Na Bratislavskom hrade ukončili divadelnú výstavu a uviedli publikáciu Dejiny slovenského divadla II.

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V nedeľu 5. septembra 2021 sa na Bratislavskom hrade pod hlavičkou Divadelného ústavu konala slávnostná prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., ktorá bola spojená s finisážou reprezentačnej výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje.

V roku 2020 sme si pripomenuli dve významné výročia slovenského divadelníctva. Sté výročie založenia našej prvej profesionálnej divadelnej scény – Slovenského národného divadla, ktoré svoje brány otvorilo 1. marca 1920 Smetanovou operou Hubička, a 190. výročie od uvedenia prvého predstavenia slovenského ochotníckeho divadla, ktoré sa konalo 22. augusta 1830 v Liptovskom Mikuláši, kedy sa prvýkrát hrala veselohra Jána Chalupku Kocúrkovo. Týmto počinom sa datuje začiatok ochotníckeho divadla na Slovensku.

Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu počas príhovoru, foto: Ctibor Bachratý/DÚ
Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, Vladimír Štefko, teatrológ, divadelný kritik, odborný garant výstavy, foto: Ctibor Bachratý/DÚ

Pri tejto príležitosti bol rok 2020 vyhlásený za Rok Slovenského divadla. Išlo o celoročný celoslovenský projekt vyhlásený vládou Slovenskej republiky v gescii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a jeho rezortných inštitúcií: Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla a Národného osvetového centra. Projekt mal viacero cieľov, no medzi najdôležitejšie patrila pripomienka a oslava už spomínaných dvoch významných výročí.

Súčasťou osláv bola okrem iného aj výstava Divadelné storočie – stopy a postoje, ktorej slávnostná vernisáž sa konala 28. februára 2020. Termín ukončenia výstavy sa kvôli pretrvávajúcej pandémii koronavírusu viackrát odložil, až do 5. septembra 2021, kedy sa konala jej finisáž.

Prečítajte si tiež:
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo
Divadelný ústav oslavuje 60. výročie svojho vzniku
Desať dekád profesionálneho divadla na Slovensku z éteru Rádia Devín

Výstavu Divadelné storočie – stopy a postoje pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom. Odborným garantom bol známy teatrológ, divadelný kritik a pedagóg Vladimír Štefko.

Rozsiahla reprezentatívna expozícia, venovaná profesionálnemu, ale aj ochotníckemu divadelníctvu na Slovensku, bola nainštalovaná na ploche 1 500 m2 na 2. poschodí Bratislavského hradu. Výstavu pripravil 14-členný kurátorský tím, zostavený z renomovaných teatrológov a odborníkov na divadlo. Architektonicky ju zastrešil uznávaný slovenský scénograf Boris Kudlička, pôsobiaci prevažne v zahraničí.

Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý/DÚ
Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý/DÚ

„Výstavu tvorilo 17 tematických blokov – začínala sa predchalupkovským obdobím, pokračovala vznikom ochotníckeho divadla (1830), vznikom a poslovenčením Slovenského národného divadla (1920), rozvojom divadelnej siete po roku 1944, venovala sa divadelnej architektúre, činohernému divadlu, slovenskej dráme, opere, operete a muzikálu, ako aj tanečnému divadlu a pantomíme. Nezabudla ani na moderné formy divadla či bábkové divadlo, predstavila to najlepšie zo slovenského divadla za posledných sto rokov v časti s názvom Prítomnosť divadelnej minulosti. Predstavila aj slovenskú divadelnú kritiku, festivaly, vzťah divadla a diváka a ukážky divadelných plagátov.

Okrem kurátorského a produkčného tímu sa na tejto výstave podieľalo aj viac ako 60 divadiel, inštitúcií a jednotlivcov zo Slovenska, ktorí nám zapožičali exponáty zo svojich zbierok a archívov. Exponáty na účely výstavy zapožičalo aj deväť zahraničných inštitúcií – z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Nemecka,“ uviedla hlavná kurátorka výstavy Zuzana Nemcová-Gulíková, zároveň aj autorka konceptu a scenára.

Slávnostná finisáž výstavy sa konala prostredníctvom poslednej prehliadky, ktorou návštevníkov sprevádzala hlavná kurátorka ako aj ďalší kurátori za jednotlivé divadelné druhy. ,,Kurátori predstavili divadelný život na území Slovenska pred vznikom Slovenského národného divadla v roku 1920, ale aj vznik a rozvoj divadelnej siete v priebehu 20. storočia. Návštevníci finisáže sa viac dozvedeli aj o divadelnej architektúre, o podobách slovenskej drámy, ale aj o jednotlivých divadelných druhoch – o činohernom, hudobnom, tanečnom či bábkovom divadle. Zoznámili sa s najzaujímavejšími slovenskými inscenáciami za ostatných sto rokov, pozreli sa na slovenskú divadelnú kritiku, festivaly či divadelný plagát.“ uviedla Jana Dugasová, PR pracovníčka Divadelného ústavu.

Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, Stanislav Bachleda, foto: Ctibor Bachratý/DÚ
Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý/DÚ
Finisáž výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje, Bratislavský hrad, produkcia Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý/DÚ

„Bola to nateraz posledná a jedinečná možnosť fyzicky na jednom mieste spoznať históriu nášho divadla. Svojím rozsahom a množstvom exponátov to bola najvýznamnejšia divadelná výstava posledných rokov. Následne sa výstava presunie do online sveta, keďže v spolupráci s Google Arts & Culture ju s ďalšími divadelnými príbehmi sprístupníme na tejto prestížnej stránke,“ uviedla Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý v tomto roku oslavuje 60. výročie svojho vzniku.

Dejiny slovenského divadla II.

Podujatie pokračovalo v hradnej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (do roku 2018 Hudobná sieň Bratislavského hradu) slávnostnou prezentáciou rozsiahlej knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II. Konala sa za prítomnosti jej autorov, medzi ktorými sú aj operní kritici a publicisti, stáli spolupracovníci Opera Slovakia.

Ako uvádza popis publikácie, ktorú vydal Divadelný ústav v Bratislave v roku 2020 v edícii Slovenské divadlo, „Dejiny slovenského divadla II. poskytujú koncentrovaný a prehľadný obraz o vývine slovenskej divadelnej tvorby, kritiky a teórie v období rokov 1948 – 2000. Rámcom bádateľských aktivít boli predovšetkým roky 1948, 1968, 1989. Jednotliví autori skúmali kratšie etapy vývinu a orientovali sa na jednotlivé divadelné druhy – činohru, operu, tanec, bábkové divadlo a divadelnú teóriu a kritiku. Výsledkom sú zhrňujúce štúdie renomovaných divadelných teoretikov rôznych generácií, ktoré sú komplexným pohľadom na vývoj slovenského divadla po druhej svetovej vojne.“

Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vydal Divadelný ústav, 2021, Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu počas príhovoru, foto: Ctibor Bachratý

Dejiny slovenského divadla II. (1949 – 2000) plynulo nadväzujú na prvý zväzok, ktorý vyšiel v roku 2018 a sledovala vývoj slovenského divadla v rozmedzí rokov 1920 až 1948 s odkazom na slovenské divadlo pred profesionalizáciou. Publikácia rieši všetky typy divadelných aktivít, pričom medzi nimi hľadá súvislosti a kultúrne presahy.

Prečítajte si tiež:
Divadelný ústav vydal očakávanú publikáciu Dejiny slovenského divadla II. (1948 – 2000)

„Syntetické a ťažiskové dielo Dejiny slovenského divadla II. je vyvrcholením niekoľkoročného analytického výskumu dejín slovenského divadla z pera renomovaných slovenských teatrológov pod vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc., ktorý je, rovnako ako v Dejinách slovenského divadla I., autorom koncepcie a odborným garantom.“ informovala o publikácii Jana Dugasová.

Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vydal Divadelný ústav, 2021, Vladimír Štefko, teatrológ, divadelný kritik, foto: Ctibor Bachratý
Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vyda Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý

„Nemožno tvrdiť, že pred našimi Dejinami slovenského divadla nebolo nič, ba ani že toho bolo málo. Ale doteraz chýbal ucelený pohľad na dejinný vývin v takej šírke a hĺbke, ako sa predkladá – so všetkou skromnosťou – v prítomnom diele. Takéto publikácie sa píšu a vydávajú – povedzme to s dávkou nadhľadu – raz za sto rokov. Vždy završujú dlhšiu etapu vývinu, rekapitulujú a komentujú to minulé. To minulé, na ktorom vyrástla prítomnosť a iste je aj poučením pre budúcnosť. Vzhľadom na ambíciu tohto diela by sme mali vari hovoriť o dejinách slovenskej divadelnej kultúry, ktorá formovala identitu národa, usilovala sa o jeho kultúrne, nielen umelecké, povznesenie.“ uvádza Vladimír Štefko a k významu publikácie dodáva:

„Poznať nielen politickú či ekonomickú, ale aj svoju kultúrnu minulosť patrí k základnej kultúre, pretože kultúra kultivuje ľud, národ, občianstvo. Takže považujem za celkom samozrejmé, že takáto publikácia vznikla. Možno nie je celkom normálne, že vznikla trochu neskoro, ale dá sa to ospravedlneniť tým, že na rozdiel od napríklad gréckeho divadla, ktoré svoju históriu začalo písať pred 2500 rokmi, či francúzskeho divadla, ktoré začínalo pred 1000 rokmi sa dejiny toho slovenského začínajú v roku 1830. Takže naša publikácia je dielo, ktoré síce vypĺňa isté biele miesto, ale zároveň nedáva bodku za dejinami… Ako hovoril Ernest Hemingway, dejiny sú pohyblivý sviatok, ktoré sa nikdy nekončia a tí, čo ich nepoznajú a neosvoja si ich, budú trpieť, pretože všetko zlé z minulosti sa bude opakovať aj teraz.“ uviedol pre Opera Slovakia Vladimír Štefko a zároveň poukázal na niektoré problémy či už v oblasti dokumentaristiky či teatrológie:

„Niektoré divadlá nedbajú na archivovanie svojich počinov, ubúdajú teatrológovia, ale zároveň sa škála divadelných prejavov u nás mnohonásobne rozrástla, pretože na Slovensku nemáme už len tradičnú divadelnú sieť, ale aj desiatky ďalších, napríklad experimentálnych, ochotníckych alebo poloprofesionálnych scén, a priznám sa, že nezávidím ľuďom, ktorí budú chcieť o 50 rokov napísať Dejiny slovenského divadla III., teda bude chcieť nadviazať na našu prácu a zmapovať divadelníctvo na Slovensku po roku 2000.“

Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vydal Divadelný ústav, 2021, foto: Ctibor Bachratý
Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vydal Divadelný ústav, 2021, autori štúdií za jednotlivé divadelné druhy, foto: Ctibor Bachratý

Spolu s prof. Vladimírom Štefkom sa na tomto knižnom diele podieľalo viacero významných osobností: vedecká redaktorka Vlasta Jaksicsová, recenzenti Jaroslav Blaho, Jaroslava Čajková, Lenka Dzadíková, Marcela Grecmanová, Peter Himič, Dagmar Hubová, Miroslava Kovářová, Ivica Liszkayová, Zdenka Pašuthová, Viera Polakovičová, Miron Pukan, Marta Součková, Terézia Ursínyová.

Autormi štúdií za jednotlivé divadelné druhy sú:

za operu: Vladimír Blaho, Michaela Mojžišová, Pavel Unger
za operetu a muzikál: Stanislav Bachleda
za činohru: Dária Fojtíková Fehérová, Ľubica Krénová, Karol Mišovic, Vladimír Štefko, Martin Timko
za tanec: Monika Čertezni, Eva Gajdošová, Maja Hriešik, Peter Maťo, Miklós Vojtek
za bábkové divadlo: Ida Hledíková, Vladimír Predmerský, Vladimír Štefko
za divadelnú kritiku: Soňa Šimková

Grafický dizajn a zalomenie publikácie pripravil Ondrej Gavalda, ktorý sa podieľal aj na vydaní prvého zväzku publikácie.

Knihu uviedol do života herec, režisér a pedagóg Martin Huba, člen Činohry Slovenského národného divadla a pedagóg, ktorý vo svojom príhovore hovoril nielen o funkcii, poslaní a postavení divadla v spoločnosti, ale aj o dôležitosti jeho zachovania pre ďalšie generácie vo forme dokumentaristiky.

Prezentácia knižnej publikácie Dejiny slovenského divadla II., Bratislavský hrad, vydal Divadelný ústav, 2021, Martin Huba, foto: Ctibor Bachratý

„Prácu ľudí, ktorí sa podieľali na tejto publikácii a ktorí zaznamenávajú divadelnú činnosť prostredníctvom svojich autorských príspevkov vnímam ako tvorivú činnosť jednotlivých osobností. Sú odbornými prijímateľmi divadelných predstavení, ktorí svojim subjektívnym pohľadom priniesli svedectvo o čare divadelného okamihu. S jednotlivými názormi na predstavenia či umelecké výkony sa nemusíme, napríklad my interpreti, vždy stotožniť, ale prostredníctvom svojich autorských textov nám prinášajú svoj pohľad na divadelné umenie. Práve vďaka nim mohla vzniknúť aj táto veľmi potrebná a pútavá publikácia, ktorú sme dnes uviedli do života. Prostredníctvom nej zanecháme odkaz pre budúce generácie.“ uviedol pre Opera Slovakia Martin Huba.

V programe zazneli aj organové skladby v podaní nášho popredného organistu Mareka Vrábla.

Publikácia sa dá kúpiť v bratislavskej predajni Prospero, kde sa stala aj knihou mesiaca september.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Zdroj: Divadelný ústav

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár