Dnes je: piatok, 21. 9. 2018, meniny má: Matúš, zajtra: Móric

Na stretnutí géniov – Daniil Trifonov, Wolfgang Amadeus Mozart a ďalší

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
22. septembra uplynie 468 rokov od založenia Sächsische Staatskapelle Dresden, dnes fascinujúceho a superlatívami opradeného orchestra v medzinárodnom meradle. Teleso založené v roku 1548 ako Dvorný orchester v Drážďanoch, patrilo bez prerušenia počas všetkých epoch k vrcholom hudobnej kultúry. Na jeho vývoji sa podpísalo množstvo dirigentov, interpretov i skladateľov.

S týmto koncertným a operným orchestrom sa dnes stretneme aj pod názvami Sächsische Staatkapelle, Staatkapelle Dresden alebo hovorovo jednoducho Kapelle. Ide vždy o ten istý súbor udomácnený v Drážďanoch. Novú koncertnú sezónu otvoril v „koncertnej sieni“ inštalovanej na pódiu Semperovej opery dvomi totožnými koncertmi 2. a 3. septembra.

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, 2016, Christian Thielemann, foto: Oliver Killig

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, 2016,
Christian Thielemann,
foto: Oliver Killig

Je paradoxom, že takýto orchester nemá svoju vlastnú koncertnú sieň, na koncertoch v Drážďanoch sa delí s pódiom opery alebo využíva pohostinnosť Sklenenej manufaktúry Volkswagenu v Drážďanoch (Die Gläserne Manufaktur in Dresden). O to viac si vychutnáva slávne koncertné siene počas hosťovania, ako to bolo i po tieto dni v Pražskom Rufolfíne (5. september) alebo v rámci BBS Proms London v Royal Albert Hall (7. a 8. september).

koncert Sächsische Staatskapelle Dresden v Prahe, 2016, foto: FB Sächsische Staatskapelle Dresden

koncert Sächsische Staatskapelle Dresden v Prahe, 2016,
foto: FB Sächsische Staatskapelle Dresden

Tieto i ďalšie najbližšie koncerty konajúce sa v rámci festivalu v Grafenegg a Mníchove sa uskutočnili pod vedením šéfdirigenta Christiana Thielemanna. Sólistami boli huslista Nikolaj Znaider ako i klaviristi Igor LevitDaniil Trifonov. Klavirista Trifonov sa predstavil vôbec prvýkrát na koncerte v Drážďanoch, kde bude po celú sezónu niesť titul Capell-Virtuos a budeme ho môcť zažiť ešte viackrát. Kto ho na otváracom koncerte sezóny počul (recenzentka navštívila koncert 3. septembera), ten si asi nenechá ujsť žiadnu ďalšiu príležitosť. Mladík narodený v roku 1991 v Nižnom Novgorode pozbieral medzičasom početné ceny najvýznamnejších medzinárodných klavírnych súťaží, debutoval s Viedenskými filharmonikmi, s London Symphony Orchestra, s Israel Philharmonic, ako i s orchestrami z Los Angeles, Philadelphie a New Yorku. So Staatskapelle Dresden už vystúpil s veľkým úspechom v Mníchove a Miláne. Pred dvomi rokmi mu jeho majstrovstvo prinieslo cenu ECHO Klassik v kategórii „Umelecký dorast“ roku 2014, ako dvadsaťpäťročný má vo vrecku exkluzívnu zmluvu s vydavateľstvom Deutsche Grammophon. Teraz je však Trifonov drážďanskym umeleckým rezidentom, jeho skutočne mimoriadny zjav je možné pozorovať celkom zblízka. Bývalý študent Ruskej akadémie hudby Gnesinych v Moskve a neskôr Cleveland Institute of Music vstúpil na pódium Semperovej opery trochu placho, ostýchavo pôsobilo aj jeho pohrúženie sa do seba pred prvým tónom. Ním ale nastal zásadný zlom, za klavírom sedel génius interpretujúci geniálny Klavírny koncert C dur KV 467 Wolfganga Amadea Mozarta, jeden z najznámejších a zároveň najkrajších Mozartových koncertov.

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, 2016, Daniil Trifonov, Christian Thielemann, foto: Oliver Killig

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, Drážďany, 2016,
Daniil Trifonov, Christian Thielemann,
foto: Oliver Killig

Prvou časťou, Allegro maestoso, otvoril Trifonov kvázi divadelnú oponu a nechal poslucháča nazrieť za ňu. Po inštrumentálnej predohre sa postupne dostal klavír k slovu a prehovoril frapujúcimi virtuóznymi momentami. Trifonov na klavíri nehral, po klávesách sa s naprostou samozrejmosťou prechádzal, pričom pri drobných krokoch nechal Mozarta perliť sa a pri veľkých, v mimoriadnom tempe zvládnutých skokoch, mu dodával na dramatickosti. Keď sa k tomu priradili Trifonove mozartovské lyrické akcenty, ľahučké trilky a perfektná komunikácia s orchestrom, nastal pre poslucháča moment šťastia. Ten sa vystupňoval v druhej časti koncertu. Toto Mozartove Andante je hádam doposiaľ neprekonané, dá sa počúvať ako evergreen. V Trifonovom podaní vyznelo ako pokoj par excellence, ako kantabilná línia, ktorá by mohla znieť do nekonečna. Inštrumentálny sprievod, predovšetkým tam, kde orchester sprevádza v triolách, sa stal vítaným kontrastom v pozadí a Trifonova elegantná kantabilnosť ním iba získala. V tretej časti Allegro vivace sa pokoj zmenil na majstrovský vulkán hravosti a radosti. Sólista sám čerpal inšpiráciu z tém sonátovej i rondovej formy, refrén dokázal podať vždy v novom svetle, šate a s obdivuhodnou technickou zdatnosťou. Trifonov prišiel s Mozartom, ktorý fascinoval, za ktorého si vyslúžil obdiv na celej čiare a ovácie bez konca.

Kým Staatskapelle Dresden a dirigent Christian Thielemann zohrali v porovnaní s úlohou sólistu v Mozartovi vedľajšiu úlohu, o to významnejšie bolo ich stvárnenie Symfónie č. 3 d mol WAB 103 Antona Brucknera, diela často nazývaného „Wagnerova symfónia“. Sotva je možné na jednom a tom istom koncerte dramaturgicky naplánovať dva kontrastnejšie protipóly. Oproti absolútne obsahovo čistému Mozartovi je Bruckner plný ťažkých myšlienok, je hudbou, ktorá exponuje všetky jej existujúce parametre, ktorá útočí aj na poslucháča.

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, 2016, Christian Thielemann, foto: Oliver Killig

Koncert Sächsische Staatskapelle Dresden, Drážďany, 2016,
Christian Thielemann,
foto: Oliver Killig

Dirigent Christian Thielemann je špecialistom práve na takýto typ hudby, je povolaným a vyvoleným interpretovať Wagnera, Richarda Straussa a aj Brucknera. Dnes vieme, že Brucknerova Tretia symfónia zažila nejedno fiasko, že po jej premiére (1877) ostal na pódiu skladateľ, ktorý svoje dielo dirigoval, sám, veľká časť publika i orchestrálni hráči opustili koncertnú sieň. Bruckner symfóniu viackrát revidoval, napokon vyšla tlačou, pričom jej vydanie bolo stratové. Ale sedemnásťročný Gustav Mahler v nej počul hudbu budúcnosti a nadšený vypracoval klavírny výťah pre štyri ruky. Toto Brucknerovo dielo sa stalo skutočne jedným z jeho najhranejších, má štyri časti, konečná verzia trvá približne hodinu. Thielemann so Staatskapelle Dresden sa v druhej časti koncertu vydali spolu na hodinovú objavnú cestu Brucknerovho hudobného posolstva, ktoré neustále oscilovalo medzi napätím a uvoľnením. Obsahová, ako i interpretačná dimenzia tohto diela presahuje možnosti podať na tomto mieste hodnotenie. Je nabité toľkou energiou, toľkými náladami, má v sebe toľko razancie i poézie a je takou technickou provokáciou pre celý orchester, že by si zaslúžilo viaceré analytické komentáre.

Semperová opera Drážďany, foto: Joachim Schindler

Semperova opera Drážďany,
foto: Joachim Schindler

Súhrne však treba konšatatovať, že celebrovanie dirigenta Thielemanna fascinovalo nielen orchester, ale zasiahlo do srdca i publikum, ktoré nebolo skúpe na výkriky „bravó“. Exkluzívna interpretácia nepochybne zasiahne aj publikum v Londýne a Mníchove, kam Drážďančania tohto Brucknera v kreácii dirigenta Christiana Thielemann v najbližších dňoch vyvezú.

Autor: Agata Schindler

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár