklus osemnástich ľúbostných piesní na texty básní z rovnomennej zbierky Gustava Pflegra Moravského. Piesne boli údajne inšpirované nenaplneným ľúbostným citom 24-ročného skladateľa k svojej šestnásťročnej žiačke klavíra – Josefíne Čermákovej, dcére zámožného pražského zlatníka. (Dvořák si však neskôr vzal za manželku jej o päť rokov mladšiu sestru Annu…). Z osemnástich ľúbostných piesní neskôr Dvořák prebral niektoré témy do opery Král a uhlíř, Vanda alebo do klavírneho cyklu Silhouety. Dvanásť piesní upravil r. 1887 (po vyše dvadsiatich rokoch) tiež do sláčikového kvarteta Cypřiše, B. 152.

K jeho obsahu možno povedať iba to, že vyjadrujú platonické city mladého muža – dnes vekom považovaného už za zrelého – k dievčine. Verše moravského básnika ideálne ladia s hudbou piesní a v danom prípade prevzatou do jednotlivých častí sláčikového kvarteta, ktoré sú pomenovaním totožné s názvami pôvodných piesní. Striedajú sa v nich spomienky na milovanú lásku s pocitmi sklamania; blaženosť s trýzňou mladej lásky; snívanie s pocitmi bolesti a zúfalstva atď. Dvořákom je poetické slovo vždy vyjadrené v kontrastných hudobných náladách a dynamike, so zachovaním tóniny (okrem jedenástej piesne).

Moyzesovo kvarteto, foto: Ján Lukáš

Nástrojovo je melodika rozdelená (bez formového experimentovania) tak, že hlavnú tému piesne (niekoľkokrát variovanú, ale vždy zreteľnú) ponechal skladateľ – ako centrálnu – prvým husliam a viole, pričom zvyšné nástroje dodávajú hudbe náladotvorný nástrojový sprievod. Sláčikové kvarteto Cypřiše nie je ani tak náročné po nástrojovej stránke, ako po spôsobe vyjadrenia rôznych dynamicky pestrých nálad vrcholne romantickej hudby, doslova poézie v hre. Moyzesovo kvarteto zahralo Cypřiše s veľkou gracióznosťou, oduševnenosťou, ale aj precíznosťou, dokonale vyjadrujúc ušľachtilosť a dojímavosť Dvořákových spevných tém.

Od svojich počiatkov v kvartete prešiel istým vývojom (nepochybujúc o technickej kvalite hry vtedy i dnes) primárius Jozef Horváth, ktorý potvrdil to, čo je pre Moyzesovo kvarteto prioritou: veľkú oduševnenosť hry, vloženú citovosť, vášnivosť, vrúcnosť výrazu a krásu tónu. Podobne aj viola Alexandra Lakatoša zaznela v dokonalosti melodického oblúka, v hladkosti výrazu – najmä v troch častiach kvarteta, ktoré boli zverené hlavnou témou tomuto nástroju. Tomuto dlhoročnému členovi Moyzesovho kvarteta sa tak otvorila nielen disciplinovaná funkcia jedného z členov komorného telesa, ale aj sólová pozícia hudobníka, ktorý doslova „nesie“ a dynamicky formuje melódiu.

Celkovo bolo Sláčikové kvarteto Cypřiše ukážkou oduševnenej, dynamicky bohatej, často čarovnej pianissimovej hudby. Moyzesovo kvarteto v Malej sále Slovenskej filharmónie, naplnenej do posledného miesta, darovalo poslucháčom v prvej polhodine koncertu Dvořákovu hudobnú poéziu, vždy „zelenú“ tak, ako reálne ihličnaté cypriše.

V druhej časti koncertu zaznelo Klavírne kvinteto č. 2 A dur, p. 81, ktoré patrí do vrcholného kompozičného obdobia Antonína Dvořáka. Ako takmer v každom svojom diele i tu skladateľ vkladá prvky pretavenej českej národnej hudby, uplatňuje jej melodickosť a rytmickú pestrosť, pričom tieto podnety kombinuje s európskou romantickou hudbou 19. storočia.

Moyzesovo kvarteto, Daniela Hlinková, foto: Ján Lukáš

Klavírne kvinteto č. 2 A dur má – ako to väčšinou býva – štyri časti (1. Allegro, ma non tanto; 2. Dumka. Andante con moto; 3. Scherzo – Furiant. Molto vivace; 4. Finale. Alegro). Spoluhráčkou v kvintete bola slovenská klaviristka Daniela Hlinková, ktorá žije v Nemecku. Okrem viacerých zahraničných vysokých hudobných škôl (a pedagógov) študovala aj na Vysokej škole múzických umení. Hrou i zjavom efektná mladá umelkyňa má za sebou početné laureátske tituly na zahraničných súťažiach, ako aj vystúpenia na medzinárodných pódiách. Koncertovala v Mníchove, v Konzerthause v Berlíne, s Petrohradskou i Berlínskou filharmóniou, na festivale v Schleswig – Holsteine, na Kasseler Musiktage (r. 2011 tu bola rezidenčnou umelkyňou), na Islandskom hudobnom festivale i festivale avantgardnej hudby v Petrohrade a v rámci Young Euro Classic festivala, kde hrala Beethovenov Klavírny koncert Es dur pod vedením Heinricha Schiffa. R. 2018 podnikla koncertné turné v Číne. V komornej hre spolupracovala s viacerými poprednými umelcami, ktorí do značnej miery formovali jej interpretačný štýl. K jej umeleckým partnerom patrí napríklad popredný český violončelista Jiří Bárta či Knut Weber, člen Berlínskych filharmonikov a i.

Spomínaný interpretačný štýl Daniely Hlinkovej spočíva v jedinečnej, neomylnej virtuozite, ktorá sa vie dokonale prispôsobiť štýlu hudby, zvuku a interpretačnému profilu telesa. Tak to bolo aj v prípade Klavírneho kvinteta č. 2 A dur, op. 81, ktoré zaznelo v spolupráci s Moyzesovým kvartetom. Okrem celosvetového úspechu tejto skladby, patrí kvinteto k najhrávanejším skladbám Antonína Dvořáka napríklad v Anglicku, zvlášť v Londýne. Jeho úspech tkvie k hudobnej zrozumiteľnosti diela, v striedaní poetickej zádumčivosti (dumka), s rytmickou pestrosťou a efektnosťou (furiant) i majstrovsky ľahkou rukou autora, ktorá celkovo charakterizuje bohatý skladateľský odkaz Antonína Dvořáka a jeho typicky slovanskú, v špecifikách českú strunu.

Moyzesovo kvarteto, Daniela Hlinková, foto: Ján Lukáš

Moyzesovo kvarteto hralo od začiatku nielen s príznačnou vitalitou, ale aj úžasnou disciplínou, technickým súzvukom, v kombinácii s klaviristkou spočiatku akoby v úzadí jej fortissimových atakov na klavíri, ktoré boli nadmerné aj kvôli nie najlepšiemu (malému) akustickému prostrediu koncertnej sály. Najmä 1. časť bola poznačená ostrými tónmi klavíra, ktoré rozozneli v chvení aj struny nástroja. Stmelenie piatich hráčov sa rovnocenne vyrovnalo v „zadumanej“ Dumke, vystavanej na hlavnej myšlienke, plnej melodickej šírky, kde v istom momente preberá sólovú funkciu aj zamatové violončelo. V Scherze – furiantovi zaznela ako prameň čistá, svieža česká hudba – až po dynamický záver tejto časti s tajomným pizzicatom. Finale 4. časti očarilo zvukovou symbiózou všetkých nástrojov, pričom sme obdivovali – vedľa nepochybnej pianistickej brilantnosti (poslucháčmi patrične odmenenej záverečným potleskom) – i pravý pojem „kvinteta“ s jeho nástrojovou symbiózou. Táto komorná skladba je totiž mimoriadne náročná v súhre na všetkých hráčov.

Moyzesovo kvarteto na reprezentačnej filharmonickej pôde, kde bolo dlhé roky umeleckým telesom Slovenskej filharmónie, teda opäť potvrdilo prvotriednu umeleckú úroveň, rovnocennú s hociktorým svetovým kvartetom a spolu s vynikajúcou klaviristkou Danielou Hlinkovou vyspievalo Dvořákovu nekonečnú melodickú inšpiráciu i kompozičné majstrovstvo.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 29. 1. 2019

Moyzesovo kvarteto
Malá sála Slovenskej filharmónie
29. januára 2019

Moyzesovo kvarteto
Jozef Horváth, 1. husle
František Török, 2. husle
Alexander Lakatoš, viola
Ján Slávik, violončelo

Daniela Hlinková, klavír

program koncertu

Antonín Dvořák
Cypřiše, B. 152
Klavírne kvinteto č. 2 A dur, op. 81

www.filharmonia.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár