Mozart navštívil Haydna

Premiéra nového operného diela v súčasnosti nie je bežnou udalosťou. Navyše, ak sa jedná o slovenského skladateľa, možno hovoriť o výnimočnosti. V budove Slovenského rozhlasu sa cez víkend takáto výnimočná udalosť uskutočnila. Boli sme svedkami premiéry komornej opery Slavomíra Solovica Haydn večeria s Mozartom, ktorú priamom prenose vysielalo aj Rádio Devín v rámci festivalu Radio_Head Awards 2015. Naplnila novinka atribúty výnimočnosti?

Pod pojmom opera zvyčajne rozumieme hudobnodramatické dielo, v ktorom sa hudobné, literárno-dramatické, scénicko-výtvarné, herecké a pohybové umenie spája do jedného celku. Poznáme veľké množstvo druhov opier. Ich názvy či podtituly prezrádzajú niekedy miesto vzniku, obdobie, dramatickú formu, médium, či jednoducho prianie autora, aké má byť jeho dielo, alebo návod, ako ho chápať. Hudobný skladateľ Slavomír Solovic patrí k tvorcom, ktorí si radi kladú otázky o hraniciach operného žánru a zjednodušene by sa dalo povedať, že predstavujú nekonvenčnú podobu operného žánru. Potvrdil to vo svojich predchádzajúcich operných dielach, i v tom najnovšom, ktoré má podtitul komorná opera v štyroch chodoch.

Autorom libreta je známy slovenský dramatik Viliam Klimáček. Jeho text je koncipovaný ako sled uzatvorených čísiel, v prostom jazyku okorenenom archaizujúcimi prvkami. Začína prológom so symbolickou postavou bohyne Artemis, po ňom nasledujú štyri scény nazvané podľa jednotlivých chodov konštrukcie fiktívnej spoločnej večery pri príležitosti reálnej návštevy Mozarta v Haydnovom byte, kde vystupuje ešte bezmenná postava slúžky-kuchárky. Dielo končí epilógom, opäť s postavou Artemis. Libreto je veľmi zaujímavým príspevkom do operného žánru, je nápadité, inšpiratívne, umne strieda témy a roviny. Je tu reflexia vtedajšej doby, postavenia umelca, hraníc jeho slobody, ktoré determinujú jeho finančné zdroje. Kvapka filozofovania, ale aj naivity, moralizovania i milých banalít v podobe názvov jedál. Jeho slabinou je absencia konfliktu a gradácie, takmer celé sa vinie v dialogickej, predvídateľnej jednopolohovej lineárnosti.

Dalo by sa očakávať, že tieto slabiny by mohla redukovať hudba, no žiaľ stalo sa tak iba čiastočne. V súlade s libretom prostá kompozícia Slavomíra Solovica nezaprie inšpiráciu minimalizmom Philipa Glassa a Michaela Nymana a je rozhodne ľahko stráviteľná. Možno až príliš. Obsahuje viacero odkazov na diela oboch hlavných aktérov a ďalších vedomých, či nevedomých (?) citácií. Hudba je pomerne pestrá, od priezračných vokálov, cez horšie artikulovateľné momenty, niekoľko skutočne šťavnatých minimalistických pasáží, sample, pár orffovských rytmov až po salónne kusy. Vokálne party s obľubou parodujú niektoré klišé romantickej opery. Libretu však hudba ostala celkovo veľa dlžná, v podstate ho iba formálne zhudobnila, drámu nevytvorila.

Novej slovenskej opere sa na premiére dostalo kvalitnej interpretácie. Komorné obsadenie tvorí štvorica spevákov, sláčikové kvarteto a hráč na klavír a čembalo. Postavu Haydna si vychutnal hviezdny basbarytonista Gustáv Beláček, ktorý skvele rozvinul zvukový i emocionálny rozmer svojho hlasu. Tenorista Matúš Šimko (Mozart) je mimoriadne perspektívny spevák, má peknú farbu hlasu s vyrovnanými registrami a precíznu artikuláciu. Precízne rozpracoval najmä lyrické momenty svojej postavy. Sopranistka Eva Šušková sa s postavou slúžky s chuťou pohrala. Má cit pre minimalistickú frázu, technickú istotu a schopnosť doplniť aj chýbajúce dramatické momenty partu. Tá sa prejavila aj vo výraznom hereckom nasadení. Sopranistka Andrea Vizvári ako Artemis s prehľadom zvládla výškové a intonačné nástrahy svojho partu a dokázala na malom priestore, ktoré jej postava ponúkla, predviesť zmysel pre špecifický štýl. Sláčikový Solo Quartet svoje party korektne odohral, pôsobil však trocha diétne. Branko Ladič striedal počas predstavenia klavír s čembalom; bol motorom celej premiéry, rozhodne nie iba prostým sprevádzačom v recitatívoch a rytmickým spoluhráčom.

Polokoncertné predvedenie režírovala Maja Hriešik, no jej zástoj bol natoľko diskrétny, že ho takmer nebolo badať. Výprava Zuzu Hodek sa obmedzila na niekoľko historizujúcich kresiel, vtipných ,dobových“ parochní, pár nápaditých rekvizít a nedotiahnutú veľkoplošnú videoprojekciu, ktorej autorom bol Šimon Horna.

Autor: Jozef Červenka

recenzia písaná z premiéry 12. marca 2016

S. Solovic: Haydn večeria s Mozartom

komorná opera v štyroch chodoch
libreto: Viliam Klimáček
svetová premiéra 12. marca 2016
Komorné štúdio Slovenského rozhlasu

premiéru v priamom prenose odvysielalo Rádio Devín

inscenačný tím

réžia: Maja Hriešik
výprava: Zuzu Hudek
videoart: Šimon Horna

osoby a obsadenie

Haydn: Gustáv Beláček
Mozart: Matúš Šimko
Slúžka: Eva Šušková
Artemis: Andera Vizvári

Solo Quartet
Branko Ladič, čembalo, klavír
Vladimíra Ščigulínská, husle
Milan Adamec, husle
Slavomír Solovic, viola
Magdaléna Izakovičová, violončelo