Na BHS okienko do Beethovenových piesní s Janou Kurucovou, Jurajom Hollým a Róbertom Pechancom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nepoviem nič nové, že interpretácia piesňovej literatúry na samostatných koncertoch je na Slovensku tak trocha popoluškou. Hudobný druh, ktorý spevákov šľachtí, kultivuje a je parketou na udržiavanie hlasovej hygieny, si tým pádom u nás ťažšie nachádza adresáta. Skrátka, nie je to Nessun dorma…

O to väčšmi treba kvitovať zámer dramaturgie Bratislavských hudobných slávností, ktoré sa po vlani neuskutočnenom koncerte s názvom List nesmrteľnej milenke (pozn. red.: viac o tomto liste si prečítate TU…) nevzdala myšlienky projekt zrealizovať v aktuálnom ročníku. Nedozvedeli sme sa síce, kto je autorom koncepcie hodinového programu, spájajúceho hovorené slovo s piesňovou tvorbou Ludwiga van Beethovena, to však nie je podstatné.

Úlohu rozprávača prevzal herec Slovenského národného divadla Martin Huba, ktorý bez pátosu, s akcentom na intímnosť textu, hoci občas s menšou zrozumiteľnosťou, prednášal úryvky z Beethovenovho listu. Posmrtne nájdený dokument, ktorého adresátom môže a nemusí byť Jozefína Brunsviková, je v tomto projekte spojovníkom medzi piesňami (jednotlivými i v cykle) a ariettami.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Martin Huba, foto: Alexander Trizuljak

Keďže cyklus piesní i arietty so záverečným dvojspevom sú určené dvom striedajúcim sa hlasom, sólistami večera boli mezzosopranistka Jana Kurucová, tenorista Juraj Hollý a ich klavírnym partnerom Róbert Pechanec. Dejiskom koncertu z 26. septembra 2021 bola Malá sála Slovenskej filharmónie. Aj napriek nie veľkej kapacite miest a nastaveniu na voľnejší epidemiologický režim OTP, nebolo auditórium ani zďaleka zaplnené. I to je dôkazom, že k piesňovým podujatiam si slovenské publikum ťažšie hľadá cestu. A nepomáha ani Beethoven, ani príťažlivé mená interpretov.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)
Pinchas Steinberg, Javier Perianes a Slovenská filharmónia otvorili 56. ročník Bratislavských hudobných slávností

Po úvodnom vstupe rozprávača ako prvá odznela jedna z najznámejších piesní Ludwiga van Beethovena Adelaide, op. 46 z roku 1796. Dvadsaťšesťročný skladateľ ju skomponoval ešte pred prvou z deviatich symfónií, zhruba v čase dlhšie trvajúcej práce na 1. klavírnom koncerte. Oprel sa o text Friedricha von Matthisona a skladbu nasýtil ľúbostnou emóciou, prírodným motívom a farebnosťou v kombinácii hlasu a klavíra.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Róbert Pechanec, Juraj Hollý, Jana Kurucová, Martin Huba, foto: Alexander Trizuljak

Tenorista Juraj Hollý, angažovaný v opernom súbore nemeckého Mannheimu, sa predstavil na bratislavskom pódiu po dlhšom čase. V ňom sa jeho pôvodne lyrický, hoci vždy sýtejší hlas zreteľne mení, farebne tmavne a zrejme aj v opernom repertoári prejde do spinto odboru. V piesni Adelaide však prekvapujúco ostal výrazovo a dynamicky jednotvárny, vo frázach nie dosť flexibilný a málo reflektujúci textové nuansy. Isté problémy sa objavili v prechode do vyššej, hoci vôbec nie exponovanej polohy.

Cyklus Šesť spevov, op. 75 je určený pre „hlas“ (nemá explicitne určený odbor) a klavír. Tessiturou ženský vokálny part najviac vyhovuje vyššiemu mezzosopránu, mužský zvláda tenor i barytón. Šesť piesní majú obaja sólisti spravodlivo rozdelených na polovicu, pričom úvodnú Mignon predniesla Jana Kurucová. Je sólistkou hamburskej opery, stálym hosťom viacerých popredných scén, pričom aj bratislavské vystúpenie sa odohralo medzi reprízami Belliniho opery I Capuleti e i Montecchi v Opernhaus Zürich. A razom sme sa dostali akoby do iných sfér, do sveta tradícií komornej vokálnej interpretácie. Tón znel plasticky, odkryl obsah piesne, prispôsoboval mu výraz a bohaté dynamické odtiene.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Róbert Pechanec, Jana Kurucová, foto: Alexander Trizuljak

Neue Liebe, neue Leben je druhou z cyklu a Juraj Hollý ju opäť poňal skôr operne. Menej diferencoval výraz, bol väčšmi očami ponorený do nôt (žiaľ, obaja sólisti nespievali spamäti, čo je možno nie najšťastnejšie zrkadlo dnešného uponáhľaného sveta), než by spontánne muzicíroval. Aj ďalšie číslo Aus Goethes Faust patrilo Hollému. Hlbšia poloha piesne barytonálnemu timbru umelca vyhovovala a konečne sa objavili aj náznaky výrazového spievania.

V piesňach Gretels WarnungAn den fernen Geliebten vykreslila Jana Kurucová jemnôstky ich obsahu, pretavené do Beethovenových nôt s rafinovaným majstrovstvom nielen v hlasovej, ale aj klavírnej línii. Róbert Pechanec znova potvrdil, že je vnímavým komorným hráčom, cítiacim spevákovo dýchanie, jeho výrazové nastavenie a je mu k dispozícii ako rovnocenný kreatívny partner. Záverečnú pieseň Der Zufriedene predniesol Juraj Hollý, kde popri pôsobivo tmavej farbe hlasu v strednej a hlbokej polohe, čiastočne ponúkol aj reflexiu jej ironizujúceho obsahu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Róbert Pechanec, foto: Alexander Trizuljak

Skvelou príležitosťou pre precítené, kultivované a výrazovo do detailov vypointované muzicírovanie bola pre Janu Kurucovú pieseň An die Hofnung, op. 94. Zaznela v nej celá paleta farieb i dynamiky, s Róbertom Pechancom vtisli dielu pevnú a pritom plastickú, na kontrasty bohatú štruktúru. Hlas znel jadrne v každej polohe, či dynamickej hladine, ak vzlietol do forte, tak to nebol tón operný, ale koncertný a pieseň uzavrelo éterické pianissimo.

Napokon v poslednom čísle večera zaznela aj taliančina. Štyri arietty a dueto, op. 82 skomponoval Ludwig van Beethoven v roku 1811. Okrem prvej, na texty Pietra Metastasia, autora množstva operných libriet, vrátane Mozartovej La clemenza di Tito. Do týchto „malých“ útvarov vložil krátke ale duchaplné slová na ľúbostnú tému, ktoré Beethoven zhudobnil v bravúrnom prepojení textu s hudbou. Asi najvtipnejšia je skutočnosť, že arietta buffaarietta assai seriosa Che fa, che fa il mio bene sú dve náladovo i citovo odlišné variácie na rovnaké slová.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Róbert Pechanec, Juraj Hollý, Jana Kurucová, foto: Alexander Trizuljak

Zo štyroch ariett je prvá a tretia určená pre mužský a párne pre ženský hlas. Juraj Hollý sa v nich mohol viac priblížiť opernému poňatiu interpretácie, no popri pôsobivej farbe hlasu ani v nich nepreukázal dostatok výrazovej fantázie. V bufóznej ariette chýbali znaky vtipu a pohrávania sa s dynamikou. Jana Kurucová do svojich čísel vložila všetko, čo si pýtajú. Posledné dueto Odi l´aura che dolce sospira predniesli v súlade hlasov, no výrazová iskra medzi nimi celkom nepreskočila. Róbert Pechanec bol po celý večer sústredeným, technicky suverénnym a atmosféru dotvárajúcim členom umeleckého tria.

Každopádne netradičný projekt, spájajúci čítanie z listov s výberom z Beethovenovho piesňového odkazu, bol vcelku zaujímavý. Hodinová dĺžka koncertu by sa síce hodila ako doplnok hlavného festivalového diania. Vzhľadom na súčasný stav pandémie však buďme vďační, že sa vôbec uskutočnil – po popoludňajšom organovom recitáli ako hlavný bod nedeľnej ponuky.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 26. 9. 2021

záznam koncertu v online archíve SF

Komorný koncert – List nesmrteľnej milenke
Bratislavské hudobné slávnosti
Malá sála Slovenskej filharmónie
26. septembra 2021

Jana Kurucová – mezzosoprán
Juraj Hollý – tenor
Róbert Pechanec – klavír
Martin Huba – slovo

Ludwig van Beethoven
– Adelaide, op. 46
– Šesť spevov, op. 75
– An die Hoffnung / K nádeji, op. 94
– Štyri ariety a dueto, op. 82

www.www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár