Najväčší novodobý francúzsky tenorista

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 17. októbra uplynulo 30 rokov od smrti najväčšieho francúzskeho tenoristu 20. storočia Georgesa Thilla.

Je paradoxné, že Francúzi nedokázali nadviazať na tradíciu svojich veľkých tenoristov z čias predverdiovského belcanta Gilberta Dupreza a Adolpha Nourrita a v dvadsiatom storočí nedokázali konkurovať nielenže tenoristom talianskym a španielskym, ale ani latinskoamerickým. Aj niektorí veľkí tenoristi s rodným jazykom galského kohúta neboli pravými Francúzmi. Významní lyrickí tenoristi päťdesiatych a šesťdesiatych rokov – Leopold Simoneau a Pierre Duval boli francúzskymi Kanaďanmi, Libero de Luca bol francúzskym Švajčiarom, a tak aspoň podľa miesta narodenia Francúzom je ešte činný Roberto Alagna, no jeho rodičia sú Sicílčania a on sám má talianske občianstvo. Koho teda mohli Francúzi postaviť proti Carusovi, Giglimu, Pertilemu, Lauri-Volpimu, Monacovi, Stefanovi, Bergonzimu, Corellimu a Pavarottimu, koho proti mascagniovskému Hypolitovi Lazarrovi, Carusovmu dublerovi Antoniovi Cortisovi, proti Miguelovi Fletovi alebo proti novšiemu španielsko- katalánskemu triu Jaume Arragal, José Carreras a Alfredo Kraus. Ak nepočítame Edmonda Clémenta, ktorého kariéra vrcholila už v prvých dvoch desaťročiach minulého storočia, potom jediným autentickým Francúzom v tejto kategórii tenorových matadorov bol práve Georges Thill.

Georges Thill

Georges Thill

Thill (narodený 14. 12. 1897) po účasti v prvej svetovej vojne (1916) najprv študoval spev na Parížskom konzervatóriu, v roku 1921 sa zdokonaľoval v Neapole u slávneho tenoristu Fernanda de Luciu. Jeho umelecká dráha trvala v rozmedzí od 1924, kedy debutoval v Paríži ako Nicias v Delibesovej Lakmé do roku 1953, kedy sa lúčil s javiskom v parížskej Opera Comique Leoncavallovým Caniom. Thill spieval na najprestížnejších operných javiskách (MET, Teatro Colón, Covent Garden, Teatro alla Scala, Arena di Verona). Okrem ďalších francúzskych operných javísk spevák vystupoval vo Viedni (ako Korzakovov Sadko pod Tuliom Serafinom), v Budapešti, Sofii, Belehrade, v Rusku, Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku, Brazílii. Jeho doménou bol lyrický i dramatický tenorový repertoár francúzsky (Don José, Faust, Samson, Romeo, Gérard z Lakmé) i taliansky (Alfréd, Radames, Kalaf, Dick Johnson, Chénier a v závere kariéry Otello).  V Argentíne dokonca spieval aj Wagnerovho Tanhausera. Za jeho najdokonalejšie kreácia sa však považujú Julién zo Charpentierovej Lujzy ( nahrávka tejto opery s jeho účasťou   získala v roku 1936 Grand Prix Disque) a titulná postava Massenetovho Werthera. Túto kreáciu (spolu s lyrickejším podaním Tita Schippu) považuje Rodolfo Celletti za najlepšiu v histórii nahrávok tejto opery. V neskoršej fáze svojej umeleckej dráhy Thill nahral aj niekoľko francúzskych šansónov a piesní , napríklad aj dnes tak populárnu O Holy Night, ktorá je v originále dielom francúzskeho skladateľa Charlesa Adamsa (autora opery Postilión z Longiumeau). V časoch kedy operní speváci hrávali aj vo filmoch a kedy sa začínali nakrúcať prvé operné filmové verzie, nakrútil filmovú verziu Charpentierovej Lujzy (režíroval ju slávny Abel Gance)spolu s obľúbenou partnerkou Ninon Vallin. Takže aj Francúzi mali veľkého tenoristu!

Autor: Vladimír Blaho

 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár