Mozart v štrnástich rokoch napísal svoju piatu operu – Mitridate má dnes 250 rokov

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Salzburský festival roku 2006 pri príležitosti 250. výročia narodenia svojho slávneho rodáka Wolfganga Amadea Mozarta uviedol cyklus všetkých 22. skladateľových hudobno-divadelných diel. Dnes, 26. decembra 2020, slávi podobné jubileum jeho piata opera Mitridate, re di Ponto.

Mozart 22 je zároveň názov kolekcie DVD, ktorá obsahuje viac než päťdesiat hodín opernej hudby salzburského génia. Lichotivých prívlastkov malo „zázračné dieťa“ viacero. Skutočnosť, že za tridsaťpäť, resp. necelých tridsaťšesť rokov (27. 1. 1756 – 5. 12. 1791) napísal také množstvo úchvatnej hudby najrozmanitejších druhov, jednoznačne zaraďuje Wolfganga Amadea Mozarta nielen za premianta éry klasicizmu. V kompletných dejinách hudby je jeho dominantné postavenie nespochybniteľné.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791)

Počet jeho opier neuvádzajú všetky zdroje rovnako. Wikipedia napríklad hovorí o 21 operách, tou „chýbajúcou“ je posmrtne uvedená La Betulia liberata (KV118), ktorú možno označiť aj za oratórium. Prvú operu, resp. duchovnú spevohru Die Schuldigkeit des ersten Gebots (KV35) skomponoval vo svojich krásnych 11 rokoch. Mozartova operná tvorba je veľmi pestrá: krátke (niektoré vo fragmentoch zachované) i dlhé opusy, veselé i vážne, na nemecké, talianske, ba v začiatkoch i latinské libretá.

Na Slovensku sa ujalo hlavne päť z nich. Tri na libreto Lorenza Da Ponteho (Figarova svadba, Don Giovanni a Così fan tutte), Čarovná flauta (na text Emanuela Schikanedera) a sčasti aj Únos zo serailu (libreto Johann Gottlieb Stephanie). S dielami v žánri opera seria, Idomeneom La clemenza di Tito, evidujeme, žiaľ, stretnutí pomenej.

No a Mitridate, re di Ponto (Mitridate, kráľ pontský), KV87, je na Slovensku neznámy. Jeho skutočná novodobá renesancia nastala vlastne až v roku 1971, keď ho uviedol Salzburský festival po prvýkrát v jeho dnes už storočnej histórii. Hudobne ho vtedy naštudoval Leopold Hager, réžiu mal Wolfgang Weber a titulnú úlohu stvárnil Peter Schreier. Ďalšia festivalová inscenácia prišla o šesť rokov neskôr (Sir Roger Norrington bol dirigentom, Jonathan Miller režisérom a Bruce Ford Mitridatom) a napokon sa objavil v roku 2005 (o rok neskôr ho reprízovali) s tímom Marc Minkowski – Günter Krämer a Richardom Croftom v titulnej úlohe.

W. A. Mozart: Mitridate, re di Ponto, autograf, zdroj: pinterest

Vráťme sa však do obdobia, keď Mitridate, re di Ponto vznikol. Písal sa rok 1770 a štrnásťročný Wolfi bol od decembra 1769 so svojím otcom Leopoldom Mozartom na cestách po Taliansku. Za vyše tri roky, s istými prerušeniami, navštívili všetky hudobné metropoly krajiny. V Bologni študoval kontrapunkt u Giovanniho Battistu Martiniho a prijali ho na tamojšiu Accademiu Filarmonicu. V tomto meste sa stretol so skladateľmi Sammaritanim, Piccinim, Paisiellom, ale aj s Pražanom Josefom Myslivečkom, vzhľadom na jeho prenikavú kariéru prezývaným „Il divino Boemo“. Mozart i jeho otec sledovali a obdivovali jeho tvorbu a v Bologni sa spriatelili. Mozart sa pripravoval na Mitridata a od Myslivečka získal cenné rady.

Mitridate, re di Ponto, opera seria v 3. dejstvách, sa opiera o drámu francúzskeho klasika Jeana Racina Mithridate a do libretistickej formy ju spracoval Vittorio Amedeo Cigna-Santi. Ústrednou postavou je Mithridates VI. Eupator, ktorý bol od roku 120 pred našim letopočtom do svojej smrti kráľom Pontu. Pontská ríša sa rozprestierala na rozsiahlej južnej oblasti pozdĺž Čierneho mora.

Mithridates VI. Eupator, busta, zdroj: wikipedia

Počas vojen proti Rimanom, šíriacim sa do Malej Ázie, nechal Mitridate svoju mladú snúbenicu, grécku princeznú Aspasiu, v opatere svojich synov Sifareho (ten bol z druhého manželstva) a Farnaceho, v meste Ninfea na Kryme. Mitridate schválne nechal rozšíriť správu o svojej smrti v boji proti Rimanom, aby podrobil skúške svojich synov. Tí boli politickými oponentmi v sympatiách k Grékom a Rimanom. Spočiatku Aspasia, synovia i ľud smútia za kráľom. Farnace je zasnúbený s Ismenou, dcérou parthského kráľa. Sifare miluje Aspasiu, snúbenicu „mŕtveho“ Mitridata. Nastáva boj o dedičstvo.

Medzitým sa Mitridate po prehratom boli objaví na pevnine ako živý. Nastávajú rôzne komplikované situácie medzi oboma synmi a ich vzťahmi k Aspasii, do ktorého vstupuje aj Ismene. Mitridate ich dá uväzniť, no napokon sa mnohé okolnosti ozrejmia a kráľ pontský uzná, že synovia sa nedopustili trestného činu. Pustí ich na slobodu a sám sa vrhá do boja v ústrety smrti.

Mitridate mal premiéru počas karnevalovej sezóny v Miláne v tamojšom Teatro Regio Ducale (skončilo v plameňoch a bolo predchodcom Teatra alla Scala) a stretol sa, napriek nedôverčivo nízko pôsobiacemu veku skladateľa, s veľkým úspechom. Hral sa dvadsaťtrikrát. Premiéru a prvé predstavenia od čembala dirigoval sám Wolfgang Amadeus Mozart. V diele dominuje sled árií protagonistov, secco recitatívy s čembalom a violončelom, ale aj recitatívy accompagnato. Dueto je len v závere 2. dejstva a opera sa končí kvintetom sólistov.

W. A. Mozart: Mitridate re di Ponto, plagát, zdroj: http://operaobsession.blogspot.com

Okrem tenorového Mitridata a sopránovej Aspasii, sú postavy synov písané pôvodne pre kastrátov a na premiére zo siedmich sólistických partií len dve stvárňovali ženy. V súčasnosti (i v predstavení, ktoré som v roku 2005 videl na Salzburskom festivale), spievajú Sifareho a Farnaceho buď kontratenoristi, alebo ženské hlasy ako tzv. nohavicové postavy.

Že Mozartov Mitridate, re di Ponto nebol len detskou hračkou, ale je plnokrvnou, invenčne zinštrumentovanou a virtuóznymi speváckymi partmi nabitou drámou, svedčí tiež viacero CD nahrávok. Sfilmovaný bol v réžii Jeana-Pierra Ponnella v roku 1986 (dirigoval Nikolaus Harnoncourt), v zázname z londýnskej Covent Garden Opery spieva Aspasiu naša Ľubica Orgonášová (dirigoval Paul Daniel), na CD pod taktovkou Leoplda Hagera stvárnila Sifareho Edita Gruberová.

W. A. Mozart: Mitridate, re di Ponto, Théâtre des Champs-Elysées, 2016, foto: Vincent Pontet
W. A. Mozart: Mitridate, re di Ponto, Salzburger Festspiele, 2006, Richard Croft (Mitridate), foto: Klaus Lefebvre

Z novších spomeniem salzburského festivalového Mitridata z roku 2006 v naštudovaní Marca Minkowského a Les Musiciens du Louvre. A najčerstvejším je pravdepodobne záznam z parížskeho Théâtre des Champs-Elysées (2016) pod taktovkou Emmanuella Haima s Michaelom Spyresom v titulnej role.

Dnešnú vianočnú spomienku teda prosím venovať aj Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi a jeho Mitridatovi, kráľovi pontskému, skomponovanému v štrnástich rokoch života tohto salzburského génia.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár