Myšlienky pri pohári červeného počas online koncertu At-Home Gala Metropolitnej opery

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V sobotu 25. apríla 2020, podobne ako už dlhé roky v sobotu počas divadelných sezón, pozvala Metropolitná opera prostredníctvom aplikácie Skype na stretnutie. Tentokrát nešlo o pravidelný operný kinoprenos predstavenia, ale o internetové stretnutie jej top spevákov s publikom v čase pandémie koronavírusu, kedy sme všetci nútení tráviť dni v bezpečí domova.

Divadlá sú na celom svete zatvorené, predstavenia do konca leta odvolané, umelci nemôžu plnohodnotne vykonávať svoje povolania, sú na pokraji existenčnej núdze. A my sme ich predsa stretli!

Stretli sme ich napriek tomu, že každý z vyše 40 spevákov sa práve nachádzal na inom konci zemegule, ale aj my, publikum, sme boli v takom medzinárodnom zložení, ako sotva pri iných kultúrnych či hudobných akciách. Napadá mi futbal, jeho miliónové, nie vždy mierumilovné publikum, roztrúsené už desaťročia po celom svete… Občas som takému futbalovému zväzu či spolku závidela, ako sa dokážu ľudia v tých nekonečných davoch nadchnúť naháňaním za loptou…

Koronavírus pustošiaci celú planétu však prekvapivo priniesol niečo pozitívne aj pre našu oblasť: miliónové publikum, túžiace po estetickom umeleckom zážitku, po kultúre v tom najlepšom slova zmysle. Ešte pred pár týždňami bolo nemysliteľné, že záznamy opier z Metropolitnej opery uvidia v čase koronavírusu, od ich spustenia 16. marca 2020, viac ako 4 milióny divákov z celého sveta. Náš luxus chodiť do divadiel naživo dokáže zrejme (čiastočne?) nahradiť nová doba, doba technicky perfektných prenosov a závratnej digitálnej techniky, ktorá bola len pred niekoľkými rokmi, ba dokonca mesiacmi, nepredstaviteľná.

V marci 2009 som navrhla časopisu Hudobný život priniesť informácie o novej ére počúvania opier, o pozvaní do Metropolitnej opery bez fraku a smokingu. Siaham po vlastnom texte… S káblom o dĺžke 367 000 míľ opustila v roku 1868 mamutia loď Great Eastern anglický prístav, aby sa európsky a americký kontinent po viacerých neúspešných pokusoch konečne telegraficky spojili a splnil sa tak sen obchodníka Cyrusa W. Fielda.

Tento azda najrevolučnejší čin 19. storočia priblížil k sebe nedohľadným oceánom rozdelené kontinenty, zblížil ľudí a kultúry mnohých národov. Vzdialenosť, ktorá sa dala preklenúť loďou za dva až tri týždne, sa stala relatívnou, svet sa stal odrazu menším. V tej istej minúte sa napríklad ľudia v Moskve mohli dozvedieť, čo sa práve deje v New Yorku. Táto kolíska rýchleho prenosu informácií vyrástla už dávno z detských topánok, prešla prevratným vývojom a nezastavila sa dodnes. Technický rozvoj sa posúva míľovými krokmi, vedeckými výskumami podložené sny špičkových vedcov sa opätovne napĺňajú.

The Metropolitan Opera Live in HD

Sny, i keď nie sú spojené s revolučným posunom vývoja ľudstva napred, má azda každý človek. Sú to vysnívané túžby, ktoré si nosíme v sebe hlboko skryté, snáď ani nevypovedané, pritom mnohé nemajú často ani len tú najmenšiu šancu na ich uskutočnenie. Jednou z túžob ľudí, ktorí majú vzťah k hudbe, je zažiť niečo jedinečné, byť na vlastné oči a uši svedkom veľkolepých koncertov, zažiť jedinečných dirigentov, interpretov, špičkové orchestre a inscenácie veľkých operných domov. To sú dnes, našťastie, splniteľné želania. Ak sa nedajú zrealizovať doma, môže sa za nimi zacestovať do blízkej či vzdialenejšej cudziny.

Keď som v lete v roku 2007 vkročila do areálu Lincolnovho Centra na Manhattane v New York City, na námestie, ktoré obkolesujú budovy New York State Theater (newyorská baletná a operná spoločnosť), slávnej koncertnej siene Avery Fisher Hall, Juilliard School a Metropolitnej opery, dýchala som zhlboka. Zdalo sa, že môj tajný sen navštíviť aspoň raz v živote operné predstavenie v MET, sa splní. Ale v čase divadelných prázdnin mal tento slávnymi menami opradený stánok svoje brány beznádejne zatvorené.

Nespočetné plagáty, avizujúce predstavenia novej sezóny s menami sólistov a dirigentov, kvôli ktorým by sa oplatilo v New Yorku ostať celú sezónu, sklamanie iba znásobili. Každý deň počas môjho pobytu v New Yorku som zašla k MET – pozrieť si ju opätovne zvonku, prečítať znovu plagáty, poobdivovať nástennú maľbu Marca Chagalla na hlavnom priečelí budovy a aspoň takto zažiť to zvláštne a neopísateľné fluidum, ktoré vyžarovala. Z USA som odišla ,,iba” so zážitkom famóznej inscenácie muzikálu Fantóm opery na Broadwayi.

Metropolitná opera New York, zdroj foto: metopera.org

Pár mesiacov po návrate z USA ma v jedno sobotňajšie poobedie prekvapil e-mail z Toronta: ,,O chvíľu idem do kina na HD (High Definition) live prenos z MET, dávajú Verdiho Macbetha s Levinom. Dávajú to aj u vás, nejdeš? Oplatí sa!“ S veľkou nedôverou som sa vybrala do kina na Macbetha, ktorého som videla v lete na plagáte pred MET.

Šla som vlastne iba preto, lebo som dôverovala hudobnému vkusu odosielateľa pošty, niečo ako hudobný zážitok som naozaj neočakávala. Ale prenos Verdiho opery bol ohurujúci, strhol po umeleckej stránke, i čo sa týka zvukovej kvality. Bol do takej miery skutočný, že obecenstvo kina tlieskalo paralelne s obecenstvom v dejisku prenosu. Odvtedy som chodila do kina na predstavenia MET. A to s tým istým publikom, ktoré po vybrané soboty na poludnie zapĺňalo parket a balkóny slávnej opery na Manhattane (z New Yorku sa prenášajú do kín operné matiné), ktoré načúvalo ladeniu orchestra, potleskom vítalo príchod dirigenta, a ktoré bolo potom v tom istom momente ako ja svedkom toho istého famózneho hudobného divadla v tom naozajstnom zmysle slova.

Samo sebou sa rozumie, že Metropolitná opera sprostredkúva v rámci prenosov reprízy svojich najlepších inscenácií. S touto, v istom zmysle revolučnou myšlienkou, prišiel jej generálny manažér Peter Gelb, keď v auguste 2006 nastúpil do svojej funkcie. Jeho zámerom bolo priblížiť predstavenia MET mladému medzinárodnému publiku. Spočiatku sa uskutočňovali cez satelit priame prenosy priamo z javiska MET prostredníctvom prenosového voza iba do niektorých vybraných kín USA, Kanady, Japonska a Škandinávie. Ale v marci 2007 sa podľa údajov MET na prenosoch podieľalo už 150 vybraných kín uvedených krajín a iba v USA bolo na prenosy predstavení predaných 110.000 vstupeniek. Tento údaj pripomína informáciu podobajúcu sa správe o priamom prenose futbalového zápasu z opačnej polovice zemegule.

Peter Gelb, generálny riaditeľ Metropolitnej opery New York, foto: Dario Acosta

V súvislosti s priamym prenosom operného predstavenia to bola správa neobvyklá. Medzičasom sa prenosy z MET rozrástli do dimenzií, o ktorých samotný generálny manažér pravdepodobne nemohol mať v čase ich vzniku ani len tušenia. MET je pravidelne prítomná na celom svete. Prenosy sú tak vyhľadávané, že záujemcovia si kupujú abonentky, nakoľko predstavenia sú často rýchlo vypredané. Postupne aj v kinách blízkych susedov Slovenska, na plátnach kín Rakúska, Maďarska, Česka či Nemecka, sledovali fanúšikovia operné predstavenia prenášané z New Yorku až 16-timi kamerami a v perfektnom zvukovom podaní.

Napokon sa aj slovenský fanúšik posadil do virtuálnej lóže v MET-ke, HD prenos ho do priebehu deja a hudby doslova vtiahol. Preklady textov árií a zborov do reči krajiny, v ktorej sa prenos uskutočňoval, sledovalo publikum na veľkom plátne pohodlnejšie, ako malé paralelne bežiace preklady textov v klasickom opernom dome. Navyše, poslucháč a divák prítomný na prenose, ostával v MET-ke aj cez prestávky, vtedy, keď opona na Manhattane padla. Popredné umelecké osobnosti ho zaviedli do nepoznaného zákulisia a ponúkli mimoriadne zaujímavé live rozhovory s dirigentmi, scénografmi a režisérmi, ale i so sólistami, ktorí ešte s kvapkami potu na tvári práve opustili javisko.

Koho toto všetko lákalo? Sama som zalarmovala celú rodinu, do opery v kine sme chodili aj vnúčatami. Vtedy 6-ročného vnuka sa prekvapivo dotkla postava Rudolfa z Bohémy, jeho otázky nemali konca kraja…

Zámer Petra Gelba sa splnil, na operu sa začalo chodiť do kín na celom svete. Hlavne vždy v sobotu počas sezóny v MET-ke… Tam sa dalo ,,postretnúť” Juana Diega Flóreza, Plácida Dominga, Elīnu Garanču, Renée Fleming či Annu Netrebko.

On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, 2020, Peter Gelb, Yannick Nézet-Séguin, screen Opera Slovakia
On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, 2020, Yannick Nézet-Séguin, Orchester a zbor MET, screen Opera Slovakia

Za najnovšou akciou MET-ky, za štvorhodinovým virtuálnym koncertom At-Home Gala, stojí opäť jej dlhoročný generálny riaditeľ Peter Gelb. A znova sa dali postretnúť všetky tri hviezdy, ktoré sme možno prvýkrát zaregistrovali na prenosoch z MET: Garanču, Fleming a Netrebko, ale i Dianu Damrau, Jonasa Kaufmanna, René Papa, Petra Matteia či Piotra Beczału a celý rad ďalších.

Frapujúce je, že zúčastnení umelci sa zapojili do akoby z jedného scenára uliateho koncertu prichádzajúceho k publiku z Lugana, Moskvy, Atlanty, Zürichu, Paríža, Rigy, Mníchova, Drážďan, Toronta, Tbilisi, Chicaga či New Yorku. Všetkým šlo predovšetkým o jedno a to isté: o moment komunikácie s publikom, napriek tomu, že išlo o kontakt virtuálny, nie priamy.

At-Home Gala bolo celosvetové vysielanie živých prenosov pomocou domácich počítačov či smartfónov. Umelci sa s Metropolitnou operou spájali živými vstupmi prostredníctvom Skypu zo svojich domovov. Akýmsi kormidlom celej akcie bol Peter Gelb v New Yorku a hudobný riaditeľ a dirigent MET-ky Yannick Nézet-Séguin v Montreale. Obaja fungovali aj ako poradný orgán pre zúčastnených umelcov, čo sa týka technickej stránky ich vstupu do gala-koncertu, obaja boli ale aj príjemnými spoločenskými partnermi v krátkych dialógoch, ktoré zaznievali medzi jednotlivými hudobnými číslami.

Vedenie divadla a umelci koncert venovali spomienke na dlhoročného člena orchestra Metropolitnej opery, violistu Vincenta J. Liontiho, ktorý vo veku 60 rokov podľahol koronavírusu.

On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, 2020, Renée Fleming, screen Opera Slovakia
On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, 2020, Joyce DiDonato, Yannick Nézet-Séguin, hudobníci MET, screen Opera Slovakia

Dirigent Yannick Nézet-Séguin stál aj za obdivuhodnými nahrávkami Orchestra a Zboru Metropolitnej opery, ktoré v náročnom procese vytvorili jednotliví umelci prostredníctvom internetu zo svojich domovov ešte pred samotným priamym prenosom.

Byt a obývačka, v ktorých sa predstavili umelci – sólisti, nie sú koncertné siene ani divadelné dosky. O to zaujímavejšie a prekvapivejšie boli ,,inscenácie”, ktoré sa divákovi, počúvajúcemu doma v sedacej súprave, núkali. Zrazu všetci tí, ktorí sú pandemickou situáciou momentálne prinútení mlčať, zažiarili vo svojich domovoch akoby stáli naozaj na scéne MET-ky. Vybrali si predovšetkým operné árie, ktorými sa mohli prezentovať, ktoré majú radi, a ktoré sú im ušité na mieru.

S radosťou a so širokým úsmevom sa prihovorili k neviditeľnému, tisíce kilometrov vzdialenému publiku, do prednesu sa pustili s celou vervou, do interpretácií vložili celé srdce. Ich osobnosti ozdobili obrazy na stenách ich domovov alebo záhrada za francúzskymi oknami. Niektorí mali perfektný klavírny sprievod, niektorí prišli s vopred nahraným podkladom, ale aj so sprievodom iných nástrojov.

On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, 2020, Peter Mattei, Lars David Nilsson, screen Opera Slovakia

Deh vieni alla finestra z Mozartovho Dona Giovanniho v podaní Švéda Petra Matteia otvorila galakoncert dokonca so sprievodom akordeónu! Technický i inscenačný prenos bol v réžii a možnostiach umelcov. Niektorí ho zvládli technicky i inscenačne bravúrne, niektorí boli koncentrovaní, iní doslova odviazaní, niektorí ho považovali snáď kostýmovo za generálku blízkej premiéry, pre iných bol skutočnou premiérou – bol prvým koncertom po mnohých týždňoch nútenej pauzy vôbec. A to aj čo sa týka kostýmu, vystúpili teda v gala.

Za všetkých, ktorí boli predstavení TU…, spomeniem umelecky a žensky príťažlivú Annu Netrebko, ktorá sa predstavila s Rachmaninovou piesňou Ne poj, krasavica, pri mne. Táto smutná pieseň plná nostalgie ruskej duše, tvorila záver štvorhodinového koncertu bez prestávky. Priniesla poslucháča na zriedkavé myšlienky… Napodiv, prestávka ani nechýbala. Pri tom štvorhodinový živý koncert bez prestávky by neprešiel schválením cez žiadneho dramaturga či odborára.

On-line koncert Metropolitnej opery New York, “At-Home Gala”, Jendrik Springer, Anna Netrebko, screen Opera Slovakia

To znamená, že myšlienka Petra Gelba je asi znova tak kreatívna, že dokáže publikum zaujať, a digitálne koncerty sa môžu v budúcnosti stať dokonca i náhradou za živé koncerty. Ale, ako ukázali rôzne prenosy posledných týždňov, prípadné zavedenie a životnosť digitálnych koncertov má podmienku sine qua non: musí bezpodmienečne ísť o špičkovú umeleckú úroveň dirigentov, sólistov, orchestrov a zborov, ktorá ,,prerazí” aj cez HDMI-kábel spájajúci laptop s televíznym prijímačom. Priemerné či podpriemerné umelecké výkony digitálna technika obnaží, môžu byť trápne. Zavedenie digitálnych koncertov nie je však riešením pre umelcov, tí si pochopiteľne žiadajú svoje publikum čím skôr späť. Spojenie hudba a publikum sa zdá byť ničím nenahraditeľné.

Inou otázkou je, či istý typ publika nebude v blízkej budúcnosti, a nikto nevie ako dlho, na digitálne koncerty odkázané. Koncertné a operné publikum na celom svete dnes pozostáva z prevažnej väčšiny takzvanej rizikovej skupiny, ktorá asi tak rýchlo koncertné siene už z bezpečnostného hľadiska znova nenaplní. Ale obsadiť na prízemí v opere iba každé tretie kreslo a sedieť tri hodiny na Predanej neveste v rúšku, sa mi tiež nezdá ideálne riešenie…

Autor: Agata Schindler

video
záznam koncertu

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku