Muchovo kvarteto: Od otcov – k synom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pamätám sa na vznik pôvodného Muchovho kvarteta (tiež Mucha Quartet) založeného r. 1975 a pomenovaného podľa vtedajšieho primária, huslistu Stanislava Muchu. R. 1981 si toto podnes umelecky činné teleso (istý čas pôsobiace v Slovenskej filharmónii ako profesionálny komorný súbor) dalo pomenovanie Moyzesovo kvarteto.

Stanislav Mucha sa medzitým a o. i. stal nielen pedagógom husľovej hry, ale aj nositeľom Ceny Frica Kafendu za uvádzanie slovenskej tvorby. Spolu ostatnými členmi Moyzesovho kvarteta patrí k popredným osobnostiam našej hudobnej kultúry.

A súčasné Muchovo kvarteto? Vzniklo r. 2003 na pôde Konzervatória v Bratislave. Patrí k najznámejším kvartetám –   nielen doma, ale oceneniami a titulmi na zahraničných súťažiach v zahraničí.

V auguste 2013 získalo súčasné Muchovo kvarteto Cenu primátora Piešťany za propagáciu slovenskej hudby… Je teda i v tomto smere čosi symbolické. Syn Stanislava Muchu – Pavol študuje violončelo u prof. Jána Slávika, člena Moyzesovho kvarteta, popredného violončelového sólistu, vedúceho kvartetovej sekcie Slovenskej filharmónie, komorného hráča v rôznych zostavách a na mnohých CD, ale aj vysokoškolského profesora.

Prvým učiteľom kvarteta bol Stanislav Mucha st. Ten pozorne sledoval aj ostatný koncert mladých komorných hráčov, ktorí študujú komornú hru na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a na VŠMU. Absolvovali viaceré interpretačné kurzy v Rakúsku a Kanade. V sezóne 2014-2015 budú študovať u Günthera Pichlera na Escuela Superior de Música Reina v Madride.

V rámci komorných koncertov Európskej hudobnej akadémie Bratislava – Schnegen, ktorej cieľom je podpora mladých talentov pri ich štarte na umeleckú dráhu a v rámci toho pripravila desiatky koncertov doma i v zahraničí, bol aj koncert Muchovko kvarteta (26. novembra). Európska hudobná akadémia (EHA) – pôvodne Europäische Musik Akademie Schnengen-Bratislava (EMA), ktorej zakladateľom a umeleckým riaditeľom je Jack Martin Händler, vznikla r. 2003 a má sídlo v Zichyho paláci.

Mucha Quartet

Mucha Quartet

Muchovci zostavili program zo štýlovo náročného, rôznorodého repertoáru: z kvartet Haydna, Beethovena a Schuberta. Namiesto úplnej zostavy: Juraj Tomka (1. husle), Andrej Baran (2. husle), Veronika Prokešová (viola) a Pavol Mucha (violončelo), nahradil nemocnú violistku člen Moyzesovho kvarteta, skúsený violista Alexander Lakatoš. Nevedno, či rýchla – hoci malá – zmena prospela k lepšiemu.

Primalá sála Zichyho paláca bola plná vďačných poslucháčov. Nevýhodou krásneho priestoru je však jeho relatívna malosť a plochosť, tým aj nevýhodná akustika pri silnejšom zvuku. Kvarteto má však pomerne veľký zvuk, a tak – najmä vo forte – presýtilo neúmerne sálu. Ináč by koncert vyznel v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Nie vždy je to však možné. Vybrať si do programu tri závažné kvartetá od raného klasicizmu, cez vrchol tohto štýlu – až po romantizmus – je odvaha. Muchovci sa nebáli. V detailoch sa im však dá čo – to vytknúť. Sláčikové kvarteto č. 64 D dur, op. 76/5 Hob.č. III. 79 od Josepha Haydna býva niekedy nazývané Largo – kvôli dominancii časti pod týmto názvom. Faktom je, že práve 2. časť vyznela v podaní Muchovcov najlepšie. Všetko, čo bolo na koncerte kantabilné, spevné, lyrické, vyznelo presvedčivejšie, lahodnejšie, bezchybnejšie, ba aj sústredenejšie než časti rýchle, hrané s príliš preferovanou silou a prudkými nástupmi (nárazmi) fráz jednotlivých nástrojov. Mnohé úseky tak vyzneli tvrdo, príliš robustne. V Haydnovi boli aj menšie intonačné nečistoty. Z Beethovena zaznelo Sláčikové kvarteto č. 11 f mol, op. 95 „Serioso“, v ktorom zvlášť zjednotene, vybrúsene a muzikantsky presvedčivo vyznelo opäť Allegretto ma non troppo (2. časť) a záverečné Larghetto espressivo (4. časť). V 3. časti boli menšie zrýchlenia, ktoré neprospeli vyrovnanosti hudby.

Interpretačným vrcholom koncertu bolo Schubertovo Sláčikové kvarteto č. 13 a mol, D 804 „Rosamunde“ – geniálna hudba romantického vzletu, piesňovej melodickosti, lyriky, najmä v prekrásnom Andante. V tomto opuse sa mladí búrliváci rozospievali v širokom speve, vyjadrujúc vzlet hudby a mladé cítenie od pianissima po vášnivé forte, v Menuette vyznela elegancia tanečného rytmu, intonácia bola v hre čistá – opäť vadili iba trochu tvrdé nástupy úsekov, fráz, ťahov, zvuková predimenzovanosť forte. Dostať lahodnosť do komorného dialógu je, dať priestor v diskusii – bez kriku a rozčúlenia. V komornej hudbe stále platí albrechtovsky výstižné: „Málo zvuku – veľa hudby“. Možno sa to nemusí vzťahovať na celú komornú produkciu – ale na väčšinu jej diel áno.

Texty do bulletinu boli vzorne, hlboko a detailne pripravené – aj čo sa týka „dejín“ Muchovho kvarteta i vzhľadom na vývoj kvartetovej literatúry a jej ciest od Haydna po romantizmus.

Autor: Terézia Ursínyová

foto: muchaquartet.sk

viac o Muchovom kvartete sa dozviete na

www.muchaquartet.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár