Hlavnou výstrojou publika boli ementál, bageta a fľaša vína. K nej patrili i vstupenky, o ktoré bola už dlhé týždne vopred veľká núdza. Sklenená manufaktúra Volkswagenu a Sächsische Staatskapelle Dresden pozývali 15. júna už po jedenástykrát na mimoriadny zážitok pod holým nebom. Klassik picknickt je názov, ktorý láka na koncert tisíce záujemcov. Tohoto roku stál za dirigentským pultom Omer Meir Wellber, sólistom bol poľský tenorista Piotr Beczała, na programe zazneli ukážky z romantických opier.
Na jednej z najrušnejších križovatiek Drážďan si postavil Volkswagen svoj sklenený stánok, Sklenenú manufaktúru (Die Gläserne Manufaktur), ktorý sa stal jedným z moderných majákov mesta. Z ulice je možné pozorovať proces výroby, pracuje sa v bielych rukavičkách, produkcia takmer na bežiacom páse zdôrazňuje ochranu životného prostredia. Výrobný materiál na aktuálnu sériu E-Golf nie je dodávaný zo skladu nákladnými autami, ale špeciálnymi električkami. Exkluzívna firma by nebola niečím mimoriadnym, keby nedisponovala aj zákutiami zelene, parkov a jazierok. A práve tie sú dejiskom, scénou a hľadiskom, open air koncertov, bez ktorých už hádam ani nie je možné, aby Sächsische Staatskapelle Dresden ukončila koncertnú sezónu. Navyše, ide o dlhodobé partnerstvo orchestra s autokoncernom, ktoré akciová spoločnosť Volkswagen sprevádza nasledovnými slovami: „S podporou umenia a kultúry preberá akciová spoločnosť Volkswagen zodpovednosť za budúcnosť. Pretože tam, kde sa môže rozvíjať kreatívnosť, tam sa začína pokrok!“ V tomto zmysle vyústilo aj tohoto roku plodné partnerstvo do akcie, v ktorej sa prelínajú hudobné zážitky a kulinárske pôžitky.
Napriek blízkej dopravnej tepne zrazu akoby stíchli autá i električky v tom momente, keď do areálu vkročí na provizórne kryté priehľadné koncertné pódium orchester. V tom istom momente zmĺknu aj tie stovky poslucháčov, ktorí sa uvelebili na deke alebo campingovej stoličke využívajúc každý voľný priestor parku. Začína sa niečo, na čo sa celý rok čaká, kam sa chodí v centre hlavného spolkového mesta s priateľmi, s rodinou, kde nekonvenčný vstup do brány klasickej hudby garantuje nezabudnuteľné umelecké momenty. Usporiadatelia majú zrejme aj vynikajúce kontakty so sv. Petrom, pretože aj počasie hrá obyčajne, tak ako tohoto roku, do karát. Na úvod sa koncertné pódium sklenenej mušle zrkadlilo v zapadajúcom slnku impozantnej sklenenej fasády automobilky, nad poslednými tónmi koncertu sa nad otvorenou koncertnou sieňou už trblietala hviezdna obloha. Hudby sa bolo možné dotknúť prostredníctvom livestreamu v každom kúte parku, ba aj zvedavci za plotom si prišli na svoje.
Očakávaný večer plný romantiky sa uskutočnil pod hudobným vedením mladého izraelského dirigenta Omera Meira Wellbera, o ktorom sa hovorí ako o jednom z najtalentovanejších dirigentov svojej generácie. Má za sebou mimoriadne rýchlu a úspešnú kariéru, diriguje v najslávnejších svetových hudobných stánkoch, od novej sezóny bude prvým hosťujúcim dirigentom Semperovej opery. Pre orchester i publikum nie je nikým neznámym. Drážďany zažili jeho dirigentské umenie, ale i podmanivú osobnosť už opakovane pri rôznych príležitostiach. Keď v prípade nádherného belcanta použijeme výraz „zlato v hrdle“, má snáď dirigent, ktorý so svojím orchestrom ideálne stvárňuje hudobné momenty z talianskych či francúzskych opier, v ruke zlatú magickú taktovku. Jej čaru sa poddáva orchester, ale chtiac nechtiac i sólista – a spoločný výsledok vychutnáva poslucháč.
Do programu open air koncertu patrili viaceré známe orchestrálne kompozície akoby stvorené na takúto príležitosť: predohra k opere Tannhäuser Richarda Wagnera, ktorá uzrela svetlo sveta pred 173 rokmi práve v Drážďanoch, ďalej mimoriadne populárna predohra k opere Nabucco Giuseppe Verdiho, ktorá je medzičasom prototypom boja za nezávislosť a slobodu, ako i Verdiho predohra k opere La forza del destino, ktorá deklaruje a anticipuje, podobne ako dve predošlé predohry, veľkú javiskovú drámu. Všetky tri predohry odzneli vycizelované technicky, pocukrované boli tam, kde si ich melodika vyžadovala sladkosť. Tak bolo tomu i v prípade sotva známeho diela Giacoma Pucciniho Preludio sinfonico A dur, ktoré vzniklo počas jeho štúdia na konzervatóriu v Miláne, ale má v sebe už všetky hudobné znaky budúceho vášnivého melodika.
Najviac očakávanými boli samozrejme tie chvíle večera, na ktorých vstúpil na pódium tenorista Piotr Beczała. Publiku v Drážďanoch nie je známy iba ako hosť veľkých operných domov, ale sám zožal potlesk v tomto meste už opakovane na doskách Semperovej opery. Naposledy bol hosťom tohoto operného domu v roku 2016. Podobne ako teraz, pritiahol na vystúpenie svojich fanúšikov zblízka i ďaleka, a tí ho sledovali nie len priamo v opernom hľadisku. Sedeli na prinesených stoličkách, lavičkách, lehátkach a dekách, aby na v tropickej horúčave potiacom sa Divadelnom námestí pred Semperovou operou zažili live prenos predstavenia Wagnerovho Lohengrina. V hlavných úlohách boli vtedy Anna Netrebko ako Elsa a Piotr Beczała ako Lohengrin.
Za podobných okolností, ibaže bez neúprosných horúčav, vystúpil Piotr Beczała i na tohoročnom júnovom koncerte ,,Klasika piknikuje“. Tentokrát bol navyše ovenčený čerstvou Európskou cenou kultúry TAURUS 2018, ktorú prebral osobne počas Drážďanských hudobných slávností 8. júna v rámci mimoriadneho aktu vo Frauenkirche. Spolu so sopranistkou Anjou Harteros, violončelistom Janom Voglerom, European Union Youth Orchestra a ďalšími, patril Beczała k veľkým menám, ktoré sa stali nositeľmi ceny. V Poľsku 1966 narodený tenorista je svetoznámym hlavne kvôli jedinečnosti svojho hlasu, s ktorým stál na prahu veľkej kariéry hneď po štúdiu v Katoviciach. Do sveta sa rozbehol počas pevného angažmánu v opere v Zürichu. Odtiaľ ho od roku 2004 viedla cesta na veľké operné javiská ako Royal Opera House či San Francisco Opera, najneskôr od roku 2006 je jedným z najžiadanejších lyrických tenoristov. Spieva o.i. Vojvodu v Rigolettovi, Gounodovho Fausta, Alfreda v La traviatte, Princa v Rusalke, Edgarda v Lucii di Lammermoor, počuť ho je v Manon s Annou Netrebko, ako Gustava v Un ballo in maschera… Doma je v Milánskej La Scale, v Metropolitan Opera, v Mníchove, Viedni, Hamburgu, Berline, Ženeve, Varšave… Od roku 2012 má exkluzívnu zmluvu s Deutsche Grammophon. Z mnohých komplimentov, ktoré sú s jeho osobnosťou spájané, uveďme jeho hodnotenie odborným časopisom Opera: Piotr Beczała „je jedným z najfascinujúcejších mužských hlasov našej doby“. Opera News v New Yorku uverejnila o Beczałovi tieto riadky: „Veľký, štíhly, dobre vyzerajúci a vybavený úsmevom Hollywoodu, disponuje jedným z najkrajších hlasov, aké je možné momentálne počuť na opernom javisku.“ A nezabudnime, že umelec je aj jedinečným interpretom piesní a ako jeden z mála prináša na pódium i piesne slovanské.
S príchodom Beczału na pódium pred Sklenenou manufaktúrou sa objavili nad areálom koncertu prvé hviezdy. V árii E lucevan le stelle z Pucciniho opery Tosca sa Cavaradossi obracia k hviezdam nad Rímom. Beczałova prítomnosť, jeho vášňou obdarený tenor a jeho charizma, preniesli na chvíľu i obecenstvo do večného mesta, do dejiska Toscy. Akoby sa sólista nevyznával v zúfalstve práve z lásky k Tosce, ale k publiku. Nikto sa ani nepohol, každý chcel z tej srdcervúcej veľkoleposti ukoristiť trošku pre seba. A Beczała rozdával vďačne, sympaticky a plným priehrštím… Nebolo tomu inak ani v kvetinovej árii La fleur que tu m’avais jetée z 2. dejstva Bizetovej Carmen. Beczałov Don José si vyspieval svoje srdce, triumfoval svojím jedinečným hlasom nad vôňami španielskych nocí, kapituloval pred láskou ku Carmen, jeho vyznanie z lásky k nej bolo priam autentické.
Tretím regulárnym vstupom Piotra Beczału do programu bol ďalší operný hit – ária Pourquoi me réveiller z lyrickej drámy Werther Julesa Masseneta. Tu stvárnil jednu z najpopulárnejších árií tenorovej literatúry vôbec a nalial do nej potrebnú dávku francúzskeho sentimentu – ale len do takej miery, aby zodpovedala vkusu nášho storočia, vkusu publika, pred ktorým Beczała stál. Symbióza výnimočného sólistu, emocionálne impulzívneho dirigenta a napokon absolútne prispôsobivého orchestra, boli ideálnou konšteláciou. Všetci spolu prehovorili k publiku hlasom srdca Pucciniho, Bizeta i Masseneta. Sólista priložil k tomu v tých pár minútových áriách ešte i svoje vlastné srdce a celú charizmu svojej osobnosti – kultivovanej, stojacej obidvomi nohami na zemi. A predsa sa po prídavku árie Ja svoje srdce dám… z operety Zem úsmevov Franza Lehára napokon na tmavej oblohe nad Drážďanami vzniesla za vlahej noci pomyselná stálica menom Piotr Beczała. Pod touto šťastnou hviezdou narodení sme sa cítili všetci, ktorí sme mohli tento večer vychutnať. Bolo nás spolu 3500! Boli to tí, ktorým sa podarilo v jeden jarný deň dostať sa k vstupenkám… Ale tých šťastlivých bolo vlastne oveľa viac – aj za plotom koncert sledovali stovky, ak nie tisíce ľudí…
Pre nás všetkých vystriedal na záver dirigent Omer Meir Wellber taktovku za koncertný akordeón značky Weltmeister a spolu s orchestrom vyprevadil obecenstvo tónmi Astora Piazzollu a napokon ním improvizovanou, v tichu noci akordeónom a orchestrom celebrovanou hudobnou piatkovou modlitbou. Wellberove odporúčanie – len zavrieť oči a počúvať – sa oplatilo…
Autor: Agata Schindler
písané z koncertu 15. 6. 2018
Klassik Picknickt 2018
Sklenená manufaktúra Volkswagenu
15. júna 2018
Sächsische Staatskapelle Dresden
Omer Meir Wellber, dirigent
Piotr Beczała, tenor
program koncertu
Richard Wagner: Predohra k opere Tannhäuser
Giuseppe Verdi: Predohra k opere Nabucco
Giacomo Puccini: E lucevan le stelle, ária z opery Tosca
George Bizet: Predohra k 3. dejstvu opery Carmen
George Bizet : La fleur que tu m’avais jetée, ária z 2. dejstva opery Carmen
Giacomo Puccin: Preludio sinfonico A dur
Jules Massenet: Pourquoi me réveiller z opery Werther
Giuseppe Verdi: Predohra k opere La forza del destino
video
záznam koncertu Klassik Picknickt 2018 v Drážďnoch
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.