Na jeseň kvitnú festivaly – z nich najviac voňajú Bratislavské hudobné slávnosti

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na začiatku novej divadelno-koncertnej sezóny sa na Slovensku roztrhlo vrece s festivalmi, premiérami a hosťovaniami: začína sa Divadelná Nitra, jazzový festival Petra Lipu, končia sa Konvergencie – s avízom  ich nového „zimného programu“, pred Redutou rozdávajú hostesky letáčiky Gesamtkunstwerku, s lákadlami na najbližšie koncerty v aktuálnej sezóne 2018/2019, v SND skončilo hosťovanie Maďarskej štátnej opery a 28. 9. sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie začal s trochu rozladenými fanfárami Jána Cikkera maratón koncertov 54. ročníka Bratislavských hudobných slávností (BHS).

Programový bulletin BHS predstavuje inovovaný Festivalový výbor BHS s predsedom prof. Petrom Mikulášom a ďalšími členmi, ako aj s dlhoročnou zodpovednou manažérkou dr. Izabelou Pažítkovou, ktorá má na pleciach celú organizačnú stránku podujatia s deviatimi orchestrami a desiatkami komorných telies i sólistov.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Ľubica Laššáková, Marian Lapšanský,
foto: Ján Lukáš

Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie prof. Marián Lapšanský otvorili svojimi príhovormi v Koncertnej sieni SF – pred prvým koncertom festivalu (28. septembra 2018) – 54. ročník Bratislavských hudobných slávností. Ten sa po ich slovách začal koncertom Slovenskej filharmónie s jej šéfdirigentom Jamesom Juddom. V úvode zaznela symfonická predohra Jánošíkovi chlapci, op. 21 od Alexandra Moyzesa. Moyzes napísal predohru pôvodne pre „iba“ 28-členný symfonický orchester rozhlasu. Tentokrát hrala 8-minútové energické dielo veľká Slovenská filharmónia, čo bolo trochu zvukovo predimenzované, ba vzdialené pôvodnej predstave majstra i obsahu samotnej predohry. Dielo Jánošíkovi chlapci, op. 21 boli napísaní iba 28-ročným Alexandrom Moyzesom, čo cítiť z obrovskej energie, ale i roztúženosti a lyriky vnútornej časti diela. Nadpisu sa trochu vzpiera úvodná časť, ktorá je skôr v duchu sýtej a modernej hudby 20. storočia, než infiltrovaného folklorizmu. Až za ňou ide spevná, lyrická časť, taká kontrastná a priezračná voči úvodu! Až záver využíva skladateľ na hudobne očakávaný, vysoko štylizovaný folklórny úsek, pretavený najmä do rytmizovanej, energickej hudby. Táto mladistvá skladba autora je kupodivu už zrelým autogramom Alexandra Moyzesa, predstaviteľa tzv. slovenskej hudobnej moderny  (Moyzes – Suchoň – Cikker), tvorcov zo začiatku 20. storočia, odchovaných pražskou Majstrovskou školou. Táto skupinka skladateľov dozrela svojimi dielami neobyčajne rýchlo, akoby tušila, že na jej profesionálny vklad pri výchove ďalších talentov i v tvorbe sa netrpezlivo čaká.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Renaud Capuçon, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Dramaturgia koncertu Slovenskej filharmónie so svojím šéfdirigentom Jamesom Juddom (je ním od koncertnej sezóny 2017/2018) bola na koncerte od prvého čísla zvolená veľmi dobre: najprv s poctou slovenskému skladateľovi A. Moyzesovi – a vzhľadom k zvukovej amplitúde nášho orchestra i temperamentu samotného šéfdirigenta. Účasť popredného francúzskeho huslistu Renauda Capuçona pri následnom uvedení Bartókovho Koncertu pre husle a orchester č.2, Sz.112 celkovo povýšila koncert na festivalovú úroveň. Renaud Capuçon už hosťoval viackrát na pódiu Reduty, a tak jeho brilantnosť i hra na vzácnych husliach z dielne Guarneri del Gesu z r. 1737 je nášmu publiku známa. Keby však toto hodnotenie zostalo len v rovine „brilantný“ či „virtuózny“, bolo by to málo. Bartókov koncert je v prvom rade vrcholom sólistickej náročnosti i „zákerností“, aké môže huslistovi ponúknuť len dielo zrelého autora 20. storočia. Skladateľ ho navyše konzultoval a napísal na podnet husľového virtuóza Zoltána Székelyho. Bartók svoj koncert prvýkrát počul až r. 1943, počas emigrácie v USA v New Yorku, kde sólový part tohto koncertu mu hral slávny huslista (neskôr aj dirigent) Yehudi Menuhin. (Túto osobnosť si pamätáme z návštevy BHS, kam prišiel vo vysokom veku na základe pozvania bývalého riaditeľa Slovenskej filharmónie doc. dr. Ladislava Mokrého, ktorý bol v tom čase viceprezidentom Hudobnej rady UNESCO).

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Renaud Capuçon, James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Trojčasťová forma Bartókovho koncertu (Allegro non troppo – Andante tranquillo – Allegro molto) ponúka sólistovi všetky spôsoby vrcholnej husľovej techniky, zvlášť v sólovej kóde 1. časti, ktorá podčiarkla technickú brilanciu huslistu, nežne vibrujúci zvuk jeho hry, ale aj nosnosť, priezračnosť a strieborný tón majstrovského nástroja „Panette“, na ktorom hral. Je priam zázrakom, ako si takéto majstrovské husle uchovajú zvuk, ktorý je rovnako nosný, ba mnohými rukami a dušou umelcov ešte zušľachtený (pred Capuçonom hral na husliach rovnako slávny virtuóz Isaac Stern)! Po dynamickej a hutnej 1. časti zaznela lyricky zasnená, poetická hudba, quasi spev z Andante tranquilo. Capuçon predviedol v tejto časti božsky jemnú hru. A hoci mal po celý koncert pred sebou noty – ako psychickú oporu – hral prakticky spamäti, lebo taký náročný husľový part vyžaduje absolútnu istotu. Kontrapunktický znel jemne inštrumentovaný orchester, ktorý s dirigentom vnímavo reagoval na každú frázu sólistu. Disciplína Slovenskej filharmónie pod vedením Jamesa Judda bola však v celom Bartókovom koncerte príznačná a vytvorila spolu s Capuçonom nezabudnuteľný zážitok. Ten vygradoval v záverečnom Allegro molto – spočiatku gracióznom, elegantnom, následne so stupňujúcou sa zvukovou vášnivosťou a zahusťovaním inštrumentácie i gradácie dynamiky. Ako prídavok zahral Capouçon pôvodne flautové, do huslí prepísané sólo z Gluckovej opery Orfeus a Eurydika. O tejto „básni v tónoch“ sa dá povedať, že bolo stíšením, pohladením duše – a ukážku nesmierne širokých výrazových možností francúzskeho huslistu, ktorý okrem prezentovanej virtuozity Bartókovi, má v sebe najmä srdce muzikanta a dušu citlivého človeka.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Nástup festivalu s prvými dvomi číslami – Moyzesom i Bartókom bol poctou nášmu i maďarskému skladateľovi. No koncert vygradoval Brahmsovou Symfóniou č. 2 D dur, op. 37. Toto veľké dielo romantického symfonizmu oplýva vcelku radostnou energiou, načerpanou Brahmsom hlavne z prírody a vloženou do štyroch impozantných častí (s takmer 45-minútovým trvaním). Orchester i dirigent sa v symfónii naladili na veľký zvuk a vypätosť dynamických oblúkov, ktoré James Judd gradoval svojimi výraznými a veľkými dirigentskými gestami. Škoda nie vždy detailne vypracovaných nástupov sláčikov a plechov (tie si „nesadli“ už ani v očakávaných fanfárach). Ak sa máme pridržiavať textu v bulletine, v Brahmsovi tentokrát viac dominovala v celej symfónii dionýzovsky zdôraznená radosť zo zvuku a mužný symfonizmus (4. časť), než hrejivá pohoda krajiny pri západe slnka a pôvab južnej romantiky v kóde (1. časť) – či do detailov vychutnaný súzvuk a jemnosť seversky chladného rozjímania (2. časť) či melanchólia romantickej dumky (3. časť). Náš orchester i jeho šéfdirigent obľubujú diela výrazovo dôrazné, širokodyché, čo je v poriadku, najmä pri zostave dramaturgie. No aj v týchto opusoch by občas potešili jemnejšie a detailnejšie vypracované nástupy sláčikov a plechov, hlavne však výraznejšie dynamické kontrasty. Celkovo bol však úvod do BHS impozantný a úspešný. Slovenská filharmónia má na festivale zástoj až na štyroch koncertoch, čo je nesmierna záťaž. Nuž, nechajme sa prekvapiť ďalšími hudobnými zážitkami s naším „erbovým“ orchestrom, ako to výstižne povedala vo svojom otváracom príhovore ministerka kultúry.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 28. 9. 2018

Slovenská filharmónia – Otvárací koncert 54. ročníka BHS
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
28. septembra 2018

Slovenská filharmónia
James Judd – dirigent
Renaud Capuçon – husle

program koncertu

Alexander Moyzes – Jánošíkovi chlapci, op. 21, predohra pre symfonický orchester
Béla Bartók – Koncert pre husle a orchester č. 2, Sz. 112
Johannes Brahms – Symfónia č. 2 D dur, op. 73

www.bhsfestival.sk

K recenzii dr. Ursinyovej zo dňa 28. septembra 2018 na otvárací koncert BHS v podaní SF prišla do redakcie Opera Slovakia táto reakcia dramaturga koncertu Ivana Martona.

,,Predohra Jánošíkovi chlapci, op. 21 Alexandra Moyzesa existuje v dvoch verziách: tá prvá je z roku 1934 a skladateľ ju koncipoval pre malý symfonický orchester. O 14 rokov neskôr však skladbu upravil pre veľký orchester, pričom inštrumentáciu ponechal v pôvodnej podobe, len markantne zväčšil sláčikovú sekciu.
Táto druhá verzia, v ktorej dielo tento rok uviedla Slovenská filharmónia na BHS, bola skladateľom plne autorizovaná, takže pisateľkino tvrdenie, že ,,je zvukovo predimenzovaná a vzdialená pôvodnej predstave majstra i obsahu samotnej predohry” nezodpovedá skutočnosti.” Ivan Marton, dramaturg koncertu.

Reakcia recenzentky:

,,Škoda, že táto informácia sa nedostala aj do textu v bulletine, ktorého autorom je dramaturg koncertu – Ivan Marton”. Terézia Ursínyová, autorka kritiky 28. 9. 2018

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár