Pravidelný koncert v košickom Dome umenia pod taktovkou šéfdirigenta Zbyňka Müllera 13. 11. 2019 prilákal pozornosť divákov viacerými zvláštnosťami. Najmä dramaturgiou programu, dômyselne zostavenými skladbami Suchoňa, Offenbacha, Gounoda a Chačaturjana, takže okrem symfonickej ponúkali aj skvosty opernej literatúry a hlavne predstavenie mladej slovenskej sólistky Slávky Zámečníkovej.
Naviac celý program, jeho interpretačné kvality boli obrazom pripravovaného umeleckého zájazdu filharmonikov na náročné koncertné pódium v Berlíne v blízkom čase, 21. novembra 2019.
Na úvod zaznela skladba reprezentatívna v duchu slovenskej symfonickej tvorby, Symfonietta rustica Eugena Suchoňa. Vznikla r. 1955, keď Majster súčasne pracoval na vytvorení opery Svätopluk, opere, diele, ktoré v našich dejinách doposiaľ nebolo dostatočne docenené, hoci znalci a pamätníci ho stavajú na vrcholný piedestál slovenskej opernej tvorby.
U Suchoňa nachádzame v tomto období inšpiračné zdroje a premyslené motivicko-tematické inšpirácie, prenikanie k poznaniu slovenskej melodiky, ľudovosti, charakteristickým rytmom a modom. Trojčasťová, cca 18-minútová skladba znajúc v úvode programu zaujala razantnými technickými vstupmi nástrojov, známou melodikou a dramatickou výstavbou, ktorú dirigent spoločne s orchestrom zvládli bezchybne a nápadito.
V opernej časti večera zaznela najprv ária Antonie Elle a fui la tourterelle z 3. dejstva opery Hoffmannove poviedky. Dirigent Zbyněk Müller viedol sólistku od prvých tónov harfy v jemnej línii sprevádzajúcich tónov obsiahlej kantilény od pianissima až k dramatickému vrcholu. Sólistka Slávka Zámečníková má krištáľovo svietiaci pekne posadený tón, hlas pôsobivo zvládajúci tóny rovné, ozdobné, alebo aj groteskne ladiace. Najmä v Gounodovej árii z 1. dejstva opery Romeo a Júlia jej spev prekypoval šťastím, jej koloratúra, vokalizácia, dosahovanie výšok na pevnom podklade, pôsobivá agogika, to všetko citovo zasiahlo divákov. Až ária z rovnomennej opery v 4. dejstve „Dieu!Quel frisson…“ Júlia vyznala najhlbší žiaľ zo stratenej lásky. Spolupráca s dirigentom a orchestrom dotvárali kompaktný dramatický a vskutku pôsobivý vrchol. Pocit krásna, ktorý vyvolali u poslucháčov si získal nadšený obdiv.
Hlavnú časť programu vytvoril výber zo suít z baletov č. 1 a 2 Spartakus arménskeho skladateľa Arama Chačaturjana. Dielo majstra symfonizmu, melodiky, tanca, inštrumentácie patrí k najvýznamnejším dielam hudby 20. storočia. Chačaturjanova hudba nie je typom symfonickej hudby o vytváraní hlbokých a ťaživých pocitov, krívd a nešťastí, hoci je jeho hudba dramatická a brilantná, grandiózna a majstrovská.
Obdivuhodná inštrumentácia orchestra, aktívne vstupy nástrojov harfy, klarinetu, hoboja, flauty, xylofónov, trubiek, sláčikov, klavíra, kontrabasov, sólových huslí (Maroš Potokár) a ďalších, prakticky každého z muzikantských majstrovských výkonov si zaslúžila veľký obdiv a úctu. Nebolo treba vnímať intonačno-technické, tónové, rytmické alebo iné kvality interpretácie, jednota a symfonický zvuk, všetky nuansy hudobných modelovaných myšlienok či v lyrickej podobe alebo náročnom fortissime dokázali priblížiť práve tak lyriku ako plnohodnotný tanec, až ošiaľ, akcent a finále v perfektnom naštudovaní, vďaka dirigentovi Zbyňkovi Müllerovi.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 13. 11. 2019
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Slávka Zámečníková, soprán
E. Suchoň: Symfonietta Rustica
J. Offenbach: Elle a fui la tourturelle, ária Antonie z opery Hoffmannove poviedky
Ch. Gounod: Romeo a Júlia, Je veux vivre, ária Júlie
Dieu! Quel frisson…Amour, ranime mon courage
A. Chačaturjan: Spartakus (výber zo suity)
